1Elizeus však hovoril: "Počujte slovo Pánovo! Toto hovorí Pán: Zajtra o takomto čase bude v bráne Samárie sea jemnej múky za šekel a dve sey jačmeňa za šekel." (*) (Miera zvaná sea (séa) obsahovala 12 litrov.) 2Pobočník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odpovedal Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" No on mu odvetil: "Uvidíš do rána na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš!"
3Pri vchode do brány sa zdržovali štyria malomocní. Oni si hovorili: "Čo tu máme sedieť, kým zomrieme?! 4Ak si povieme: Pôjdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Nože poďme, prejdime do tábora Aramejčanov. Ak nás nechajú nažive, budeme žiť, ak nás zabijú, nuž umrieme." 5A za prítmia sa vybrali, chceli ísť do tábora Aramejčanov. Ale keď prišli k okraju aramejského tábora, zbadali, že tam niet nikoho. 6Pán totiž spôsobil, že tábor Aramejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska a hovorili si: "Izraelský kráľ dozaista najal proti nám hetejských kráľov a egyptských kráľov a chce nás napadnúť." 7Zobrali sa teda a ušli za prítmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tábor, ako bol, a ušli s holým životom. 8Tí malomocní prišli teda na kraj tábora a vošli do prvého stanu, jedli, pili, zobrali odtiaľ zlato, striebro, šatstvo a išli ho schovať. Nato sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, nabrali odtiaľ a išli si schovať. 9Potom si hovorili: "Robíme, čo sa nesvedčí! Dnešný deň je deň radostnej zvesti. Ak budeme čušať a budeme čakať do jasného rána, previníme sa. Preto sa vyberme, poďme to oznámiť v kráľovskom paláci." 10Keď došli, zavolali strážcov mestskej brány a oznámili im: "Išli sme do tábora Aramejčanov a nikoho tam nebolo, ani ľudského hlasu, len priviazané kone, priviazané osly a postavené stany." 11Strážcovia brány to vyvolali a hlásenie išlo dnu do kráľovského paláca. 12Kráľ vstal za noci a povedal svojim sluhom: "Poviem vám, čo nám urobili Aramejčania. Vedia, že sme vyhladovaní, preto vyšli z tábora schovať sa na pole a vravia: Nech len vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vnikneme do mesta." 13Ktorýsi zo sluhov však odpovedal a vravel: "Treba vziať tých päť koní, čo tu ešte ostali - i tak bude s nimi to, čo s množstvom, ktoré zahynuli -, treba ich poslať a vec preskúmať." (*) (V hebrejskej osnove sa časť verša opakuje, čo zavinili opisovači. Opakovanú vetu prekladáme, pravda, len raz.) 14Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal do tábora Aramejčanov a povedal: "Choďte a pozrite!" 15Išli za nimi až po Jordán a cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejčania pozahadzovali na úteku. Posli sa potom vrátili a podali kráľovi správu. 16Nato národ vyšiel a vyrabovali aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa za šekel, podľa Pánovho slova. 17Kráľ postavil pobočníka, o ruku ktorého sa opieral, do brány a ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel, ako povedal Boží muž, keď k nemu prišiel kráľ. 18Stalo sa teda podľa slov Božieho muža, ktoré povedal kráľovi: "Zajtra o takomto čase budú v bráne Samárie dve sey jačmeňa za šekel a sea jemnej múky za šekel." 19Vtedy povedal pobočník Božiemu mužovi: "Pán síce urobil na nebi otvory, ako sa však môže toto stať?!" On mu odvetil: "Uvidíš to na vlastné oči, ale jesť z toho nebudeš." 20A stalo sa mu tak: ľud ho v bráne pošliapal a zomrel.