Rozmnoženie oleja. - 1Akási žena z manželiek prorockých synov volala na Elizea: "Tvoj služobník, môj manžel, zomrel. Ty však vieš, že tvoj sluha bol Pánovým ctiteľom. A veriteľ prišiel vziať si mojich dvoch synov za otrokov." (*) (Veriteľ si mohol vziať do otroctva dlžníka alebo jeho rodinných príslušníkov, ak dlžník nevládal zaplatiť dlh (Am 2,6; 8,6; Neh 5,5.8). Toto otroctvo však smelo trvať najviac päťdesiat rokov (Lv 25,39–43).) 2Elizeus jej odpovedal: "Čo mám pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš v dome?" Odpovedala mu: "Tvoja služobnica nemá v dome nič, iba za krčah oleja." 3Povedal jej: "Choď, vypýtaj si zvonku od susediek nádoby, nádoby prázdne a nie málo! 4Potom choď, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tých nádob, plné však odkladaj!" 5Odišla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podávali a ona nalievala. 6Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: "Podaj mi ešte nádobu!" A on odpovedal: "Už niet viac nádob." Vtom olej zastal. 7Potom išla a oznámila to Božiemu mužovi. On jej povedal: "Choď, predaj olej a vyplať svojho veriteľa! Ty však a tvoji synovia žite z ostatku!"
Vzkriesenie chlapca. - 8V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. (*) (O Suname pozri 1 Sam 28,4.) 9Ona raz povedala svojmu mužovi: "Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. 10Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť, keď k nám príde." 11V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. 12Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Zavolaj tú Sunamitku!" Zavolal ju a ona zastala pred ním. 13I rozkázal mu: "Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?" Odpovedala: "Bývam medzi svojimi." (*) (Ochrancov potrebovali len cudzinci, "chránenci". Žena býva medzi svojimi, nepotrebuje prorokovej ochrany u kráľa, na to má príbuzných, ktorých povinnosťou je starať sa o veci celého rodu.) 14On sa spýtal: "Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?" Giezi odpovedal: "Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý." 15Tu povedal: "Zavolaj ju!" Zavolal ju a ona zastala vo dverách. 16On povedal: "Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna." Ona odpovedala: "Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!"
17A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus. 18Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19I vravel svojmu otcovi: "Moja hlava! Moja hlava!" On povedal sluhovi: "Zanes ho k jeho matke!" 20Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel. 21Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla. (*) (Smrť musela ostať v tajnosti, lebo na východe musel byť pohreb hneď v deň umretia. Žena však chcela pred pohrebom zavolať Elizea.) 22Zavolala svojho muža a povedala: "Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť." (*) (Bolo poludnie, žena musela naozaj bežať, ak chcela ešte ten deň urobiť 25 km cesty na Karmel a toľko naspäť.) 23I spýtal sa jej: "Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!" Ale odpovedala: "Zbohom!" (*) (Žena nedáva mužovi vysvetlenie, len sa pri odchode pozdraví. Pozdrav znie doslovne: "Pokoj!") 24Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: "Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!" 25Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: "Pozri, tá Sunamitka! 26Bež jej v ústrety a spýtaj sa jej: Vodí sa ti dobre? A tvojmu mužovi? A tvojmu synovi?" Odpovedala: "Dobre." 27Keď však došla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristúpil a chcel ju odsotiť. Ale Boží muž povedal: "Nechaj ju, lebo má roztrpčenú dušu a Pán to predo mnou skryl, neoznámil mi to." 28Ona však vravela: "Azda som si žiadala syna od svojho pána?! Či som nevravela: Nezavádzaj ma!?" 29Vtedy povedal Giezimu: "Prepáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho, a ak ťa niekto pozdraví, neodpovedz mu! Potom polož moju palicu na tvár chlapca!" 30Ale chlapcova matka povedala: "Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!" Nato vstal a išiel za ňou. 31Giezi šiel vopred a položil palicu na chlapcovu tvár. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vrátil sa mu teda naproti a oznámil mu: "Chlapec sa neprebudil!" 32Keď Elizeus vošiel do domu, hľa, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli! 33Vošiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Pánovi. 34Potom vyšiel hore, ľahol si na chlapca, ústa si položil na jeho ústa, oči na jeho oči, ruky na jeho ruky. Keď sa tak naň sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. 35Vrátil sa, prešiel sa raz sem i tam po dome, išiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem ráz kýchol a otvoril oči. 36Vtedy zavolal Gieziho a povedal: "Zavolaj tú Sunamitku!" I zavolal ju. Keď vošla k nemu, povedal jej: "Vezmi si svojho syna!" 37Ona pristúpila a padla mu k nohám, uklonila sa až po zem, vzala si syna a vyšla von.
Jedovaté jedlo. - 38Elizeus prišiel opäť do Galgaly. V krajine však bol hlad. Keď prorockí synovia sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: "Postav veľký hrniec a uvar prorockým synom jedlo!" 39I vyšiel ktorýsi na pole nazbierať zeliny. Našiel divú burinu a nazbieral z nej plný plášť divých uhoriek. Potom išiel a pokrájal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. (*) (Bol to buď akýsi druh divých uhoriek (Ecballium elaterium) alebo kolokvinta (Citrullus colocynthis), ktorej zelený, pomaranču podobný plod sa volá aj sodomským jablkom.) 40Naberali to ľuďom na jedenie, ale keď začali pokrm jesť, zvolali: "Smrť je v hrnci, Boží muž!" a nemohli jesť. 41On rozkázal: "Doneste múku!" Vysypal ju do hrnca a povedal: "Naberte ľuďom, nech jedia!" A v hrnci nebolo nič škodlivé.
Rozmnoženie chleba. - 42Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: "Daj to ľuďom jesť!" (*) (Bál-Salisa, dnešná Sirsia, bola východne od Galgaly. – "Chlieb z prvotín" rozumej chlieb z prvého, novourodeného zrna. – Z drveného zrna varili akési polente podobné jedlo.) 43Jeho sluha však vravel: "Ako mám toto predložiť sto chlapom?" Ale on povedal: "Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a (ešte) zvýši." (*) (Nesmieme si predstavovať naše veľké chleby; boli to len malé a tenké osúchy.) 44I predložil im to a oni jedli a (ešte aj) zvýšilo, podľa Pánovho slova.