III. Kráľ Šalamún, 1 - 9

Kráľova obeta v Gabaone. - 1Dávidov syn Šalamún sa upevnil vo svojom kráľovstve. Pán, jeho Boh bol s ním a urobil ho veľmi veľkým. 2Šalamún vyzval celý Izrael, veliteľov tisícok, stotín, sudcov, všetky kniežatá celého Izraela, pohlavárov rodín, 3a Šalamún išiel a s ním celé zhromaždenie na výšinu, ktorá bola v Gabaone, lebo tam bol Boží stánok zhromaždenia, ktorý zhotovil Pánov služobník Mojžiš na pustatine. (*) (Porov. 1 Kr 3,4.) 4Božiu archu, pravda, vyniesol Dávid z Kirjatiarimu na miesto, ktoré jej Dávid pripravil; postavil jej totiž v Jeruzaleme stan. (*) (Porov. 2 Sam 6,2 n.; 1 Krn 13,6.8; 15,1; 16,1.) 5Ale kovový oltár, ktorý urobil Beseleel, syn Horovho syna Uriho, bol tam, pred Pánovým príbytkom. Ten Šalamún vyhľadal, aj zhromaždenie. (*) (Porov. Ex 27,1 n.; 31,2; 38,1; 1 Krn 2,20.) 6Šalamún vystúpil tam pred Pánom ku kovovému oltáru, ktorý bol pri stánku zhromaždenia, a obetoval na ňom tisíc celopalov.

7Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal mu: "Žiadaj si, čo ti mám dať!" 8Šalamún odpovedal Bohu: "Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň a mňa si ustanovil namiesto neho za kráľa. 9Teraz teda, Pane, Bože, nech sa splní tvoj sľub, ktorý si dal môjmu otcovi Dávidovi. Lebo ty si ma ustanovil za kráľa nad ľudom početným ako prach zeme. 10Daj mi teda múdrosti a vedomosti, aby som vedel, ako sa správať pred týmto ľudom. Veď ktože by ináč mohol spravovať tento početný ľud?" 11Boh odpovedal Šalamúnovi: "Pretože si toto mal na mysli a nežiadal si si bohatstvo ani majetky, ani slávu, ani život tých, čo ťa nenávidia, ba ani dlhý život si si nežiadal, ale si si žiadal múdrosť a vedomosť, ktorou by si vedel spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, 12dáva sa ti múdrosť a vedomosť. Ale dám ti aj bohatstvo, majetky a slávu, akú nemali králi, ktorí boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo budú po tebe." (*) (Porov. 1 Kr 3,5–15.)

13Potom Šalamún odišiel z výšiny, ktorá je v Gabaone, spred stánku zhromaždenia do Jeruzalema a kraľoval nad Izraelom. 14I nazhromaždil si Šalamún vozy a jazdcov: mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských mestách a pri kráľovi v Jeruzaleme. (*) (Porov. 1 Kr 10,26–29; 2 Krn 9,25–28; 1 Kr 5,6.) 15Kráľ sa pričinil, že v Jeruzaleme bolo toľko striebra a zlata ako skál, cédrov však ako sykomôr, ktorých je na Nížine množstvo. 16Kone obstarávali Šalamúnovi z Egypta a z Koy. Kráľovi kupci ich privádzali z Koy za kúpnu cenu. 17Voz prišiel z Koy za šesťsto strieborných a kôň za stopäťdesiat. Podobne sa prostredníctvom nich dostávali aj všetkým kráľom Hetejcov a Aramejčanov.

Príprava na stavbu chrámu. - 18Šalamún si zaumienil postaviť Pánovmu menu dom a sebe dom kráľovský.

1Šalamún odpočítal sedemdesiattisíc mužov na nosenie bremien a osemdesiattisíc kamenárov vo vrchoch a k nim tritisícšesťsto dozorcov. 2A Šalamún poslal týrskemu kráľovi Hiramovi odkaz: "Ako si urobil môjmu otcovi Dávidovi, keď si mu poslal cédre, aby si postavil obytný dom, (tak urob aj mne)! (*) (Slová v zátvorke, ktoré v dnešnej hebrejskej osnove chýbajú, sme doplnili z Vulgáty.) 3Hľa, ja chcem postaviť dom menu Pána, svojho Boha, a zasvätiť mu ho, páliť pred ním tymian ako voňavú obetu, ustavične predkladať chleby, prinášať celopaly ráno i večer, po sobotách, novmesiacoch a sviatkoch Pána, nášho Boha; to je večná povinnosť Izraela. 4Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľký, lebo náš Boh je väčší ako všetci bohovia. 5Kto mu teda môže postaviť dom? Veď nebesá a nebesá nebies ho nemôžu obsiahnuť! A ktože som ja, aby som mu postavil dom, ak nie len na to, aby sa pred ním pálil tymian? 6Teraz mi teda k tým umelcom, ktorí sú u mňa v Júdsku a Jeruzaleme, ktorých zaobstaral môj otec Dávid, pošli umelca, ktorý vie robiť veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo železa, z purpuru, z karmazínu a zo šarlátu a ktorý sa rozumie rezbárstvu. 7Pošli mi tiež cédrové, jedľové a ebenové (?) drevo z Libanonu, veď ja viem, že tvoji sluhovia vedia stínať libanonské stromy. Moji sluhovia budú s tvojimi sluhami, 8aby mi pripravili veľa dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť bude veľký a mimoriadny. 9A pozri, tvojim služobníkom rubačom, ktorí budú stínať stromy, dám na stravu dvadsaťtisíc korov pšenice, dvadsaťtisíc korov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja!"

10Hiram, kráľ Týru, odpovedal listom, ktorý poslal Šalamúnovi: "Pretože Pán miluje svoj ľud, teba ustanovil nad ním za kráľa." 11Ďalej hovoril Hiram: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý urobil nebesá i zem, lebo dal kráľovi Dávidovi múdreho, vtipného, chápavého a rozumného syna, ktorý postaví dom Pánovi a dom kráľovský. 12Teraz ti teda posielam múdreho, vtipného a rozumného muža, (svojho otca) Hirama. (*) (Porov. 1 Kr 7,13 n. – Tento Hiram nebol otec kráľa Hirama. Ľudia niekedy i svojich poradcov a majstrov volali otcom. Pravdepodobne je však slovo: "svojho otca" neskorší dodatok. – Niektorí sa domnievajú, že sa tento majster volal Huramabi, čo Vulg prekladá: "Hirama, môjho otca".) 13Je to syn ženy z Danových dcér, otec mu bol Týrčan. Vie robiť veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo železa, z kameňov, z dreva, z purpuru, zo šarlátu, z plátna, z karmazínu, rozumie sa rezbárstvu a vie vymyslieť všetko, čo sa mu predloží, spolu s tvojimi umelcami a s umelcami môjho pána, tvojho otca Dávida. 14No a pšenicu, jačmeň, olej a víno, o ktorom hovoril môj pán, nech pošle svojim sluhom! 15My ti narúbeme dreva z Libanonu, koľko len budeš chcieť, na pltiach ti ho priplavíme po mori do Joppe a ty si ho dopravíš do Jeruzalema."

16Potom Šalamún spočítal všetkých cudzích mužov, ktorí boli v izraelskej krajine, podľa sčítania, ktoré previedol jeho otec Dávid, a zistilo sa, že ich je stopäťdesiattritisícšesťsto. 17Sedemdesiattisíc z nich urobil nosičmi bremien, osemdesiattisíc kamenármi vo vrchoch a tritisícšesťsto dozorcami, aby ľud pracoval. (*) (Porov. 1 Kr 5,29 n.)

Stavba chrámu. - 1Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pána, ktorý sa zjavil jeho otcovi Dávidovi na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana. (*) ("Vrch Zjavenia Pána" je vrch Moria. Je to severovýchodný kopec jeruzalemský (porov. Gn 22,2.14).) 2Začal ho stavať v druhom mesiaci štvrtého roku svojho kraľovania. 3Šalamún staval Boží dom na takýchto základoch: Dĺžka šesťdesiat lakťov - v lakťoch podľa starej miery - a šírka dvadsať lakťov. (*) (Starší lakeť bol o niečo dlhší než neskorší.) 4Predsieň, ktorá predlžovala (dom) po šírke domu, bola dvadsať lakťov a výška stodvadsať. Znútra ju obtiahol rýdzim zlatom. (*) (Porov. 1 Kr 6,1–3.) 5Väčší dom vyložil jedľovým drevom, obtiahol jemným zlatom a na to dal porobiť palmy a retiazky. (*) ("Väčší dom" bola svätyňa, "menší" veľsvätyňa.) 6Pre ozdobu dal dom vyložiť drahokamami; zlato bolo zlato z Parvaimu. (*) (O Parvaime, odkiaľ toto zlato pravdepodobne donášali, nevieme nič istého. Niektorí myslia na arabské Sak-el-Farwaim.) 7Pokryl dom, jeho hrady, prahy, steny a jeho dvere zlatom a na steny povyrezával cherubov.

8Potom urobil dom veľsvätyne. Jej dĺžka pred šírkou domu bola dvadsať lakťov, jej šírka dvadsať lakťov a dal ju obtiahnuť zlatom, asi šesťsto hrivnami. 9Váha klincov bola päťdesiat šeklov. Aj horné miestnosti obtiahol zlatom.

10V dome veľsvätyne dal urobiť dvoch cherubov, sochárske dielo, a obtiahol ich zlatom. 11Dĺžka krídel cherubov bola dvadsať lakťov. Jedno krídlo bolo päť lakťov a dotýkalo sa steny domu, druhé krídlo, tiež päť lakťov dlhé, dotýkalo sa krídla druhého cheruba. (*) (Všetky štyri roztiahnuté krídla spolu aj s telami cherubov boli 20 lakťov dlhé.) 12Krídlo druhého cheruba bolo päť lakťov a dotýkalo sa steny domu, druhé krídlo, tiež päť lakťov, siahalo ku krídlu druhého cheruba. 13Krídla týchto cherubov boli roztiahnuté na dvadsať lakťov; oni stáli na nohách a tváre mali obrátené k domu. (*) (Porov. 1 Kr 6,23–28.) 14Dal urobiť oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a plátna a dal na ňu porobiť cherubov.

15Pred domom dal zhotoviť dva stĺpy tridsaťpäť lakťov vysoké a hlavice na nich mali päť lakťov. 16Dal urobiť aj retiazky ako v príbytku a pripevnil ich na hlavice stĺpov. Potom dal spraviť sto granátových jabĺk a zavesil ich na retiazky. 17Stĺpy postavil pred chrám, jeden sprava, druhý zľava; pravému dal meno Jáchin a ľavému Bóáz. (*) (Mená stĺpov pozri v pozn. k 1 Kr 7,21.)

1Dal urobiť kovový oltár: bol dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a desať lakťov vysoký. 2Dal spraviť liate more, desať lakťov malo od okraja k okraju, dookola okrúhle, päť lakťov vysoké a dookola ho objala tridsaťlakťová šnúra. 3Pod ním boli podoby býkov, ktoré ho obopínali dookola; po desať lakťoch obopínali more dookola; býky tvorili dva rady a boli spolu uliate. (*) (Tu nie je reč o býkoch, na ktorých medené more ležalo, ale o akýchsi ozdobách, ktoré boli spoluliate s morom. Pravdepodobne však treba čítať miesto "býkov" kolokvinty; porov. 1 Kr 7,24.) 4Stálo na dvanástich býkoch: tri boli obrátené na sever, tri boli obrátené na západ, tri boli obrátené na juh a tri boli obrátené na východ. More bolo hore na nich a zadnou časťou boli obrátené dnu. 5Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobný ľaliovému kvetu. Pojalo tritisíc batov. (*) (Podľa 1 Kr 7,26 bol obsah mora len 2 000 batov. Nevieme, ako vznikol tento rozdiel v číslach. Možno, že more nedolievali doplna a osnova kníh kráľov udáva len skutočné množstvo vody, ktorá bola v ňom, Kroniky však celý obsah.)

6Dal urobiť desať umývadiel, päť umiestil napravo a päť naľavo, aby v nich umývali. Oplakovali v nich, čo sa pripravovalo na celopal, more však bolo na to, aby sa v ňom umývali kňazi.

7Dal urobiť desať zlatých svietnikov, aké mali byť, a umiestil ich v chráme, päť na pravú a päť na ľavú stranu. 8Dal spraviť desať stolov a postavil ich v chráme, päť napravo a päť naľavo. Dal spraviť tiež sto zlatých čiaš.

9Dal urobiť nádvorie pre kňazov a tiež veľké nádvorie, aj dvere na nádvorie a dvere dal obtiahnuť kovom. 10More postavil na pravú stranu, na juhovýchod. 11Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetáky a kropáče. Tak Hiram dokončil všetky práce, ktoré mal urobiť pre kráľa Šalamúna na Božom dome: 12dva stĺpy, dve kužeľovité hlavice na vrchu oboch stĺpov, dve mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov, 13štyristo granátových jabĺk na dve mriežkovania, po dva rady granátových jabĺk na obe mriežkovania na pokrytie dvoch kužeľovitých hlavíc, čo boli na vrchu stĺpov. 14Urobil podstavce a umývadlá na podstavce. 15Jedno more a pod ním dvanásť býkov. 16Hrnce, zmetáky a vidlice. Všetky tieto predmety urobil (jeho otec) Hiram kráľovi Šalamúnovi pre Pánov chrám z lesklého kovu. (*) (K slovu "jeho otec" pozri pozn. vyššie k 2,12.) 17Kráľ ich dal uliať v oblasti Jordána v hlinitej zemi medzi Sochotom a Saredou. 18Šalamún dal urobiť všetky tieto predmety vo veľkom množstve, lebo sa nehľadelo na váhu kovu. 19Šalamún dal tiež urobiť náradie, ktoré bolo v Božom dome, zlatý oltár a stoly, na ktorých boli predkladné chleby. 20Svietniky a ich lampy, aby podľa predpisu horeli pred príbytkom, z rýdzeho zlata; 21kvety, lampy a kliešte boli zo zlata, z dokonalého zlata. 22Nože, kropáče, misky a panvy boli z rýdzeho zlata. Dvere domu, vnútorné krídla do veľsvätyne a tiež krídla domu (z vonka) do chrámu boli zo zlata. (*) ("Do chrámu", rozumej: "do svätyne".)

1Keď sa dokončili práce, ktoré Šalamún prevádzal na Pánovom dome, Šalamún doniesol všetky zasvätené veci svojho otca Dávida a striebro, zlato a všetky nádoby uložil v pokladniciach Božieho domu. (*) (Pozri 1 Kr 7,51.)

Archu zmluvy donesú do chrámu, 5,2-14 = 1Kr 8,1-9

2Vtedy Šalamún zhromaždil starších Izraela a všetkých pohlavárov kmeňov, kniežatá izraelských rodov do Jeruzalema, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Dávidovho mesta, zo Siona. 3Zhromaždili sa teda ku kráľovi všetci Izraeliti vo sviatok, ktorý bol v siedmom mesiaci. 4Keď prišli všetci starší Izraela, vzali leviti archu (*) (Podľa 1 Kr 8,3 niesli archu kňazi, ktorí tiež pochádzali z kmeňa Lévi.) 5a vyniesli archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo v stane. Niesli to levitskí kňazi. 6Kráľ Šalamún a celé zhromaždenie Izraelitov, ktoré sa k nemu pred archou zišlo, obetovali toľko oviec a hovädzieho dobytka, že ich pre množstvo nebolo možno spočítať alebo odhadnúť. 7A kňazi priniesli Pánovu archu zmluvy na jej miesto, do príbytku chrámu, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 8Cherubíni totiž rozprestierali krídla nad miestom, kde bola archa, takže cherubíni zakrývali zhora archu a jej žrde. 9Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť vyčnievať z archy spred príbytku, zvonku ich však vidieť nebolo. Tam sú po dnešný deň. (*) (Miesto "z archy" čítaj s 1 Kr 8,8: "zo svätyne". – Tam sú po dnešný deň – do dôb autora prameňov; po návrate zo zajatia už ich tam nebolo.) 10V arche boli len dve kamenné tabule, ktoré tam dal Mojžiš na Horebe, keď Pán uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny.

11Keď kňazi vyšli zo svätyne - lebo sa posvätili všetci kňazi, ktorí tam boli, bez ohľadu na oddiely -, (*) (Vložka 11 b–13 a v 1 Kr 8 chýba. – Obyčajne sa museli očisťovať len kňazi tej triedy, ktorá bola v službe, teraz sa očistili všetci, lebo sa všetci zúčastnili na posviacke chrámu.) 12leviti speváci, všetci, ktorí patrili Asafovi, Hemanovi a Idutunovi, ich synovia a ich bratia stáli oblečení do plátna s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára a s nimi asi stodvadsiati kňazi trúbili na trúbach. 13Trubači a speváci boli takí jednotní, že bolo počuť (len) jeden hlas chvály a oslavy Pána. A keď sa vzniesol hlas trúb, cimbalov a hudobných nástrojov a keď oslavovali Pána: "Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné," Pánov dom naplnil oblak, 14takže sa kňazi pre oblak nemohli postaviť do služby, lebo Boží dom naplnila Pánova sláva.

Šalamúnova reč pri posviacke. - 1Vtedy Šalamún povedal:

3Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo. 4Hovoril: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil sľub, čo dal vlastnými ústami môjmu otcovi Dávidovi, keď hovoril: 5»Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny, nevyvolil som si ani v jednom z kmeňov Izraela miesto, aby mi tam postavili chrám, aby tam prebývalo moje meno. A nevyvolil som si nikoho, aby bol kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom. 6Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom, Izraelom.« 7Môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom menu Pána, Izraelovho Boha. 8Ale Pán povedal môjmu otcovi Dávidovi: »Keď si zamýšľal postaviť môjmu menu chrám, tvoj úmysel bol dobrý. 9Lenže nie ty postavíš chrám, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier; on postaví môjmu menu chrám.« 10A Pán splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zaujal som trón Izraela, ako Pán povedal, a postavil som chrám menu Pána, Izraelovho Boha. 11A tam som uložil archu, v ktorej je Pánova zmluva, čo uzavrel so synmi Izraela."

Šalamúnova modlitba. - 12Potom si stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár a rozprestrel dlane. 13Šalamún dal totiž urobiť kovový stupeň a umiestil ho naprostred dvora. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, kľakol si pred celým zhromaždením Izraelitov na kolená, rozprestrel dlane k nebu (*) (Verš 13 chýba v 1 Kr 8.) 14a hovoril: "Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani na nebi, ani na zemi; ty zachovávaš zmluvu a priazeň k svojim sluhom, ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou. 15Ty si svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, splnil sľub, ktorý si mu dal. Čo si mu svojimi ústami povedal, svojimi rukami si mu splnil, ako dokazuje dnešný deň. 16Teraz teda, Pane, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi, môjmu otcovi Dávidovi, čo si mu sľúbil, keď si povedal: »Nikdy ti nebude chýbať predo mnou muž, ktorý zasadne na trón Izraela, ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoju cestu a kráčať podľa môjho zákona tak, ako si kráčal ty predo mnou!« 17A teraz, Pane, Bože Izraela, nech sa uskutočnia tvoje sľuby, ktoré si dal svojmu sluhovi Dávidovi!

18Či naozaj bude Boh bývať s človekom na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil. 19Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, môj Bože, a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha predkladá: 20Aby tvoje oči vo dne i v noci boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno. Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa tvoj sluha bude modliť na tomto mieste! 21Aby si vypočul prosbu svojho sluhu a svojho ľudu, Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste. Ty ho počuješ z miesta, kde bývaš, z neba, a keď počuješ, aj odpustíš.

22Keď sa niekto previní proti svojmu blížnemu a vynesú proti nemu kliatbu, aby ho donútili k prísahe, a príde prisahať pred oltár v tomto chráme, 23ty, Pane, vypočuj z neba, zasiahni a rozsúď medzi svojimi sluhami: vinníkovi odplať a jeho činy mu uvaľ na hlavu, nevinného však osloboď a nalož s ním podľa jeho spravodlivosti! 24Keď nepriateľ porazí tvoj ľud, Izrael, pretože sa previnil proti tebe, ale on sa obráti, bude vzdávať chválu tvojmu menu, bude sa k tebe modliť a prosiť teba v tomto dome, 25ty vypočuj z neba a odpusť vinu svojmu ľudu, Izraelu, a priveď ho späť do krajiny, ktorú si dal jemu a jeho otcom. 26Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, budú vzdávať chválu tvojmu menu a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo ich tresceš, 27ty vypočuj z neba, odpusť vinu svojim sluhom a svojmu ľudu, Izraelu, nauč ich dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dažďa svojej krajine, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 28Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, ak bude úpal, sneť, kobylky a hmyz; keď bude jeho nepriateľ v krajine dorážať na jeho brány alebo akákoľvek rana a choroba, 29každú modlitbu a každú prosbu, ktorú prednesie ktokoľvek z celého tvojho ľudu, Izraela - veď každý pozná svoju ranu a svoju bolesť -, a vystrie dlane k tomuto domu, 30ty vypočuj z neba, z miesta, kde bývaš, odpusť a daj každému podľa jeho cesty, veď poznáš jeho srdce. Lebo len ty poznáš srdcia synov človeka! 31Aby sa ťa báli a po tvojich cestách kráčali celý čas, čo budú žiť v krajine, ktorú si dal ich otcom.

32Ale aj cudzinca, ktorý nie je z tvojho národa, Izraela, ale príde z ďalekej krajiny kvôli tvojmu veľkému menu, tvojej mocnej ruke a tvojmu vystretému ramenu, ak teda takí prídu a budú sa modliť v tomto dome, 33ty vyslyš z neba, z miesta, kde bývaš, a urob všetko, o čo bude cudzinec k tebe volať, aby poznali všetky národy zeme tvoje meno, aby si ťa ctili ako tvoj ľud, Izrael, a aby sa dozvedeli, že sa tento dom, ktorý som postavil, volá podľa tvojho mena.

34Ak vytiahne tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, nech ich pošleš ktorýmkoľvek smerom, ale budú sa k tebe modliť smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 35ty vyslyš z neba ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! 36Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a premožitelia ich odvedú do zajatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej, 37ale vstúpia do seba v krajine, v ktorej budú zajatí, obrátia sa a v krajine svojho zajatia sa budú modliť k tebe a budú hovoriť: »Zhrešili sme, nepravo a zločinne sme konali,« 38ak sa teda v krajine svojho zajatia, do ktorej ich odviedli, celým svojím srdcom a celou svojou dušou obrátia k tebe a budú sa modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39ty z neba, z miesta, kde bývaš vyslyš ich modlitbu a ich prosbu a vyslúž im právo! A odpusť svojmu ľudu, čím sa proti tebe prehrešil. (*) (Porov. 1 Kr 8,12–50.) 40Nech sú teraz, môj Bože, tvoje oči otvorené a tvoje uši pozorné na modlitbu z tohto miesta!

Zakončenie posviacky chrámu. - 1Keď Šalamún dokončil modlitbu, zostúpil oheň z neba, strávil celopal a obety a dom naplnila Pánova sláva. (*) (Porov. 1 Krn 21,26; Lv 9,24; 2 Mach 1,22.) 2Kňazi nemohli vstúpiť do Pánovho domu, lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. 3Keď synovia Izraela videli, že na dom zostupuje oheň a Pánova sláva, všetci sa zohli tvárou k zemi, k podlahe, klaňali sa a chválili Pána: "Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky." (*) (Porov. 5,13 n.) 4Pritom kráľ a všetok ľud prinášali pred Pánom obety. 5Kráľ Šalamún zabil na obetu dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Takto kráľ a všetok ľud zasvätili dom Bohu. 6Kňazi stáli vo svojej službe a leviti s Pánovými hudobnými nástrojmi, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid na oslavu Pána: "Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky," vyhrávali Dávidove chvály; kňazi trúbili na trúbach a všetci Izraeliti stáli. 7A Šalamún posvätil aj stred nádvoria, ktoré bolo pred Pánovým domom, lebo tam obetoval celopaly a tuk pokojných obiet, lebo kovový oltár, ktorý dal Šalamún zhotoviť, nemohol pojať celopaly, nekrvavé obety a tuk. (*) (Porov. 1 Kr 8,64 nn.) 8V tom istom čase slávil Šalamún sedem dní sviatky a s ním celý Izrael; veľmi veľké zhromaždenie od vchodu do Ematu až po Egyptský potok. 9Na ôsmy deň konali zhromaždenie, lebo posviacku oltára konali sedem dní a sviatok tiež trval sedem dní. 10Na dvadsiaty tretí deň siedmeho mesiaca prepustil domov ľud, natešený a rozveselený pre dobro, ktoré Pán preukázal Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu ľudu, Izraelu.

11Keď Šalamún dokončil Pánov dom a kráľovský dom a keď zdarne vykonal všetko, čo Šalamún zamýšľal urobiť v Pánovom dome a vo svojom dome, 12zjavil sa v noci Šalamúnovi Pán a povedal mu: "Vypočul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto za obetný dom. 13Ak uzavriem nebesá, že nebude dažďa, alebo ak prikážem kobylkám, aby vyžrali zem, alebo pošlem na svoj ľud mor, 14a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím. 15Moje oči budú teda otvorené a moje uši pozorné na modlitbu z tohto miesta, 16lebo som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam bolo moje meno naveky a aby tam boli moje oči a moje srdce po všetky dni. 17A ak ty budeš kráčať predo mnou, ako kráčal tvoj otec Dávid, ak urobíš všetko, čo som ti prikázal, a zachováš moje predpisy a nariadenia, 18upevním trón tvojho kráľovstva, ako som sa zaviazal tvojmu otcovi Dávidovi: »Nebude ti chýbať muž, ktorý by panoval v Izraeli.« 19Ale ak sa odvrátite a opustíte moje predpisy a prikázania, ktoré som vám dal, a pôjdete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 20vyženiem vás z krajiny, ktorú som vám dal, a tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu odvrhnem od svojej tváre a urobím ho príslovím na posmech všetkým národom. 21A tento dom, hoci bol vznešený, bude hrôzou pre každého, kto popri ňom prejde, a bude sa pýtať: »Prečo to urobil Pán tejto krajine a tomuto domu?« 22A odpovedia: »Preto, že opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, a chopili sa iných bohov, klaňali sa im a slúžili im: preto priviedol na nich všetko toto nešťastie.«" (*) (Porov. 1 Kr 9,2–9.)

Obchody a stavby. - 1Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých Šalamún staval Pánov dom a svoj dom, 2Šalamún opevnil mestá, ktoré dal Šalamúnovi Hiram, a osadil tam synov Izraela. 3Šalamún tiahol aj do Emat-Soby a zmocnil sa jej. (*) (O Sobe pozri 1 Sam 14,47. – O Tamare 1 Kr 9,18.) 4Opevnil Tadmor na púšti a všetky mestá so skladišťami, ktoré postavil v Emate. 5Horný Bethoron a Dolný Bethoron opevnil na ohradené mestá s múrmi, bránami a závorami. 6Ďalej Bálu a všetky mestá so skladišťami, ktoré mal Šalamún, mestá s vozatajstvom a mestá s jazdou a všetko, čo chcel Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojho panstva. 7Všetkých ľudí, ktorí ešte ostali z Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorí nepatrili k synom Izraela, 8ich potomkov, ktorí po nich ostali v krajine preto, že ich synovia Izraela nevyhubili, zadelil Šalamún na otrocké roboty až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – v dobe autora prameňa.) 9Zo synov Izraela však Šalamún neporobil otrokov na svoje roboty, lebo oni boli bojovníkmi, veliteľmi jeho tridsiatok, veliteľmi jeho vozov a jazdcov. 10Oni boli veliteľmi dozorcov kráľa Šalamúna, dvestopäťdesiati, ktorí dozerali na ľud. 11Faraónovu dcéru Šalamún presťahoval z Dávidovho mesta do domu, ktorý jej postavil. Hovoril si totiž: "V dome izraelského kráľa Dávida nebude bývať moja žena, lebo tieto (budovy) sú posvätené, veď do nich vošla Pánova archa." (*) (Porov. 1 Kr 3,1; 9,16.24.)

12Vtedy Šalamún obetoval Pánovi celopaly na oltári, ktorý dal postaviť pred predsieňou, 13ako sa mali obetovať podľa Mojžišovho príkazu, každý deň, po sobotách, novmesiacoch a na sviatky, tri razy do roka, na sviatok Nekvasených chlebov, na sviatok Týždňov a na sviatok Stánkov. (*) ("Sviatok Týždňov" boli Turíce. Volali sa tak preto, lebo sa slávili sedem týždňov (čiže jeden týždňový týždeň) po Veľkej noci. Veľká noc sa volala aj "sviatok Nekvasených chlebov".) 14A podľa predpisu svojho otca Dávida zaviedol kňazské triedy do ich služby a levitov do ich povinností, aby podľa obradu každého dňa vzdávali chválu a posluhovali pri kňazoch; aj vrátnikov k jednotlivým bránam, lebo to bol príkaz Božieho muža Dávida. 15A neodchýlili sa v ničom od kráľových príkazov, ktoré dal o kňazoch a levitoch, ani vo (veci) pokladníc. (*) (Rozumej: predpisy Šalamúna sa od predpisov Dávidových neodchyľovali ani vo veci stráženia chrámového pokladu.) 16Tak bolo dokončené celé Šalamúnovo dielo odo dňa založenia Pánovho domu až do jeho dostavenia. Pánov chrám bol hotový.

17Vtedy šiel Šalamún do Asiongaberu a do Elatu na brehu mora v edomskej krajine. (*) (Porov. 1 Kr 9,26.) 18Hiram mu poslal po svojich sluhoch lode a tiež ľudí, ktorí sa vyznali na mori. Oni šli spolu so Šalamúnovými sluhami do Ofíru, doviezli odtiaľ štyristopäťdesiat hrivien zlata a odovzdali ho kráľovi Šalamúnovi. (*) (Porov. 1 Kr 9,10–28.)

Kráľovná Sáby. - 1Keď kráľovná Sáby počula o Šalamúnovom chýre, prišla Šalamúna skúšať hádankami do Jeruzalema s veľmi veľkým sprievodom a ťavami, ktoré niesli voňavky, množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo mala na srdci. 2A Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky; pred Šalamúnom nebolo nič také skryté, aby jej nebol odpovedal. 3Keď kráľovná Sáby videla Šalamúnovu múdrosť a dom, ktorý postavil, 4jedlá na jeho stole, kreslá jeho úradníkov, vysluhovanie jeho sluhov a ich šatstvo, jeho čašníkov a ich šatstvo, jeho celopaly, ktoré obetoval v Pánovom dome, bola celkom bez seba 5a povedala kráľovi: "Pravdivá bola reč, ktorú som vo svojej krajine počula o tebe a o tvojej múdrosti. 6Neverila som tým rečiam, kým som neprišla a nepresvedčila som sa na vlastné oči. Veru mi nepovedali ani polovicu o tvojej veľkej múdrosti; prevyšuješ chýr, ktorý som počula. 7Blažení sú tvoji ľudia, blažení tvoji sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť! 8Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý má v tebe záľubu a posadil ťa na svoj trón za kráľa pre Pána, tvojho Boha! Pretože tvoj Boh má rád Izrael a chce ho na večnosť upevniť, ustanovil ťa nad ním za kráľa, aby si vysluhoval právo a spravodlivosť."

9Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien zlata, veľké množstvo voňaviek a drahokamy. Nikdy nebolo takých voňaviek, ako boli tie, čo dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.

10Ale aj Hiramovi sluhovia a Šalamúnovi sluhovia, ktorí priviezli zlato z Ofíru, dopravili ebenové drevo a drahokamy. 11Z ebenového dreva dal kráľ urobiť schody v Pánovom dome a v kráľovskom dome, ďalej citary a harfy pre spevákov; v júdskej krajine predtým nebolo takých vidieť. 12A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žiadala si; viac, ako sama doniesla kráľovi. Potom sa vybrala a išla so svojím služobníctvom do svojej krajiny. (*) (Porov. 1 Kr 10,1–13.)

Šalamúnovo bohatstvo a prepych. - 13Váha zlata, ktoré došlo Šalamúnovi za jeden rok, bola šesťstošesťdesiatšesť hrivien zlata 14okrem toho, čo donášali obchodníci a kupci a tiež králi Arábie a správcovia krajiny, ktorí donášali Šalamúnovi zlato a striebro. 15Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z rýdzeho zlata; šesťsto (šeklov) zlata upotrebil na jeden štít. 16Ďalej tristo pavéz z rýdzeho zlata; tristo (šeklov) zlata upotrebil na jednu pavézu. Kráľ ich uložil v Libanonskom lesnom dome. 17Potom dal kráľ urobiť veľký trón zo slonoviny a obtiahol ho čistým zlatom. 18Trón mal šesť stupňov, aj podnožie mal trón zlaté; pri sedadle z oboch strán boli operadlá a pri operadlách stáli dva levy. 19Dvanásť levov však stálo na šiestich stupňoch z jednej i druhej strany. Taký nezhotovili pre nijaké kráľovstvo. 20Každá nádoba na pitie u kráľa Šalamúna bola zo zlata a všetky nádoby Libanonského lesného domu boli z rýdzeho zlata. Striebra si v Šalamúnových časoch vôbec nevážili. 21Lebo kráľ mal lode, ktoré s Hiramovým mužstvom chodili do Taršišu. Raz za tri roky prichádzali taršišské lode a dovážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy.

22Kráľ Šalamún bol teda väčší ako všetci králi zeme i bohatstvom, i múdrosťou. 23Všetci králi si žiadali vidieť Šalamúnovu tvár, aby počuli jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 24Pritom každý doniesol rok po rok svoj dar; strieborné a zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice. 25Šalamún mal štyritisíc konských jasieľ, ďalej vozy a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských mestách a pri kráľovi v Jeruzaleme. (*) (Porov. 1,14; 1 Kr 5,6; 10,26.) 26Bol vládcom nad všetkými kráľmi od Rieky až po krajinu Filištíncov a až po hranice Egypta. (*) (Porov. 1 Kr 5,1. – "Rieka" je Eufrat.) 27A kráľ nahromadil do Jeruzalema toľko striebra ako skál a také množstvo cédrov, akoby to boli sykomory z Nížiny. (*) (Porov. 1 Kr 10,27.) 28Kone obstarávali Šalamúnovi z Egypta a zo všetkých krajín. (*) (Porov. 1 Kr 10,14–28.)

29Ostatok Šalamúnových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Dejinách proroka Nátana, v Proroctve Šílana Ahiáša a vo Videní vidca Jedu proti Nabatovmu synovi Jeroboamovi. 30Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. (*) (Porov. 1 Kr 11,41–43.) 31Potom sa Šalamún uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Roboam.

IV. Dejiny júdskych kráľov, 10 - 36

Rozpad ríše. - 1Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď to počul Nabatov syn Jeroboam - bol totiž v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom -, vrátil sa Jeroboam z Egypta. 3Dali ho zavolať poslami. Jeroboam a celý Izrael išiel a hovoril Roboamovi: 4"Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní." 5On im povedal: "O tri dni sa vráťte ku mne!" Ľud teda odišiel.

6Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým žil, a pýtal sa: "Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?" 7Povedali mu: "Ak budeš na tento ľud dobrý, ak si ho získaš a budeš s ním hovoriť priateľsky, bude ti poddaný po všetky dni." 8Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách. 9Opýtal sa ich: "Čo mi radíte vy? Akú odpoveď máme dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: »Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!«?" 10Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: "Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: »Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči!« Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca! 11Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi!"

12Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: "Vráťte sa ku mne na tretí deň!", 13kráľ im dal tvrdú odpoveď, kráľ Roboam odmietol radu starších 14a podľa rady mladíkov im hovoril: "Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi." 15Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Boh tak riadil, aby Pán splnil svoj sľub, ktorý dal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Šílana Ahiáša.

16Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi:

A všetci Izraeliti odišli domov.

17Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam. 18Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale Izraeliti ho na smrť ukameňovali a kráľ Roboam horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema. 19Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. (*) (Porov. 1 Kr 12,1–19.)

1Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil Júdov a Benjamínov dom, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s Izraelom a vrátili kráľovstvo Roboamovi. 2Vtedy však Pán oslovil Božieho muža Semeiáša: 3"Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, a všetkým Izraelitom z Júdu a Benjamína: 4Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa a nešli proti Jeroboamovi. (*) (Porov. 1 Kr 12,21–24.)

Roboam. - 5Roboam sa usadil v Jeruzaleme a júdske mestá vybudoval na pevnosti. 6Vybudoval Betlehem, Etam, Tekuu, 7Betsur, Socho, Odolam, 8Gét, Maresu, Zif, 9Adoram, Lachis, Azeku, 10Sarau, Ajalon a Hebron na opevnené mestá na území Júdu a Benjamína. (*) (O Etame porov. Sdc 15,7–8. – O Tekue 2 Sam 14,2. Betsur porov. Joz 15,58 a 1 Krn 2,45; Socho 1 Sam 17,1; Odolam 1 Sam 22,1; Gét 1 Sam 5,8; Maresa (Tell Sandahanna) Joz 15,44; Zif 1 Sam 23,14; Adoram, dnes Dura, západne od Hebronu. – Lachis pozri 2 Kr 14,19; Azeka, pozri 1 Sam 17,1; Saraa, pozri Joz 15,33.) 11Pevnosti zosilnil, dal do nich veliteľov a zásoby, potraviny, olej a víno 12a do každého mesta štíty a kopije. Urobil ich teda veľmi silnými. - Jemu patril Júda a Benjamín.

13Kňazi a leviti, ktorí boli v celom Izraeli, z každého svojho územia sa pripojili k nemu. 14Leviti opustili svoje pastviská a svoje majetky a išli do Júdska a Jeruzalema, lebo ich Jeroboam a jeho synovia zavrhli a nemohli konať kňazskú službu Pánovi. 15Sám si ustanovil kňazov pre výšiny, pre capy a teľce, ktoré porobil. (*) (O capoch pozri Lv 17,7. – O Jeroboamových teľcoch pozri 1 Kr 12,28 nn.) 16Za nimi šli zo všetkých kňazov Izraela tí, čo s oddaným srdcom hľadali Pána, Izraelovho Boha; prichádzali do Jeruzalema obetovať Pánovi, Bohu svojich otcov. (*) ("Za nimi" rozumej: za levitmi.) 17Tak upevnili júdske kráľovstvo a na tri roky posilnili Šalamúnovho syna Roboama, lebo tri roky kráčali po Dávidovej a Šalamúnovej ceste.

18Roboam si vzal za manželku Mahalatu, dcéru Jerimota, syna Dávida a Abihaily, dcéry Izaiho syna Eliaba. 19Ona mu porodila synov: Jehuša, Somoriáša a Zóma. 20Po nej si vzal Absalomovu dcéru Maáchu, ktorá mu porodila Abiáša, Etaiho, Zizu a Salomita. 21Roboam miloval Absalomovu dcéru Maáchu viac ako všetky svoje ženy - lebo si vzal osemnásť žien a šesťdesiat vedľajších žien a narodilo sa mu dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér -, 22preto Roboam ustanovil za hlavu Abiáša, syna Maáchy, za knieža nad všetkými jeho bratmi, lebo ho zamýšľal urobiť kráľom. (*) (Slovo: "zamýšľal!" je už z 23. verša, porov. LXX.) 23A všetkých svojich synov preložil do rozličných krajov Júdu a Benjamína, do rozličných opevnených miest, dal im hojné zaopatrenie a nabral im množstvo žien.

1Len čo však Roboam upevnil kráľovstvo, len čo sa stalo mocným, opustil Pánov zákon a celý Izrael s ním. 2V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak - lebo sa spreneverili Pánovi - 3s tisícdvesto vozmi a šesťdesiattisíc jazdcami. Vojsko - Líbyjci, Sukijiti a Etiópci -, ktoré s ním prišlo z Egypta, nemalo počtu. (*) (Líbyjci bývali západne od delty Nílu, Sukijiti boli tiež akýsi národ blízko Egypta.) 4Dobyl opevnené mestá, ktoré boli v Júdsku, a prišiel až k Jeruzalemu.

5Vtedy prišiel prorok Semeiáš k Roboamovi a kniežatám Júdu, ktoré sa pred Sesakom stiahli do Jeruzalema, a povedal im: "Toto hovorí Pán: Vy ste zanechali mňa, preto aj ja zanechám vás v Sesakovej ruke." 6Kniežatá Izraela a kráľ sa pokorili a vraveli: "Spravodlivý je Pán!" 7Keď Pán videl, že sa pokorili, Pán oslovil Semeiáša: "Pokorili sa, nevyhubím ich, ale čoskoro im dám uniknúť a môj hnev sa nevyleje na Jeruzalem prostredníctvom Sesaka. 8Ale budú mu sluhami, aby spoznali rozdiel medzi mojou službou a službou kráľovstvám krajín."

9Egyptský kráľ Sesak teda tiahol proti Jeruzalemu a zobral poklady Pánovho domu aj kráľovského domu; zobral všetko. Zobral aj zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. 10Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom štítonošov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu. 11A kedykoľvek išiel kráľ do chrámu, išli aj štítonoši a niesli ich, potom ich zase dali späť do strážnice štítonošov. 12Pretože sa pokoril, odvrátil sa od neho Pánov hnev a nenechal ho úplne zahubiť; veď aj v Júdsku bolo všeličo dobré. (*) (Porov. 1 Kr 14,25–28.)

13Roboam sa teda upevnil v Jeruzaleme a kraľoval. Lebo Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval sedemnásť rokov v Jeruzaleme, v meste, ktoré si Pán vyvolil zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. 14Páchal zlo, lebo sa nestaral o to, aby hľadal Pána.

15Roboamove dejiny, prvšie i neskoršie, sú napísané v Príbehoch proroka Semeiáša a vidca Jedu; rodokmeň aj vojny, ktoré boli medzi Roboamom a Jeroboamom po všetky dni. 16Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiáš.

Abiáš. - 1V osemnástom roku kráľa Jeroboama sa Abiáš stal kráľom nad Júdom. (*) (Porov. 1 Kr 15,1 n.) 2Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Michaja, dcéra Uriela z Gabay. Medzi Abiášom a Jeroboamom bola vojna. (*) (Matka Abiáša sa vlastne volala Maácha; porov. 11,21; 1 Kr 15,2.) 3Abiáš začal vojnu so štyristotisícovou armádou hrdinských bojovníkov, vyberaných chlapov, Jeroboam však viedol proti nemu do boja osemstotisíc vyberaných mužov, udatných hrdinov.

4Abiáš sa postavil na vrchu Semeron, ktorý bol v Efraimskom pohorí, a hovoril: "Čujte ma, Jeroboam a celý Izrael: (*) (Abiáš bol na vrchu pri benjamínovskom meste Samaraim (Joz 18,22). Možno, že toto mesto bolo tam, kde je dnes zborenisko Es-Samra, blízko Jericha.) 5Vy neviete, že Pán, Boh Izraela, dal naveky kráľovstvo nad Izraelom Dávidovi; jemu a jeho synom zmluvou soli?! (*) (O soľnej zmluve pozri Lv 2,13; Nm 18,19.) 6Ale Nabatov syn Jeroboam, sluha Dávidovho syna Šalamúna, povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi. 7Zoskupili sa okolo neho daromní ľudia, naničhodníci a prevládli Šalamúnovho syna Roboama, lebo Roboam bol mladý a malomyseľný a nevládal ich zdolať. (*) ("Naničhodníci" doslovne: "synovia Beliálovi"; pozri pozn. k 1 Sam 1,16.) 8A teraz sa nazdávate, že premôžete Pánovo kráľovstvo, (ktoré je) v rukách Dávidových synov, lebo vás je veľké množstvo a máte zlaté teľce, ktoré vám Jeroboam spravil za bohov. 9Vyhnali ste Pánových kňazov, Áronových synov a levitov, a narobili ste si kňazov ako národy krajín. Každý, kto príde s býčkom, teliatkom a siedmimi baranmi, aby si naplnil ruky, stáva sa kňazom nebohov. (*) ("Naplnenie rúk" obetnými darmi patrilo k obradom kňazskej vysviacky; porov. Ex 29,1–35. – "Nebohovia" sú modly.) 10Naším Bohom je však Pán, my sme ho neopustili. Kňazi však, ktorí slúžia Pánovi, sú Áronovi synovia a leviti sú v službe 11a pália Pánovi každé ráno a každý večer celopaly i voňavý tymian, predkladajú chleby na čistom stole, máme zlatý svietnik s jeho lampami, aby horeli každý večer. Lebo my zachovávame Pánove obrady, ale vy ste ho opustili. 12Nám je teda v čele Boh, jeho kňazi a zvučné trúby, ktoré budú znieť proti vám. Synovia Izraela, nebojujte proti Pánovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mať úspech!"

13Jeroboam však poslal obchvatný oddiel, aby sa im dostal za chrbát. Oni boli pred Júdovcami, ale obchvatný oddiel im bol za chrbtom. 14Keď sa Júdovci obzreli, videli, že musia bojovať aj spredu, aj odzadu, preto volali k Pánovi a kňazi trúbili na trúby. 15Júdske mužstvo začalo kričať a keď júdske mužstvo kričalo, Boh porazil Jeroboama a celý Izrael pred Abiášom a Júdom. 16Izraeliti utekali pred Júdovcami a Boh im ich vydal do ruky. 17Abiáš a jeho ľud im zapríčinil veľkú porážku, takže z Izraela padlo prebodnutých päťstotisíc vybraných mužov. 18Takto boli v tom čase pokorení synovia Izraela, synovia Júdu však zosilneli, lebo sa opierali o Pána, Boha svojich otcov. 19Abiáš prenasledoval Jeroboama a odňal mu mestá: Betel a jeho osady, Jesanu a jej osady a Efron a jeho osady. (*) (Jeden Efron bol na rozhraní územia kmeňa Júdu a Benjamína medzi Neftoou a Karjatiarimom. Ale tu je azda reč o Efraime, pozri 2 Sam 13,23. – O Jesane pozri pozn. k 1 Sam 7,12.) 20Za Abiášových dní sa už Jeroboam nevzchopil. Pán ho ranil, že zomrel.

21Ale Abiáš zmocnel. Vzal si štrnásť žien a narodilo sa mu dvadsaťdva synov a šestnásť dcér.

22Ostatok Abiášových dejín, jeho cesty a jeho slová sú napísané v Dejinách proroka Ada. (*) (O prameňoch dejín pozri úvod.) 23Potom sa Abiáš uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asa. Za jeho dní mala krajina desať rokov pokoj.

Asa. - 1Asa robil, čo bolo dobré a spravodlivé v očiach Pána, jeho Boha. 2Odstránil cudzie oltáre a výšiny, polámal pomníky a povytínal ašery. (*) (O pomníkoch a ašerách pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 3Júdovi prikázal, aby vyhľadával Pána, Boha svojich otcov, a plnil zákon a prikázania. 4Odstránil zo všetkých júdskych miest výšiny a chamány. Kým bol on, kráľovstvo malo pokoj. (*) (Chamány boli stĺpy stavané k úcte boha Bála, ktorého najmä Feníčania ctili ako boha slnka.) 5V Júdsku postavil opevnené mestá, lebo krajina bola v pokoji a v tých rokoch sa proti nemu nestrhla nijaká vojna, lebo Pán mu doprial pokoj. 6Povedal Júdovi: "Stavajme tieto mestá a ohraďme ich múrom, vežami, bránami a závorami! Krajina je ešte pred nami, lebo sme hľadali Pána, svojho Boha. Hľadali sme a doprial nám pokoj zo všetkých strán." Stavali teda s úspechom.

7V Asovom vojsku bolo z Júdu tristotisíc štítonošov a kopijníkov a z Benjamína dvestoosemdesiattisíc štítonošov a strelcov z luku. To všetko boli udatní bojovníci. 8Vytiahol proti nim Etiópčan Zara s miliónovou armádou a tristo vozmi a došiel až k Marese. (*) (Zara (Zerach) bol azda Sesakov nástupca Osorkon I. (924–896). Alebo je reč len o nejakom ináč neznámom vojvodcovi. Osnova nehovorí, že Zara bol faraónom. – Údolie Safata je neznáme. Možno, že treba prekladať len: "v údolí severne od Maresy".) 9Asa mu išiel naproti a zviedli boj v údolí Safata pri Marese. 10Asa vzýval Pána, svojho Boha, a hovoril: "Pane, okrem teba niet nikoho, keď treba bezmocnému pomáhať proti početnému. Pomôž nám, Pane, náš Bože, lebo na teba sa opierame a v tvojom mene ideme proti tomuto množstvu. Pane, náš Bože, nech nie je človek mocnejší ako ty!" 11A Pán porazil Etiópčanov pred Asom a pred Júdom, takže Etiópčania ušli. 12Asa a vojsko, ktoré bolo s ním, prenasledovalo ich až po Gerar. Z Etiópčanov padli toľkí, že sotva bolo u nich živého, lebo Pán a jeho vojsko ich zlomili. Nabrali veľa koristi (*) (Gerar, dnešné Džerar, je juhozápadne od Gazy; porov. 10,19; 26,6.) 13a porazili všetky mestá na okolí Geraru, lebo sa ich zmocnil strach pred Pánom. Všetky tie mestá vyplienili, lebo v nich bolo veľa koristi. 14Zborili aj stany pri dobytku, zajali množstvo oviec a tiav a vrátili sa do Jeruzalema.

1Na Odedovho syna Azariáša zostúpil vtedy Boží duch. 2I vyšiel pred Asu a povedal mu: "Čujte ma, Asa a všetci Júdovci i Benjamínci! Pán je s vami, kým ste vy s ním, a ak ho hľadáte, dá sa vám nájsť. Ale ak ho opustíte, opustí vás. 3Izrael mal veľa dní bez pravého Boha, bez kňaza-učiteľa a bez zákona. 4Keď však bol v úzkosti, vrátil sa k Pánovi, Izraelovmu Bohu. Hľadali ho a dal sa im nájsť. 5V takých časoch nemá pokoj ani kto odchádza, ani kto prichádza, lebo strach vládne nad všetkými obyvateľmi krajín. 6Národ doráža na národ a mesto na mesto, lebo Pán ich mätie všelijakými úzkosťami. 7Ale vy sa vzmužte a nech vám neklesajú ruky, lebo príde odmena za vašu prácu!"

8Keď Asa počul tieto slová a proroctvo proroka (Azariáša, syna) Odedovho, vzchopil sa a odstránil hnusoty z celého územia Júdu a Benjamína a z miest, ktoré zaujal na Efraimskom pohorí, a obnovil Pánov oltár, ktorý bol pred Pánovou predsieňou. (*) (Slová, ktoré sme v zátvorkách doplnili zo LXX a Vulgáty, zrejme vypadli z hebrejského textu. – "Hnusoty" sú modly.) 9I zhromaždil všetkých Júdovcov a Benjamínovcov, ako aj prisťahovalcov z Efraima, Manassesa a Simeona, lebo z Izraela mnohí prišli k nemu, keď videli, že Pán, jeho Boh, je s ním. 10V treťom mesiaci pätnásteho roku Asovho kraľovania sa zhromaždili do Jeruzalema 11a v ten deň obetovali Pánovi z koristi, ktorú priniesli, sedemsto kusov hovädzieho dobytka a sedemtisíc oviec. 12A zaviazali sa zmluvou, že budú celým svojím srdcom a celou svojou dušou hľadať Pána, Boha svojich otcov. 13Každý, kto nebude hľadať Pána, Izraelovho Boha, musí zomrieť, či malý alebo veľký, či muž alebo žena. 14A zaprisahali sa Pánovi veľkým hlasom a jasotom za (zvukov) trúb a poľníc. 15Celé Júdsko sa tešilo prísahe, lebo prisahali celým svojím srdcom. Hľadali ho celou svojou vôľou, preto sa im Pán dal nájsť a doprial im pokoj zo všetkých strán. 16Kráľ Asa odstránil aj matku Maáchu z postavenia kňažnej, lebo dala Ašere urobiť necudný pomník. Asa zrútil jej ohavnú modlu, rozdrvil ju a spálil v údolí Cedron. 17Ale výšiny nezmizli z Izraela. Asovo srdce však bolo dokonalé po všetky jeho dni. 18Dal tiež doniesť do Božieho domu dary, ktoré zasvätil jeho otec, a dary, ktoré zasvätil on sám: striebro, zlato a nádoby. (*) (Porov. 1 Kr 15,13–15.) 19Vojna nebola až do tridsiateho piateho roku Asovho kraľovania.

1V tridsiatom šiestom roku Asovho kraľovania pritiahol izraelský kráľ Bása proti Júdsku a opevnil Rámu, aby júdskemu kráľovi Asovi zabránil východ a prístup. 2Nato vzal Asa striebro a zlato z pokladnice Pánovho domu a z pokladnice kráľovského domu a poslal Benhadadovi, kráľovi Aramu, ktorý býval v Damasku, odkaz: 3"Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojím otcom a tvojím otcom. Hľa, posielam ti striebro a zlato. Zruš teda zmluvu, ktorú máš s izraelským kráľom Básom, aby odtiahol odo mňa." 4Benhadad súhlasil s kráľom Asom, poslal svojich vojenských veliteľov proti mestám Izraela a porazili Ahion, Dan, Abelmaim a všetky skladištia miest Neftaliho. 5Keď sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu, prerušil svoju prácu. 6Kráľ Asa vzal všetkých Júdovcov a odniesli z Rámy kamene a drevo, ktorými Bása opevňoval, a opevnil nimi Gabau a Masfu. (*) (Porov. 1 Kr 15,17–22.)

7V tom čase prišiel k júdskemu kráľovi Asovi videc Hanani a povedal mu: "Pretože si sa spoliehal na aramejského kráľa a nespoliehal si sa na Pána, svojho Boha, uniklo ti z ruky vojsko aramejského kráľa. (*) (Asa, spoliehajúc sa na Božiu pomoc, bol by premohol nielen izraelského kráľa Básu, ale aj jeho spojencov, Aramejčanov.) 8Neboli Etiópčania a Líbyjci početným vojskom s veľkým množstvom vozov a jazdcov? Ale že si sa spoliehal na Pána, vydal ti ich do rúk. (*) (O Líbyjcoch pozri 12,3.) 9Lebo Pánove oči pozerajú po celej zemi, aby posilnili tých, čo sú mu zo srdca oddaní. V tejto veci si konal nemúdro, lebo odteraz budeš mať vojny." 10Asa sa nahneval na vidca a dal ho do väzenia, veľmi sa preto nahneval, a v tom čase dal Asa zbiť aj niektorých z ľudu. (*) (Z ľudu dal zbiť asi takých, čo držali s uväzneným prorokom.)

11Asove dejiny, prvšie i neskoršie, sú napísané v Knihe kráľov Júdu a Izraela. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 12V tridsiatom deviatom roku svojho kraľovania Asa ochorel na nohy. Jeho choroba bola veľmi ťažká, ale ani vo svojej chorobe nevyhľadával Pána, ale lekárov.

13Potom sa Asa uložil k svojim otcom a zomrel v štyridsiatom prvom roku svojho kraľovania. 14Pochovali ho v jeho hrobe, ktorý si vykopal v Dávidovom meste. Položili ho na lôžko, ktoré bolo plné voňaviek a rozličných, mastičkármi zhotovených mastí a zapálili mu veľký oheň.

Jozafatova nábožnosť a úspechy. - 1Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat. Ten sa ukázal silný proti Izraelu. 2Do všetkých opevnených miest Júdska dal vojsko a zriadil posádky v júdskej krajine a v efraimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Asa. 3Pán bol s Jozafatom, lebo kráčal po prvých cestách svojho otca Dávida a nevyhľadával bálov, (*) ("Neskoršie" cesty Dávidove už neboli bez hriechu, na "prvých" nezhrešil. – O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 4ale vyhľadával Boha svojho otca a kráčal podľa jeho príkazov, a nie podľa toho, čo robil Izrael. 5Preto Pán upevnil kráľovstvo v jeho ruke a celé Júdsko dávalo Jozafatovi dary, takže mal množstvo bohatstva a slávy. 6A keď na Pánových cestách vzrástla jeho smelosť, odstránil z Júdska ešte aj výšiny a ašery.

7V treťom roku svojho kraľovania poslal svoje kniežatá Benhaila, Obdiáša, Zachariáša, Natanaela a Micheáša, aby vyučovali v júdskych mestách, 8s nimi levitov: Semeiáša, Nataniáša, Zabadiáša, Asaela, Semiramota, Jonatána, Adoniáša, Tobiáša a Tobadoniáša, levitov, a s nimi kňazov Elisamu a Jorama. 9Vyučovali v Júdsku; mali so sebou knihu Pánovho Zákona. Obišli všetky júdske mestá a vyučovali ľud. (*) (Akého rozsahu bola a čo obsahovala táto kniha Zákona, nemožno z osnovy určiť.) 10Preto zavládol strach pred Pánom vo všetkých kráľovstvách krajín, ktoré boli okolo Júdska, a nepúšťali sa s Jozafatom do vojny. 11Aj od Filištíncov donášali Jozafatovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi mu donášali dobytok: sedemtisícsedemsto baranov a sedemtisícsedemsto capov. 12Takto Jozafat ustavične rástol do výšky. Postavil v Júdsku hrady a mestá pre zásoby. 13V júdskych mestách previedol mnoho prác a v Jeruzaleme mal bojovníkov, udatných hrdinov.

14A toto je ich počet podľa domovských rodov: Z Júdska velitelia tisícok: knieža Ednas a s ním tristotisíc udatných bojovníkov. 15Poruke mu bol knieža Johanan a s ním dvestoosemdesiattisíc. 16Po jeho ruke bol Zechriho syn Amasiáš, ktorý sa zasvätil Pánovi, a s ním dvestotisíc udatných bojovníkov. 17Z Benjamína udatný bojovník Eliada a s ním dvestotisíc ozbrojených lukom a štítom. 18Poruke mu bol Jozabad a s ním stoosemdesiattisíc vystrojených do boja. 19Oni boli kráľovi k službám okrem tých, ktorých kráľ umiestnil v opevnených mestách po celom Júdsku.

Spojenectvo Jozafata s Achabom. - 1Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slávy.

I dal sa do príbuzenstva s Achabom. (*) (O príbuzenstve Jozafata s Achabom pozri 2 Krn 21,6.) 2Po rokoch išiel k Achabovi dolu do Samárie. Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s ním, zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na výpravu proti Ramotu v Galaáde. 3Izraelský kráľ Achab sa spýtal júdskeho kráľa Jozafata: "Pôjdeš so mnou do Ramotu v Galaáde?" Odpovedal mu: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; vo vojne budem s tebou." 4Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!" 5Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Máme ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde, alebo to nechať?" Odpovedali: "Tiahni, Boh ho dá do ruky kráľa." 6Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?" 7Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale vždy len nešťastie. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat povedal: "Nech kráľ nehovorí tak!" 8Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!" 9Izraelsky kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha každý na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 10Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmto dokoleš Aramejčanov do zániku." 11A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."

12Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!" 13Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán." 14Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to mám nechať?" Odpovedal: "Tiahnite, budete mať úspech a dostanú sa do vašej ruky!" 15Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?" 16Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«" 17Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"

18A tamten pokračoval: "Nuž počujte slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť po jeho pravej i ľavej strane. 19A Pán povedal: »Kto chce podviesť izraelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 20Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« 21Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« 22Pán teda vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie." 23V tom pristúpil syn Kanaána, Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Ktorouže cestou odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?" 24Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval." 25Kráľ Izraela povedal: "Chyťte Micheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi 26a povedzte: Takto hovorí kráľ: Tohto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne nevrátim!" 27Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!")

28Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 29Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja. 30Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!" 31Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho. 32A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho. 33Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!" 34Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko. (*) (Porov. 1 Kr 22,2–35.)

1Júdsky kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil domov do Jeruzalema. 2Vyšiel mu v ústrety videc Jehu, Hananiho syn, a povedal kráľovi Jozafatovi: "Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána? Preto si si zaslúžil Pánov hnev. (*) (O hneve Pánovom proti Jozafatovi pozri hl. 20 a porov. 2 Kr 3,27.) 3Zistili sa však u teba aj dobré skutky: že si dal z krajiny vypáliť ašery a že si sa rozhodol v srdci hľadať Pána."

Jozafat obnovuje vnútornú správu. - 4Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov. 5V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom. 6A sudcom povedal: "Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva."

8Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme. 9A prikázal im: "Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom. 10Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa! 11Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!" (*) ("Pánov súd" rokoval o náboženských žalobách. Sídlom tohto súdu bol Jeruzalem. Niektorí však prekladajú koniec 8. verša: "a pre spory jeho obyvateľov". Jeruzalemský súd bol vyšší súd, sem dochádzali aj spory z iných miest (porov. v. 10). Sem sa obracali o rozhodnutie, keď nebolo isté, či v danom prípade bola spáchaná vražda a či len zabitie človeka ("spor medzi krvou a krvou"; porov. Dt 17,8 n.) a u tohto súdu žiadali výklad zákonov a nariadení. Sudcovia mali stránky poučiť o zákonoch, aby sa ľudia pre neznalosť zákona nedopustili viny, lebo to by bola chyba.)

Boje Jozafata so susednými národmi. - 1Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. (*) (O Meunejcoch pozri 1 Krn 4,41; porov. LXX. Hebrejský text a Vulg hovoria dva razy o Amončanoch.) 2Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: "Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!" To je Engadi. (*) (Engadi (Engaddi), na Júdskej púšti poblíž Mŕtveho mora, predtým sa volalo Asasontamar (porov. Gn 14,7). – Namiesto "z Aramejska" treba čítať: "z Edomska".) 3Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. 4Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. 5Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím (*) ("Nové nádvorie" bolo vonkajšie nádvorie chrámu.) 6a hovoril: "Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. (*) (Výraz: "Nik sa nemôže k tebe postaviť" rozumej: "nik sa nemôže s tebou porovnať".) 7A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! 8Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: 9»Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár - veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« 10A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili, (*) ("Horali zo Seiru" sú Edomčania, lebo bývali na okolí hory Seir (Gn 36,20). O prechode Izraelitov cez spomenuté krajiny pozri Dt 2,4–9.19.) 11hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. 12Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak." 13A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.

14Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch 15a hovoril: "Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! 16Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. (*) (Sis (Hassis) je asi Hasasa, 10 km severne od Engadi.) 17Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!" 18Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, 19a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.

20Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: "Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!" 21Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: "Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky." (*) ("V posvätnej ozdobe" rozumej: v bohoslužobnom rúchu.) 22A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. (*) (Na nepriateľov z akéhosi nedorozumenia udreli ich vlastné oddiely, ktoré mali z postriežky vyraziť na Júdovcov.) 23Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.

24Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil. 25Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa. 26Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály. (*) ("Údolie chvály" je zachované i dnes, dedinka Bérékút, 5 km od Tequone na západ.) 27Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi. 28S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu. 29A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela. 30Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán.

Dodatok k vláde Jozafatovej. - 31Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho. 32Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi. 33Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.

34Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.)

35Potom sa júdsky kráľ Jozafat spolčil s izraelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zločinne. 36Naviedol ho totiž, aby postavili lode, ktoré by išli do Taršiša. Lode postavili v Asiongaberi. (*) (O Asiongaberi pozri 1 Kr 9,26.) 37Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: "Pretože si sa spojil s Ochoziášom, Pán zničí tvoje dielo." A lode stroskotali a nemohli ísť do Taršiša. (*) (O Marese pozri 11,8.)

1Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram. (*) (Porov. 2 Kr 8,16 n.)

Joram. - 2Ten mal bratov, Jozafatových synov: Azariáša, Jahiela, Zachariáša, Azariáša, Michaela a Safatiáša. Títo všetci boli synmi Jozafata, kráľa Izraela. 3Ich otec im dal veľké dary v striebre, zlate a skvostoch spolu s opevnenými mestami v Júdsku. Ale kráľovstvo dal Joramovi, lebo on bol prvorodený. 4Joram sa chopil vlády nad kráľovstvom svojho otca, nadobudol moc a mečom pobil všetkých svojich bratov aj niektorých z izraelských kniežat.

5Joram mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 6Kráčal po cestách izraelských kráľov, robil ako Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči. 7Ale Pán nechcel zničiť Dávidov rod pre zmluvu, ktorú uzavrel s Dávidom, a preto, lebo mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. 8Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Júdska; ustanovili si vlastného kráľa. 9Joram so svojimi kniežatami prešiel ta a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomcov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov… (*) (Verš 9 treba doplniť podľa 2 Kr 8,21: "lenže ľud ušiel do svojich stanov".) 10Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Júdska až podnes. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Lobna, lebo opustil Pána, Boha svojich otcov. (*) (Až podnes – rozumej v čase, kedy žil autor prameňa.)

11Aj on nastaval výšin po vrchoch Júdska a naviedol obyvateľov Jeruzalema na smilstvo a Júdsko na odpad. 12Od proroka Eliáša mu došiel list, v ktorom bolo napísané: "Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Pretože si nekráčal po cestách svojho otca Jozafata a po cestách júdskeho kráľa Asu, 13ale si kráčal po cestách izraelských kráľov a naviedol si Júdsko a obyvateľov Jeruzalema na smilstvo podobné smilstvu Achabovho domu, ba aj svojich bratov z domu svojho otca, ktorí boli lepší ako ty, si vyvraždil, 14preto Pán dopustí veľký úder na tvoj ľud, na tvojich synov, na tvoje ženy a na celé tvoje imanie. 15A ty budeš v mnohých chorobách, v chorobe vnútorností, až ti pre chorobu po uplynutí (istého) času vyjdú vnútornosti."

16A Pán vzbudil proti Joramovi ducha Filištíncov a Arabov, ktorí susedili s Etiópcami. (*) (Arabi a Etiópci boli susedia, i keď ich delilo Červené more.) 17Tiahli proti Júdsku, vnikli doň a ukoristili všetok majetok, ktorý bol v kráľovom dome, i jeho synov a ženy, takže mu neostal syn, okrem Joachaza, ktorý bol najmladší z jeho synov.

18Po tomto všetkom ho Pán udrel nevyliečiteľnou chorobou vnútorností. 19A po uplynutí času, po dvoch rokoch, keď už prichádzal koniec, vyšli mu v chorobe vnútornosti a zomrel v neznesiteľných bolestiach. A jeho ľud mu nezapálil oheň, ako zapaľoval jeho otcom.

20Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, osem rokov kraľoval v Jeruzaleme a odišiel tak, že za ním nik neželel. Pochovali ho v Dávidovom meste, ale nie v kráľovských hroboch.

Ochoziáš. - 1Obyvatelia Jeruzalema ustanovili namiesto neho za kráľa jeho najmladšieho syna Ochoziáša, lebo všetkých prvších pobila tlupa koristníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Kráľom sa teda stal Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Jorama. 2Ochoziáš mal štyridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, Amriho dcéra. (*) (Podľa 2 Kr 8,26 bol Ochoziáš len 22-ročný, keď nastúpil na trón, čo je správnejšie. – V hebrejskej reči "dcéra" znamená aj vnučka. Atalia bola dcéra Achaba, syna Amriho.) 3Aj on kráčal po ceste Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v zločinnosti radkyňou. 4Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, lebo na jeho záhubu oni mu boli po smrti jeho otca radcami.

5Na ich radu išiel s Achabovým synom, izraelským kráľom Joramom do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejčania Jorama porazili. 6On sa vrátil, aby sa v Jezraeli vyliečil z rán, ktoré mu zasadili pri Ramote v Galaáde, keď bojoval proti Hazaelovi, kráľovi Aramu. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý. (*) (Verš 6 treba preložiť podľa 2 Kr 8,29. Aj meno "Azariáš", ktoré sa tu omylom dostalo do hebrejského textu, treba opraviť na Ochoziáš.) 7To bolo od Boha na pošliapanie Ochoziáša za to, že išiel k Joramovi. Lebo keď ta došiel, išiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktorého Pán pomazal, aby vyhubil Achabov dom. (*) (Porov. 2 Kr 9,1 nn.) 8A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Ochoziášových bratov, ktorí boli v Ochoziášových službách, a pobil ich. (*) (Ochoziášovi "bratia" boli jeho bratanci alebo iní pokrvní, lebo vlastných bratov nemal (porov. 21,17; 22,1).) 9Potom hľadal Ochoziáša a chytili ho, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, lebo si vraveli: "Bol synom Jozafata, ktorý celým svojím srdcom vyhľadával Pána." A v Ochoziášovom dome nebolo nikoho, kto by bol býval schopný kraľovať.

Atalia. - 10Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila všetko kráľovské potomstvo Júdovho domu. 11Ale kráľova dcéra Josabet vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a dala ho aj jeho dojku do spálne. Josabet, dcéra kráľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, ho schovala pred Ataliou preto, že bola Ochoziášovou sestrou, takže ho nemohla zabiť. 12Bol pri nich v Božom dome schovaný šesť rokov, nad krajinou však panovala Atalia.

1Na siedmy rok sa Jojada vzmužil, vzal k sebe veliteľov stotín: Jerohamovho syna Azariáša, Johananovho syna Izmaela, Obedovho syna Asariáša, Adaiho syna Másiáša a Zechriho syna Elisafata a uzavrel s nimi dohodu. 2Obišli Júdsko, zobrali levitov zo všetkých júdskych miest a pohlavárov izraelských rodov a prišli do Jeruzalema. 3Celé zhromaždenie uzavrelo s kráľom v Božom dome zmluvu a Jojada im povedal: "Hľa, kráľov syn! Má kraľovať, ako hovoril Pán o Dávidových synoch. 4Budete robiť toto: Tretina z vás kňazov a levitov, ktorí prichádzate v sobotu, bude strážiť pri prahoch, (*) (2 Kr kladie väčší dôraz na účasť vojska, 2 Krn podľa svojho cieľa viac zdôrazňuje účasť levitov na sprisahaní.) 5tretina v kráľovskom dome, tretina v Bráne základu a všetok ľud v nádvoriach Pánovho domu. (*) ("Brána základu" je asi tá brána, ktorá sa v 2 Kr 11,6 volá "Brána Súr".) 6Do Pánovho domu nevkročí nik, iba kňazi a z levitov tí, čo posluhujú. Oni vojdú, lebo sú posvätení; všetok ľud však nech zachováva, čo kázal zachovávať Pán. 7Leviti nech dookola obkľúčia kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do chrámu, treba ho zabiť! Nech sú pri kráľovi, či pôjde dnu alebo von!" 8Leviti a všetci Júdovci urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov, ktorí v sobotu prichádzali, aj s tými, čo v sobotu odchádzali, lebo kňaz Jojada neprepustil oddiely, (*) (Aj ten oddiel levitov, ktorý mal v sobotu už odchádzať domov, musel ostať ďalej v službe.) 9a kňaz Jojada dal veliteľom stotín kopije, štíty a pavézy kráľa Dávida, ktoré boli v Božom dome. 10I postavil všetok ľud, každého so zbraňou v ruke, od pravej strany domu až po ľavú stranu domu (tvárou) k oltáru a k domu okolo kráľa. 11Potom vyviedli kráľovho syna, položili naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa, Jojada a jeho synovia ho pomazali a volali: "Nech žije kráľ!"

12Keď Atalia počula volanie ľudu a štítonošov, ako oslavujú kráľa, išla k ľudu do Pánovho domu 13a videla, že kráľ stojí pri stĺpe pri vchode, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach, aj speváci s hudobnými nástrojmi a takí, čo sa vyznali v oslavovaní. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: "Zrada! Zrada!" 14Ale kňaz Jojada vyšiel k veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska, a povedal im: "Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!" Kňaz totiž povedal: "Nezabíjajte ju v Pánovom dome!" 15Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu do Konskej brány kráľovského domu, tam ju usmrtili.

16Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi sebou, ľudom a kráľom, že budú Pánovým ľudom. 17Nato všetok ľud vošiel do Bálovho domu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. 18Jojada postavil v Pánovom dome stráže pod dozorom levitských kňazov, ktorých zadelil Dávid v Pánovom dome, aby prinášali Pánove celopaly, ako je napísané v Mojžišovom zákone, s radosťou a piesňami, podľa Dávidovho nariadenia. 19Ku bránam Pánovho domu postavil stráže, aby nik nečistý po nič nevošiel. 20Potom pojal veliteľov stotín, mocnárov a vodcov ľudu a všetok vidiecky ľud a odprevadil kráľa z Pánovho domu. Išli cez Hornú bránu do kráľovského domu a posadili kráľa na kráľovský trón. (*) (Horná brána (porov. 2 Kr 15,35) sa volá v 2 Kr 11 "Brána štítonošov".) 21Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. Ataliu však usmrtili mečom. (*) (Porov. 2 Kr 11,4–20.)

Joas. - 1Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe. 2Joas robil po všetky dni kňaza Jojadu, čo sa páči Pánovi. 3Jojada mu vzal dve ženy, takže sa mu narodili synovia a dcéry.

4Potom si Joas zaumienil obnoviť Pánov dom. 5Zhromaždil kňazov a levitov a povedal im: "Vyjdite do júdskych miest a z roka na rok vyberajte od všetkých Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!" Ale leviti sa nepriberali. 6Preto kráľ zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: "Prečo si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzalema dávku, ktorú predpísal Pánov služobník Mojžiš obci Izraela pre stánok zákona?! 7Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili bálov." (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4.) 8Na kráľov príkaz urobili debnu a umiestnili ju pri bráne Pánovho domu zvonku. 9Potom vydali v Júdsku a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dávku, ktorú Izraelitom na púšti predpísal Boží služobník Mojžiš. 10Všetky kniežatá a všetok ľud sa radovali. Donášali a hádzali do debny až sa naplnila.

11Z času na čas debnu doniesli, aby ju kráľ prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili, že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, debnu vyprázdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali deň po deň a nazbierali množstvo peňazí. 12Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim, ktorí mali dozor pri prácach v Pánovom dome. Oni najímali kamenárov a tesárov na obnovu Pánovho domu, ako aj železiarov a kovorobotníkov na opravu Pánovho domu. 13Robotníci pracovali a opravy pod ich rukami pokračovali, až uviedli Boží dom do pôvodného stavu a upevnili ho. 14Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jojadovi a on dal za ne urobiť nádoby pre Pánov dom, nádoby na (boho)službu a obety, čaše a zlaté a strieborné nádoby. A po všetky Jojadove dni ustavične prinášali v Pánovom chráme celopaly.

15Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. (*) ("V plnom veku" znie doslovne: "nasýtený dňami".) 16Pochovali ho v Dávidovom meste s kráľmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom. 17Po Jojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol. 18Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie. 19Posielal k nim prorokov, aby ich obrátili k Pánovi a napomínali ich, lenže nepočúvali.

20Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás." 21Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu. 22Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho syna. Keď umieral, povedal: "Pán to vidí a pomstí."

23Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramejské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. 24Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom mužov, Pán im vydal do ruky veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli výroky. (*) (Nevieme, aké výroky vyniesli Aramejčania proti Joasovi. Ale bolo by azda lepšie prekladať: "Boli to tresty, ktorými stíhali Joasa". Boh stíhal Joasa a jeho národ, lebo ho opustili.) 25Keď od neho odišli - a nechali ho v ťažkých chorobách -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nepochovali ho v kráľovských hroboch. 26Títo sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amončanky Semaaty, a Jozabad, syn Moabčanky Semarity.

27O jeho synoch, o množstve zbierok za neho a o oprave Božieho domu sa píše vo Výklade Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš. (*) (Porov. 2 Kr 12,1–21.)

Amasiáš. - 1Amasiáš mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema. 2Robil, čo sa páči Pánovi, nie však z celého srdca. 3Len čo mal vládu pevne v rukách, pobil svojich sluhov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca. 4Ale ich synov nezabil, ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde Pán prikazuje: "Nebudú zomierať otcovia za synov, ani synovia za svojich otcov, ale každý zomrie za svoj hriech." (*) (Pozri Dt 24,16; porov. Jer 31,30; Ez 18,4.20.)

5Amasiáš zhromaždil Júdovcov a postavil ich podľa rodov, podľa veliteľov tisícok a stotín z celého Júdu a Benjamína. Spočítal ich od dvadsaťročných nahor a zistil, že ich je tristotisíc vybraných, ktorí môžu ísť do vojny a narábať kopijou a štítom. 6Aj z Izraela si najal stotisíc udatných bojovníkov za sto hrivien striebra. 7Vtedy k nemu prišiel Boží muž a hovoril: "Kráľu, nech s tebou netiahne izraelské vojsko, lebo Pán nie je s Izraelom, s nikým z Efraimcov. 8Choď iba ty a drž sa mužne v boji, (ináč) ťa Boh nechá padnúť pred nepriateľom, lebo Boh môže pomôcť, ale aj poraziť." 9Amasiáš odpovedal Božiemu mužovi: "A čo robiť so sto hrivnami, ktoré som dal izraelskému oddielu?" Boží muž odpovedal: "Pán má toľko, že ti môže dať oveľa viac ako toto." 10Nato Amasiáš oddelil oddiel, ktorý k nemu prišiel z Efraima, aby šiel domov. Oni sa veľmi nahnevali na Júdovcov a s rozpáleným hnevom sa vrátili domov. (*) (Hoci dostali žold zadarmo, predsa sa hnevali, lebo prišli o korisť, na ktorú mali výhľady.)

11Amasiáš sa vzmužil, vyviedol svoj ľud, prišiel do Soľného údolia a porazili desaťtisíc Seiranov. (*) (Seirania sú Edomci, porov. 20,10.) 12Desaťtisíc však zajali synovia Júdu živých, vyviedli ich na vrch skaly a pozhadzovali ich z vrchu skaly, takže sa všetci rozdrúzgali. 13Ale príslušníci oddielu, ktorý Amasiáš vrátil, aby s ním nešiel do boja, plienili v júdskych mestách od Samárie až po Bethoron, zabili v nich tritisíc a nabrali veľa koristi. (*) (O Bethorone pozri 1 Sam 13,18.)

14Keď sa Amasiáš vrátil po porážke Edomčanov, priniesol si bohov Seiranov, postavil si ich za bohov, klaňal sa im a pálil im tymian. 15Nato sa Pán rozhneval na Amasiáša a poslal k nemu proroka, ktorý mu hovoril: "Prečo hľadáš bohov národa, ktorí nevyslobodili svoj ľud z tvojej ruky?" 16Ešte hovoril, keď mu odpovedal: "Azda sme ťa urobili kráľovým radcom? Prestaň! Prečo by som ťa mal zabiť?!" Prorok prestal, ale povedal: "Viem, že Boh sa rozhodol zabiť teba, keď si to urobil a neposlúchol si moju radu."

17Júdsky kráľ Amasiáš sa poradil a poslal izraelskému kráľovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, odkaz: "Poď, pozrime si do očí!" 18Ale kráľ Izraela Joas odkázal júdskemu kráľovi Amasiášovi: "Bodľač, ktorá je na Libanone, poslala cédru, ktorý je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!« Ale prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodľač. 19Hovoríš si, že si porazil Edomsko a nadýma sa ti srdce, aby si dosiahol slávu. Seď doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš aj ty a Júdsko s tebou!" 20Ale Amasiáš neposlúchol. To bolo od Boha, aby ich vydal do ruky, lebo hľadali bohov Edomu. 21Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli sa, on a júdsky kráľ Amasiáš, pri Betsamese, ktorý je v Júdsku. 22Júda utrpel od Izraela porážku, takže každý ušiel do svojho stanu. 23A júdskeho kráľa Amasiáša, syna Joachazovho syna Joasa, izraelský kráľ Joas chytil v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a prelomil múr Jeruzalema od Efraimskej brány až po bránu Rožnú, štyristo lakťov. 24Zobral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, ktoré boli v Pánovom dome pri Obededomovi, ďalej poklady kráľovského domu aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

25Po smrti izraelského kráľa, Joachazovho syna Joasa, žil júdsky kráľ, Joasov syn Amasiáš, pätnásť rokov. 26Ostatok Amasiášových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Knihe kráľov Júdu a Izraela. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 27Od času, čo Amasiáš odstúpil od Pána, v Jeruzaleme proti nemu zosnovali sprisahanie. Ušiel do Lachisa, ale poslali za ním do Lachisa a zabili ho tam. (*) (O Lachise pozri 2 Kr 14,19.) 28Vzali ho na kone a pochovali ho s jeho otcami v júdskom meste. (*) (Namiesto "v júdskom meste" čítaj "v meste Dávidovom" s 2 Kr 14,20.)

Oziáš (Azariáš). - 1Všetok júdsky ľud však vzal Oziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša. (*) (Porov. 2 Kr 14,21.) 2On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa kráľ už uložil k svojim otcom. 3Oziáš mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. 4Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš. 5Usiloval sa hľadať Boha za dní Zachariáša, ktorý učil bázni pred Bohom, a v dňoch, keď hľadal Pána, Boh mu dával úspech. (*) (Znenie "ktorý učil bázni pred Bohom" je preložené na základe LXX. Vulg číta: "ktorý chápal a videl Boha".) 6Vytiahol do boja proti Filištíncom, zrúcal múry Gétu, múry Jabnie a múry Azotu a opevnil mestá pri Azote a pri Filištíncoch. (*) (Gét a Azot patria k piatim hlavným filištínskym mestám. – Jabnia je dnešné Jebna, blízko pobrežia Stredozemného mora.) 7A Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gurbáli, a proti Meunejcom. (*) (Gurbál je nám ináč neznámy. – O Meunejcoch pozri 1 Krn 4.41.) 8Amončania platili Oziášovi poplatky a jeho chýr prenikol až ako sa ide do Egypta, lebo jeho moc veľmi vzrástla. 9Oziáš postavil veže v Jeruzaleme nad Rožnou bránou, nad Údolnou bránou a tiež nad Uhlom a opevnil ich. (*) (O Rožnej bráne pozri 2 Kr 14,13; 2 Krn 25,23. – Údolná brána viedla z mesta do hinomského údolia.) 10Postavil veže na púšti, vykopal veľa studní, lebo mal množstvo dobytka na nížine i na rovine, roľníkov a vinohradníkov vo vrchoch a v Karmeli, pretože mal pôdu rád. (*) (O meste Karmel pozri 1 Sam 15,12.)

11Oziáš mal vojsko bojovníkov, ktoré tiahlo do vojny po oddieloch v počte podľa sčítania, prevedeného sčítateľom Jehielom a pisárom Másiášom pod vedením Hananiáša, ktorý bol z kráľovských kniežat. 12Úhrnný počet pohlavárov rodín, udatných mužov, bol dvetisícšesťsto. 13Pod rukou mali vojenskú silu, tristosedemtisícpäťsto udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľom. 14Oziáš zaopatril pre nich, pre celé vojsko, štíty, kopije, prilby, panciere, kuše a praky na skaly. 15V Jeruzaleme dal zhotoviť dôvtipne vymyslené stroje, ktoré mali byť na vežiach a na uhloch na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Jeho chýr sa rozniesol široko-ďaleko, lebo sa mu dostalo zázračnej pomoci, kým nezmocnel.

16Ale keď zosilnel, srdce mu spyšnelo na záhubu a previnil sa proti Pánovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do Pánovho chrámu a chcel páliť tymian na kadidlovom oltári. 17I vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiat neohrozených Pánových kňazov, 18postavili sa proti kráľovi Oziášovi a vraveli mu: "Nie tebe, Oziáš, prislúcha páliť tymian Pánovi, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú vysvätení, aby pálili tymian. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa prehrešil a nebude ti to na slávu u Pána, Boha." 19Oziáš sa rozhneval. Držal v ruke kadidelnicu a chcel páliť tymian. Ako sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Pánovom dome pri kadidlovom oltári. 20Keď sa kňaz Azariáš a ostatní kňazi obrátili k nemu, už mal na čele malomocenstvo. Rýchlo ho odtiaľ vyhnali. Ale aj sám sa ponáhľal dostať sa von, lebo ho ranil Pán. 21Kráľ Oziáš ostal malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v dome v ústraní, postihnutý malomocenstvom, lebo bol vylúčený z Pánovho domu. A jeho syn Joatam spravoval kráľovský dom a súdil ľud krajiny.

22Ostatok Oziášových dejín, prvších i neskorších, napísal Amosov syn Izaiáš, prorok. 23Potom sa Oziáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami na poli hrobov, ktoré mali králi, lebo vraveli: "Je malomocný." Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam. (*) (Oziáša pre malomocenstvo ani nepochovali do kráľovskej hrobky, ale len vedľa nej na voľnom poli.)

Joatam. - 1Joatam mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jezusa, dcéra Sadoka. 2Robil, čo sa páči Pánovi, všetko, ako robieval jeho otec Oziáš, lenže do Pánovho chrámu nevošiel. Ale ľud bol ešte skazený. 3On opevnil Hornú bránu Pánovho domu a veľa staval aj na Ofelskom múre. (*) (Hornú bránu pozri 23,20. – Kopec Ofel bol juhovýchodne od chrámu. Na tej strane musel teda byť aj Ofelský múr.) 4Opevňoval mestá v Júdskom pohorí a v lesoch staval hrady a veže. 5On bojoval proti kráľovi Amončanov a premohol ich. V tom roku mu Amončania dali sto hrivien striebra, desaťtisíc korov pšenice a desaťtisíc jačmeňa. Toto mu Amončania dodali aj v druhom a treťom roku. 6Joatam bol mocný, lebo svoje cesty upevnil pred Pánom, svojím Bohom.

7Ostatok Joatamových dejín, jeho vojny a cesty sú opísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu. 8Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 9Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

Achaz. - 1Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, ako jeho otec Dávid. 2Išiel po ceste izraelských kráľov, ba dal aj sochy uliať pre bálov, 3pálil kadidlo v údolí Benenom a svojich synov previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraelitov. (*) (Údolie Benenom (Benennom) je údolie synov Hinomových.) 4Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. (*) (Porov. 2 Kr 16,2–4.)

5Preto ho Pán, jeho Boh, vydal do ruky kráľa Aramejčanov, ktorí ho porazili, zobrali množstvo zajatcov a odviedli ich do Damasku. Dostal sa aj do ruky izraelského kráľa, ktorý mu spôsobil veľkú porážku. 6Romeliášov syn Pekach zabil za jediný deň stodvadsaťtisíc Júdovcov, všetko udatných bojovníkov, pretože opustili Pána, Boha svojich otcov. 7Efraimský hrdina Zechri zabil kráľovho syna Maásiáša, správcu domu Ezrikama a Elkanu, druhého po kráľovi. 8Synovia Izraela vzali od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, chlapcov a dievčat; nabrali od nich aj množstvo koristi a korisť odniesli do Samárie.

9Bol tam Pánov prorok menom Oded. Ten vyšiel pred vojsko, ktoré prichádzalo do Samárie, a povedal im: "Hľa, Pán, Boh vašich otcov, sa rozhneval na Júdovcov a vydal ich do vašej ruky a vy ste ich vraždili so zúrivosťou, ktorá siahala až do neba. 10A teraz zamýšľate podrobiť si synov Júdu a Jeruzalema za otrokov a otrokyne. Ale neprevinili ste sa aj vy sami proti Pánovi, svojmu Bohu?! 11Teraz ma teda poslúchnite a pošlite späť zajatcov, ktorých ste priviedli zo svojich bratov, ináč bude na vás Pánov hnev." 12Nato sa niektorí z efraimských pohlavárov: Johananov syn Azariáš, Mosolamov syn Barachiáš, Selumov syn Ezechiáš a Adaliho syn Amasa postavili proti tým, čo prichádzali z vojny, 13a povedali im: "Neprivádzajte sem tých zajatcov, lebo už je na nás vina pred Pánom a vy chcete ešte pridať k našim hriechom a vinám. Veď máme až priveľa previnení a hnev je nad Izraelom!" 14A ozbrojenci nechali zajatcov a korisť pred kniežatami a celým zhromaždením. 15I povstali mužovia označení podľa mien, ujali sa zajatcov a všetkých, ktorí z nich boli nahí, zaodiali z koristi. Obliekli ich, obuli ich, nachovali, napojili a pomazali. Všetkých, ktorí sa podlamovali, niesli na osloch a zaviedli ich do Jericha, do mesta paliem, k ich bratom a vrátili sa do Samárie. (*) ("Označení podľa mien", rozumej tých, čo boli vymenovaní vo verši 12. – Do Jericha prirodzene zaviedli všetkých zajatcov, nielen tých, ktorých niesli na osloch.)

16V tom čase poslal kráľ Achaz k asýrskym kráľom, aby mu pomáhali.

17Ešte prišli aj Edomčania, udreli na Júdovcov a odviedli zajatcov. 18Filištínci zase plienili v mestách Nížiny a júdskeho juhu, zaujali Betsames, Ajalon, Gaderot, Socho a jeho osady, Tamnu a jej osady a Gamzo s jeho osadami a usadili sa tam. (*) (O Betsamese pozri 1 Sam 6,9. – O Ajalone 1 Sam 14,31. – Gaderot je azda Gedera spomínaná Joz 15,36.41. – Socho pozri 1 Sam 17,1. – Tamna, dnešné Tibne, je západne od Jeruzalema. – Gamzo, dnes Džimzu, leží východne od Lydy.) 19Lebo Pán pokoril Júdu pre Achaza, kráľa Izraela, pretože zapríčinil v Júdsku bezuzdnosť a ťažko sa spreneveril Pánovi. (*) (Achaz bol kráľ "Izraela", lebo aj Júdovci boli Izraeliti. Ale Písmo ho aj preto volá tak, lebo kráčal po stopách bezbožných izraelských kráľov.) 20Prišiel proti nemu asýrsky kráľ Telgatfalnasar, trápil ho, ale neposilnil. 21Lebo Achaz olúpil Pánov dom, dom kráľov a kniežat a odovzdal to asýrskemu kráľovi, ale nepomohlo mu to.

22Aj keď bol v úzkosti, ďalej sa spreneveroval Pánovi. To bol kráľ Achaz. 23Obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Hovoril si: "Keďže bohovia aramejských kráľov im pomohli, budem im obetovať a pomôžu aj mne." Ale oni boli na skazu jemu i celému Izraelu. 24Achaz pobral nádoby z Božieho domu, polámal nádoby Božieho domu, zatvoril dvere Pánovho domu, v Jeruzaleme si nastaval na každom rohu oltárov 25a v každom meste Júdska porobil výšiny, aby tam pálil kadidlo iným bohom, a tak poburoval Pána, Boha svojich otcov.

26Ostatné jeho dejiny a jeho cesty, prvšie i neskoršie, sú opísané v Knihe kráľov Júdu a Izraela. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 27Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme; ale nezaniesli ho do hrobov izraelských kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

Ezechiáš. Očistenie chrámu. - 1Ezechiáš začal kraľovať, keď mal dvadsaťpäť rokov, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abia, Zachariášova dcéra. (*) (Porov. 2 Kr 18,2 n.) 2Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako robil jeho otec Dávid.

3On v prvom roku svojho kraľovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Pánovho domu a opravil ich. 4Priviedol kňazov a levitov a zhromaždil ich na východnom priestranstve. 5A povedal im: "Počujte ma, leviti! Hneď sa posväťte a posväťte dom Pána, Boha svojich otcov, a povynášajte zo svätyne všetku nečistotu! 6Lebo naši otcovia sa spreneverili, robili, čo sa nepáči Pánovi, nášmu Bohu, a opustili ho. Odvrátili si tvár od Pánovho príbytku a ukázali mu chrbát. 7Dokonca zatvorili dvere predsiene, povyhášali lampy, tymian nepálili a celopaly neobetovali Izraelovmu Bohu vo svätyni. 8Preto bol Pánov hnev nad Júdom a Jeruzalemom a obrátil ich na postrach, hrôzu a vypískanie, ako sami vidíte na vlastné oči. (*) (Pod slovom "vypískanie" rozumej: kto ich uvidí, píska im na hanbu.) 9Hľa, naši otcovia padli pod mečom, naši synovia, naše dcéry a ženy sú preto v zajatí. 10Teraz však mám v úmysle uzavrieť zmluvu s Pánom, Bohom Izraela, aby odvrátil od nás svoj hnev. 11Synovia moji, teraz nebuďte ľahostajní! Veď Pán si vás vyvolil, aby ste stáli pred ním a slúžili mu! Aby ste boli jeho služobníkmi a pálili mu kadidlo!"

12Povstali teda leviti: Amasaiho syn Mahat a Azariášov syn Joel z Kaátových synov, zo synov Merariho Abdiho syn Kis a Jalaleelov syn Azariáš a z Gersoncov Joah, syn Zemu, a Joahov syn Eden; 13z Elisafanových synov Samri a Jahiel, z Asafových synov Zachariáš a Mataniáš, 14z Hemanových synov Jahiel a Semei a z Idutunových synov Semeiáš a Oziel; 15zhromaždili svojich bratov, očistili sa a vošli, aby podľa kráľovho rozkazu a Pánovho príkazu očistili Pánov dom. 16Kňazi teda vošli do vnútra Pánovho domu, aby ho vyčistili, a všetku nečistotu, ktorú našli v Pánovom chráme, vyniesli na nádvorie Pánovho domu, odkiaľ to leviti vzali a povynášali von k potoku Kedron. 17S posväcovaním začali v prvý deň prvého mesiaca a na ôsmy deň mesiaca došli k Pánovej predsieni. Pánov dom teda očistili za osem dní a šestnásteho toho mesiaca boli hotoví. 18Vtedy vošli ku kráľovi Ezechiášovi a vraveli: "Očistili sme celý Pánov dom aj oltár celopalov so všetkým jeho náradím, aj stôl predkladných chlebov so všetkým jeho náradím. 19A všetky nádoby, ktoré kráľ Achaz počas svojho panovania vo svojej nevernosti zavrhol, sme obnovili a posvätili. Hľa, sú pred Pánovým oltárom!"

Obety. - 20Kráľ Ezechiáš včasráno vstal, zhromaždil kniežatá mesta a išiel hore do Pánovho domu. 21Priviedli sedem býkov, sedem baranov, sedem baránkov a sedem capov na obetu za hriech za kráľovstvo, za svätyňu a za Júdu a prikázal Áronovým synom, kňazom, aby to obetovali na Pánovom oltári. 22Zabili teda býčky a kňazi chytili krv a kropili oltár, potom zabili barany a krv kropili na oltár a zabili aj baránky a krv vykropili na oltár. 23Capy však, (určené) na obetu za hriech, priviedli ku kráľovi pred zhromaždenie, oni na ne vložili ruky 24a kňazi ich zabili. Ich krv obetovali na oltári za hriech, aby získali zmierenie pre celý Izrael, lebo kráľ rozkázal, že celopal a obeta za hriech má byť za celý Izrael. 25Potom postavil v Pánovom dome levitov s cimbalmi, harfami a citarami podľa príkazu Dávida, kráľovho vidca Gada a proroka Nátana. Lebo to bol príkaz Pána (daný) prostredníctvom jeho prorokov. 26Leviti teda stáli s Dávidovými nástrojmi a kňazi s trúbami. (*) ("Nástrojmi" rozumej hudobné nástroje.) 27Vtedy Ezechiáš prikázal, aby na oltári obetovali celopal. A práve keď sa začal celopal, začala Pánova pieseň a trúby pod vedením nástrojov izraelského kráľa Dávida 28a celé zhromaždenie sa klaňalo. Pieseň znela, trúby zvučali; a to všetko, kým sa neskončil celopal. 29Keď sa celopal dokončil, sklonil sa kráľ i všetci, ktorí boli s ním, a klaňali sa. 30Kráľ Ezechiáš a kniežatá prikázali levitom, aby oslavovali Pána slovami Dávida a vidca Asafa. Oni ho oslavovali s radosťou, skláňali sa a klaňali.

31Potom sa ozval Ezechiáš a hovoril: "Teraz ste si naplnili ruky pre Pána. Priblížte sa a prineste žertvy a obety vďaky v Pánovom dome!" Zhromaždenie teda obetovalo žertvy a obety vďaky a každý, kto dobrovoľne chcel, celopaly. (*) (O "naplnení rúk" pozri 13,9. Tu znamená: "zasvätili ste sa Pánovi". – Celopaly, o ktorých je v tomto verši reč, už boli súkromné obety Izraelitov.) 32Počet obiet, ktoré zhromaždenie prinieslo, bol sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka, sto baranov a dvesto baránkov - to všetko ako celopal Pánovi. 33A ako zásvätnú obetu šesťsto kusov hovädzieho dobytka a tritisíc oviec. 34Len kňazov bolo málo, takže nestačili zdierať všetky celopaly, preto im pomáhali ich bratia leviti, kým sa práca nedokončila a kým sa neposvätili kňazi. Lebo leviti sa ochotnejšie posväcovali ako kňazi. (*) (Leviti vypomáhali, kým sa leviticky očistil a zasvätil dostatočný počet kňazov. – "Zdierať" rozumej: kožu sťahovať z obetných zvierat.) 35A bolo aj veľa celopalov s tukom pokojných obiet a s nápojovými obetami celopalov. Služba v Pánovom dome bola teda zavedená. (*) (O tuku pokojných obiet pozri Lv 3,3–5; k celopalu patrili aj nápojové obety, Nm 15,1–10.) 36Ezechiáš a všetok ľud sa tešil z toho, čo Boh pripravil ľudu, lebo vec sa previedla veľmi rýchlo. (*) (Také rýchle obnovenie služieb nemohlo sa vykonať bez osobitnej Božej pomoci.)

Slávenie Veľkej noci. - 1Ezechiáš poslal ku všetkým Izraelitom a Júdovcom, ba aj Efraimcom a Manassesovcom napísal listy, aby prišli do Pánovho domu do Jeruzalema sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela. 2Kráľ, jeho kniežatá a celé zhromaždenie sa uzniesli v Jeruzaleme, že budú sláviť Veľkú noc v druhom mesiaci. (*) (Podľa zákona mala sa Veľká noc sláviť v prvom mesiaci, 14. nisana.) 3V tom čase to totiž nemohli urobiť, lebo nebol posvätený dostatočný počet kňazov a ľud sa ešte nezišiel v Jeruzaleme. 4Vec sa páčila kráľovi a celému zhromaždeniu. 5Rozhodli sa teda, že pošlú ohlas po celom Izraeli od Bersabe až po Dan, aby prišli sláviť Veľkú noc Pánovi, Bohu Izraela, do Jeruzalema, lebo nie mnohí ju slávili, ako je predpísané. 6Posli sa s listami kráľa a jeho kniežat rozišli po celom Izraeli a Júdsku a podľa príkazu kráľa hovorili: "Synovia Izraela, obráťte sa k Pánovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, a on sa obráti k tým, ktorí sa oslobodili z ruky asýrskych kráľov a ostali vám. 7Nebuďte ako vaši otcovia a ako vaši bratia, ktorí sa spreneverili Pánovi, Bohu svojich otcov, a vydal ich na záhubu, ako sami vidíte. 8Nuž nezatvrdzujte si teraz šiju ako vaši otcovia! Podajte ruku Pánovi a príďte do jeho svätyne, ktorú posvätil naveky! Slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a odvráti od vás svoj hnev! 9Lebo ak sa obrátite k Pánovi, dostanú vaši bratia a synovia milosť od tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo Pán, váš Boh, je milosrdný a láskavý a neodvráti od vás svoju tvár, ak sa obrátite k nemu."

10Bežci chodili z mesta do mesta v krajine Efraima a Manassesa až po Zabulon, ale vysmievali sa im a hanobili ich. 11No niektorí z Asera, Manassesa a Zabulona sa predsa len poddali a prišli do Jeruzalema. 12Aj v Júdsku pôsobila Pánova ruka, že im dala jednotné srdce a splnili príkaz kráľa a kniežat podľa Pánovho slova.

13Tak sa zišlo do Jeruzalema veľa národa, aby v druhom mesiaci oslávili sviatok Nekvasených chlebov. Bolo to zhromaždenie veľmi veľké. 14I vybrali sa a odstránili oltáre, ktoré boli v Jeruzaleme, odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kedron. 15Na štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. Kňazi a leviti sa zahanbili a posvätili sa a obetovali celopaly v Pánovom dome. 16Stáli na svojom mieste podľa obradov zákona Božieho muža Mojžiša: kňazi kropili krv z rúk levitov; 17lebo v zhromaždení boli mnohí, ktorí sa neposvätili, preto sa leviti starali o zabitie veľkonočného baránka pre všetkých, ktorí neboli čistí, aby ich zasvätili Pánovi. (*) (Veľkonočného baránka mal zabíjať otec rodiny, z jeho ruky mali však zachytiť krv kňazi, lebo to bol obetný úkon. Prirodzene aj otec rodiny musel byť leviticky čistý. Na túto Veľkú noc však mnohí neboli čistí, preto miesto nich zabíjali veľkonočné baránky leviti. Čistý musel byť aj každý, kto veľkonočného baránka požíval. Ľud severnej krajiny bol už odvyknutý od posvätných obradov; nečistota týchto ľudí nebola zlomyseľná, preto sa Ezechiáš za nich modlil a preto im Boh odpustil. Veď svojou prítomnosťou dokázali, že hľadajú Pána.) 18Keďže mnohí z ľudu, mnohí z Efraima, Manassesa, Isachara a Zabulona, neboli očistení a jedli veľkonočného baránka nie tak, ako bolo predpísané, Ezechiáš sa za nich modlil: "Dobrý Pán nech sa uzmieri za 19každého, kto s oddaným srdcom hľadá Boha, Pána, Boha svojich otcov, i keď nie sú v posvätnej čistote!" 20A Pán vyslyšal Ezechiáša a odpustil ľudu.

21Izraeliti teda, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedem dní sviatok Nekvasených chlebov s veľkou radosťou, leviti a kňazi deň po deň oslavovali Pána na zvučných nástrojoch. 22A Ezechiáš sa láskavo prihováral všetkým levitom, ktorí prejavili vzácne porozumenie pre Pána. Sedemdňovú slávnosť dokončili tak, že obetovali pokojné obety a chválili Pána, Boha svojich otcov. (*) (Miesto "dokončili" (LXX) má dnešný hebrejský text a Vulg: "jedli".)

23A celé zhromaždenie sa uznieslo, že budú sláviť ďalších sedem dní, a oslavovali sedem dní s radosťou, 24lebo júdsky kráľ Ezechiáš venoval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec a kniežatá venovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Kňazi sa však hromadne posviacali. 25Radovalo sa teda celé zhromaždenie Júdovcov i kňazi a leviti, aj celé zhromaždenie tých, čo prišli z Izraela, aj prisťahovalci, ktorí prišli z Izraelskej krajiny a bývali v Júdsku. 26Bola to veľká radosť v Jeruzaleme, lebo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna, nič také v Jeruzaleme nebolo. 27Potom levitskí kňazi vstali a požehnali ľud. Ich hlas dosiahol vyslyšanie, ich modlitba prenikla do jeho svätého príbytku, do neba.

Usporiadanie bohoslužieb. - 1A keď sa to všetko dokončilo, vyšli všetci Izraeliti, ktorí tu boli, do júdskych miest a polámali pomníky, povytínali ašery, zváľali výšiny a oltáre v celom (kmeni) Júdu, Benjamína, Efraima a Manassesa až do posledného. Potom sa všetci synovia Izraela vrátili, každý na svoj majetok, do svojich miest. (*) (O pomníkoch a ašerách pozri 1 Sam 7,3–4.)

2Ezechiáš ustanovil aj oddiely kňazov a levitov podľa ich tried, každého podľa jeho kňazskej a levitskej služby: pre celopaly, pokojné obety, na posluhovanie, oslavy a chvály v bránach Pánovho tábora. 3Tiež (ustanovil) podiel kráľa z jeho majetku na celopaloch: na celopaloch ráno i večer, na celopaloch po sobotách, novmesiacoch a sviatkoch, ako je predpísané v Pánovom zákone. 4A ľudu, obyvateľom Jeruzalema, prikázal, aby dávali podiel kňazom a levitom, aby sa mohli pridŕžať Pánovho zákona. 5Len čo sa príkaz rozniesol, donášali synovia Izraela čoraz viac prvotín obilia, muštu, oleja a medu, všetkých poľných plodín. A zo všetkého hromadne dávali desiatky. 6Aj synovia Izraela a Júdu, ktorí bývali v mestách Júdska, donášali desiatky z dobytka a oviec, tiež desiatky zo zasvätených vecí, ktoré venovali Pánovi, svojmu Bohu. Znášali hromadu na hromadu. 7Hromady sa začali kopiť v treťom mesiaci a dokončili sa v siedmom mesiaci. 8Keď Ezechiáš a kniežatá prišli a videli tie hromady, dobrorečili Pánovi a jeho ľudu, Izraelu. 9Ezechiáš sa pýtal kňazov a levitov na tie hromady. 10Odpovedal mu hlavný kňaz Azariáš zo Sadokovho rodu: "Odkedy začali prinášať dary do Pánovho domu, jeme dosýta, ale množstvo zvyšuje, lebo Pán požehnal svoj ľud. Zvyšuje tu táto hromada." (*) (Množstvo prvotín a desiatkov bol znak hojnej úrody.)

11Ezechiáš rozkázal, aby v Pánovom dome postavili komory. Postavili ich 12a ponosili ta dary, desiatky a veci zasvätené z vernosti. Správcom toho bol levita Choneniáš a jeho brat Semei bol druhý. (*) ("Z vernosti" rozumej: "zo sľubu".) 13Jahiel, Azaziáš, Nahat, Asael, Jerimot, Jozabad, Eliel, Jesmachiáš, Mahat a Banaiáš boli z poverenia kráľa Ezechiáša a kniežaťa Božieho domu Azariáša poruke Choneniášovi a jeho bratovi Semeimu. 14Jemnuho syn Kore, levita, vrátnik východnej brány, bol nad darmi dobrovoľne obetovanými Bohu, nad Pánovými darmi a nad svätosvätými vecami. (*) (O svätosvätých veciach pozri Lv 21,22.) 15Pod jeho rukou boli v kňazských mestách Eden, Minjamin, Jesue, Semeiáš, Amariáš a Secheniáš, aby podľa oddielov verne dávali svojim bratom, ako veľkým tak i malým (*) (Starali sa, aby dávky boli spravodlivo rozdelené medzi kňazmi. Rozdeľovanie sa dialo podľa zoznamov kňazských rodín a podľa oddielov (tried), v ktorých konali službu pri chráme.) 16- ibaže museli byť zapísaní chlapci od troch rokov nahor -, všetkým, ktorí v určených dňoch chodili do Pánovho chrámu konať svoju službu, do ktorej boli zadelení podľa svojich tried. 17Kňazi museli byť zapísaní podľa rodov a leviti od dvadsaťročných nahor podľa svojich služieb a podľa svojich oddielov. 18Boli zapísaní so svojimi maličkými, ženami, synmi a dcérami podľa celého počtu, lebo sa verne zasvätili. 19Áronovi synovia, kňazi, mali aj na pastvinových poliach svojich miest, v každom jednotlivom meste, mužov označených podľa mena, aby prideľovali podiely všetkým mužom z kňazov a všetkým levitom zapísaným v zoznamoch. 20Podobne urobil Ezechiáš v celom Júdsku. Robil teda, čo je dobré, spravodlivé a verné v očiach Pána, jeho Boha. 21A všetko, čo podnikol pre službu v Božom dome a pre zákon a prikázania, vykonal s úspechom, lebo celým svojím srdcom hľadal svojho Boha.

Vpád Asýrov. - 1Po týchto udalostiach a vernosti prišiel asýrsky kráľ Sennacherib, vnikol do Júdska, utáboril sa proti opevneným mestám a rozkázal, aby mu ich dobyli. 2Keď Ezechiáš videl, že prišiel Sennacherib a že pomýšľa zaútočiť na Jeruzalem, 3radil sa so svojimi kniežatami a bojovníkmi, aby sa uzavreli vody prameňov, ktoré sú von z mesta. Oni súhlasili. 4Zišlo sa teda množstvo ľudu a pozapchávali všetky pramene aj potok, ktorý prúdi cez krajinu, a vraveli: "Prečo by mali asýrski králi, keď prídu, nájsť dostatok vody?!" (*) (Bol to asi potok Kedron.) 5A opevňoval sa. Postavil múr všade, kde boli trhliny, vystaval na ňom veže a zvonku druhý múr, opevnil Melo, Dávidovo mesto, a dal narobiť množstvo striel a štítov. (*) (O Mele pozri 2 Sam 5,9.) 6Nad vojskom ustanovil vojvodcov, zhromaždil ich na priestranstvo pri bráne mesta a hovoril im k srdcu: 7"Buďte zmužilí a pevní, nebojte sa a nestrachujte sa asýrskeho kráľa ani celého zástupu, ktorý je s ním, lebo s vami je ich viac ako s ním. 8S ním je telesné rameno, ale s nami je Pán, náš Boh, aby nám pomáhal a viedol naše boje." A ľud sa spoľahol na slová júdskeho kráľa Ezechiáša.

9Po tomto poslal asýrsky kráľ Sennacherib svojich sluhov do Jeruzalema - sám s celou svojou mocou bol pri Lachise - k júdskemu kráľovi Ezechiášovi a ku všetkým Júdovcom, ktorí boli v Jeruzaleme, s odkazom: (*) (O Lachise pozri 2 Kr 14,19.) 10"Takto hovorí Sennacherib, kráľ Asýrska: Na čo sa vy spoliehate, že sedíte v obkľúčenom Jeruzaleme? 11Nezavádza vás Ezechiáš, aby vás umoril hladom a smädom, keď vám hovorí: »Pán, náš Boh, nás vyslobodí z ruky asýrskeho kráľa?« 12Či nie Ezechiáš odstránil jeho výšiny a jeho oltáre a rozkázal Júdovi a Jeruzalemu: »Pred jedným oltárom sa budete klaňať a na ňom budete páliť tymian!«? 13A neviete, čo som urobil ja a moji otcovia všetkým národom krajín? Mohli bohovia národov tých krajín vyslobodiť svoju krajinu z mojej ruky? 14Ktorý zo všetkých bohov tých krajín, ktoré moji otcovia dali do kliatby, mohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky? A váš Boh by vás mal vyslobodiť z mojej ruky? 15Nuž nech vás Ezechiáš neklame a nech vás takto nezavádza! Neverte mu, lebo nijaký boh nijakého národa a kráľovstva nemohol vyslobodiť svoj ľud z mojej ruky a z ruky mojich otcov. Tým menej vás môže váš Boh vyslobodiť z mojej ruky!"

16Aj iné hovorili jeho sluhovia proti Pánovi, Bohu, a proti jeho sluhovi Ezechiášovi. 17Aj listy písal, aby sa rúhal Pánovi, Izraelovmu Bohu, a aby hovoril proti nemu: "Ako bohovia národov tých krajín nevyslobodili svoj národ z mojej ruky, tak nevyslobodí ani Ezechiášov Boh svoj národ z mojej ruky." 18A veľkým hlasom volali po židovsky jeruzalemskému ľudu, ktorý bol na múre; chceli ich nastrašiť a zaplašiť, aby sa zmocnili mesta. 19Hovorili proti Bohu Jeruzalema ako proti bohom národov zeme, ktorí sú dielom ľudských rúk.

20Preto sa kráľ Ezechiáš a prorok Izaiáš, Amosov syn, modlili a volali do neba. 21A Pán poslal anjela, ktorý zahubil všetkých udatných bojovníkov, vodcov a kniežatá v tábore asýrskeho kráľa, takže sa so zahanbenou tvárou vrátil do svojej krajiny. Vošiel do domu svojho boha a tam ho zabili mečom tí, čo vyšli z jeho útrob. (*) (Tí, "čo vyšli z jeho útrob", sú jeho synovia.) 22Pán teda vyslobodil Ezechiáša a obyvateľov Jeruzalema z ruky asýrskeho kráľa Sennacheriba a z ruky všetkých a doprial im pokoj zo všetkých strán. (*) (Porov. 2 Kr 18,13 – 19,37; Iz hl. 36 a 37.) 23A mnohí doniesli dar Pánovi do Jeruzalema a skvosty júdskemu kráľovi Ezechiášovi, ktorý potom vzrástol v očiach všetkých národov.

Ezechiášovo uzdravenie a koniec jeho panovania. - 24V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I modlil sa k Pánovi a on k nemu hovoril a dal mu znamenie. 25Ale Ezechiáš sa neodplatil podľa preukázaného dobrodenia, lebo mu spyšnelo srdce. Preto prišiel hnev naňho, na Júdsko i na Jeruzalem. 26Ale Ezechiáš sa potom za pýchu svojho srdca pokoril, aj on, aj obyvatelia Jeruzalema, preto na nich neprišiel Pánov hnev za Ezechiášových čias. 27Ezechiáš mal veľmi veľké bohatstvo a slávu, nahromadil si poklady striebra, zlata, drahokamov, voňaviek, štítov a rozličných krásnych nádob, 28skladištia na úrodu obilia, muštu a oleja, stajne pre najrozličnejšie zvieratá a košiare pre stáda. 29Postavil si mestá a mal veľké stáda oviec a dobytka, lebo mu Boh dal veľmi veľký majetok.

30On, Ezechiáš, uzavrel horný výtok gihonských vôd a viedol ich dolu na západ, do Dávidovho mesta. Ezechiáš mal v každom podnikaní úspech. (*) (Prameň Gihon je dnešný mariánsky prameň (Umm ed-Daradž). Zvyšky Ezechiášovho vodovodu ostali podnes. Dokončenie kanála zvečňuje aj tzv. šíloeský nápis, nájdený v r. 1880, písaný starohebrejskou rečou.) 31Ale pri posloch babylonských kniežat, ktorých poslali dopytovať sa o zázraku, čo sa stal v krajine, opustil ho Boh, aby ho skúšal a poznal všetko, čo má v srdci.

32Ostatok Ezechiášových dejín a jeho nábožnosť je opísaná vo Videní proroka Izaiáša, Amosovho syna, a v Knihe kráľov Júdu a Izraela. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 33Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a pochovali ho pri výstupe k hrobom Dávidových synov. Keď zomrel, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema mu preukázali česť. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.

Manasses. - 1Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi. 3Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, narobil ašier, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu. 4Staval oltáre aj v Pánovom dome, o ktorom Pán povedal: "V Jeruzaleme bude moje meno naveky." 5Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku. 6Previedol svojich synov cez oheň v údolí Benenom, zaoberal sa veštením, čarodejníctvom a zariekaním, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval. (*) (Údolie Benenom pozri 28,3.) 7Aj vyrezávanú sochu, ktorú urobil, postavil v Božom dome, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: "V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky. (*) (Podľa 2 Kr 21,7 bola to socha Ašery.) 8A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som určil vašim otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal prostredníctvom Mojžiša v celom zákone, v predpisoch a ustanoveniach." 9Ale Manasses zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema, aby konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov. (*) (Porov. 2 Kr 21,1–9.) 10A Pán hovoril Manassesovi a jeho ľudu, ale nedbali naň.

11Preto Pán priviedol proti nim vodcov vojska, ktoré mal asýrsky kráľ. Oni chytili Manassesa do hákov, spútali ho dvojitými okovami a odviedli do Babylonu. 12Ale keď bol v úzkosti, uprosoval Pána, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Pánom, Bohom svojich otcov, 13a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosiť, vypočul jeho modlitbu a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Manasses poznal, že Pán je Boh. (*) (Vo vydaniach Vulgáty na konci po kánonických knihách býva odtlačovaná "Modlitba Manassesova". Je to nepravý (apokryfný) spis. Pravá modlitba sa nám nezachovala.)

14Po tomto postavil múr z vonkajšej strany Dávidovho mesta v údolí západne od Gihonu až po vchod do Rybnej brány a viedol ho okolo Ofelu. Urobil ho veľmi vysoký a v každom opevnenom meste Júdska usadil vojvodcov. (*) (O Gihone porov. 32,30; o Ofeli 27,3. – Rybná brána bola v strede severného múru.)

15Odstránil cudzích bohov a sochu z Pánovho domu i všetky oltáre, ktoré postavil na vrchu Pánovho domu a v Jeruzaleme, a vyhodil ich von z mesta. 16Postavil Pánov oltár a obetoval na ňom pokojné a oslavné obety a prikázal Júdovcom, aby slúžili Pánovi, Bohu Izraela. 17Ale ľud ešte obetoval na výšinách, ibaže Pánovi, svojmu Bohu. (*) (Bola to síce zakázaná, ale aspoň už nie modlárska bohoslužba.)

18Ostatok Manassesových dejín, jeho modlitba k Bohu i reči prorokov, ktorí mu hovorili v mene Pána, Izraelovho Boha, sú napísané v Dejinách izraelských kráľov. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 19Jeho modlitba, vypočutie, všetky jeho hriechy, nevera a miesta, na ktorých pred svojím pokorením vybudoval výšiny a postavil ašery a sochy, sú opísané v Príbehoch Hozaiáša. (*) (Vulgáta slovo "vidcov" pokladá za vlastné meno: Hosai.) 20Potom sa Manasses uložil k svojim otcom a pochovali ho v jeho dome. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amon. (*) (Porov. 2 Kr 21,18.)

Amon. - 21Amon mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. 22Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robil jeho otec Manasses. Amon obetoval všetkým sochám, ktoré urobil jeho otec Manasses, a slúžil im. 23Ale pred Pánom sa nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Manasses, ba on, Amon, zväčšil vinu. 24Sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia a zabili ho v jeho dome. (*) (Porov. 2 Kr 21,19–26.) 25Ale vidiecky ľud pobil všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Amonovi, a vidiecky ľud ustanovil namiesto neho za kráľa jeho syna Joziáša.

Joziáš. Obnova chrámu a nájdenie zákonníka. - 1Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. 2Robil, čo sa páči Pánovi, išiel po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo. 3V ôsmom roku svojho panovania, ešte keď bol mladík, začal hľadať Boha svojho otca Dávida. V dvanástom roku však začal očisťovať Júdsko a Jeruzalem od výšin, ašier a vyrezávaných i liatych sôch. 4Pred ním zrúcali oltáre bálov a posekali chamány, ktoré boli na nich. Ašery, vyrezávané i liate sochy polámal, rozdrvil a rozsypal po hroboch tých, čo im obetovali; 5kosti kňazov však spálil na ich oltároch. Tak očistil Júdsko a Jeruzalem. 6Aj v mestách Manassesa, Efraima a Simeona až Neftaliho, v ich zboreniskách dookola (*) (Po páde Samárie boli mestá Severnej ríše v sutinách.) 7porúcal oltáre a ašery, vyrezávané sochy rozbil na prach, povytínal všetky chamány po celej izraelskej krajine a vrátil sa do Jeruzalema.

8V osemnástom roku svojho kraľovania, keď očisťoval krajinu a dom, poslal Eseliášovho syna Safana, správcu mesta Másiáša a Joachazovho syna, kancelára Jozu, aby opravili dom Pána, jeho Boha. 9Oni prišli k veľkňazovi Helkiášovi a odovzdali peniaze prinesené do Božieho domu, ktoré pozbierali leviti, strážcovia prahu, z rúk Manassesa a Efraima a od všetkých ostatných Izraelitov, ako aj od všetkých Júdovcov, Benjamínovcov a obyvateľov Jeruzalema. 10Potom ich odovzdali do rúk dielovedúcich, ktorí mali dozor v Pánovom dome, a oni ich dali robotníkom, ktorí pracovali v Pánovom dome, aby dom obnovili a porúchané opravili. 11Dali ich tesárom a staviteľom, aby zakúpili tesané kamene a drevo na väzby a hrady na budovy, ktoré júdski králi nechali spustnúť. 12Tí ľudia pracovali statočne na diele. Dozorcami nad nimi boli Jahat a Abdiáš, leviti zo synov Merariho, Zachariáš a Mosolam zo synov Kaáta; oni riadili dielo. A leviti, všetko takí, čo sa rozumeli hudobným nástrojom, (*) (Osnova pripomína, že levitom pridelili práce, ktoré sú ďalej od ich povolania, čím chce naznačiť, že sa všetko zapojilo do opravy chrámu.) 13boli nad tými, čo nosili bremená, oni boli vedúcimi robotníkov pri akejkoľvek práci a z levitov boli aj účtovníci, pisári a vrátnici.

14Keď vynášali peniaze prinesené do Pánovho domu, našiel kňaz Helkiáš knihu Pánovho zákona (daného) prostredníctvom Mojžiša. 15Tu povedal Helkiáš pisárovi Safanovi: "Našiel som knihu zákona v Pánovom dome." A Helkiáš odovzdal knihu Safanovi. 16Safan zaniesol knihu ku kráľovi a súčasne podal kráľovi aj správu: "Tvoji služobníci urobili všetko, čo im bolo zverené. 17Vysypali peniaze, ktoré boli v Pánovom dome, a dali ich do rúk dielovedúcim a robotníkom." 18A pisár Safan tiež oznámil kráľovi: "Kňaz Helkiáš mi dal knihu." A Safan čítal z nej pred kráľom.

19Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol si rúcho. 20A kráľ rozkázal Helkiášovi, Safanovmu synovi Ahikamovi, Michovmu synovi Abdonovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaášovi: 21"Choďte a dopytujte sa Pána za mňa a za tých, ktorí ostali z Izraela a Júdu, o obsahu knihy, ktorá sa našla, lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa vylial na nás, pretože naši otcovia nezachovávali Pánovo slovo a nerobili všetko tak, ako je napísané v tejto knihe."

22Išiel teda Helkiáš a tí, ktorých kráľ (poveril), k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuata, syna Hasru, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili v tom zmysle, 23ona im odpovedala: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 24Toto hovorí Pán: Veru ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetky kliatby napísané v knihe, ktorú čítali pred júdskym kráľom. 25Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. 26Kráľovi Júdska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: 27Pretože zmäklo tvoje srdce a pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, teda pretože si sa pokoril predo mnou, roztrhol si si rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som ťa vyslyšal, hovorí Pán. 28Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto a jeho obyvateľov." A zopakovali to kráľovi.

29Nato dal kráľ zhromaždiť všetkých starších Júdska a Jeruzalema. 30Kráľ išiel hore do Pánovho domu a s ním všetci mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud od najmenšieho po najväčších a prečítal pred nimi celý obsah knihy zmluvy nájdenej v Pánovom chráme. 31Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Pánom zmluvu, že budú chodiť za Pánom, že budú celým srdcom a celou dušou zachovávať jeho príkazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutočnili slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. 32Zaviazal k tomu každého, kto bol v Jeruzaleme a na území Benjamína. A obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich otcov. 33Potom Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých krajín, ktoré patrili synom Izraela, a zaviazal všetkých, ktorí boli v Izraeli, aby slúžili Pánovi, svojmu Bohu. Po všetky jeho dni sa neodklonili od Pána, Boha svojich otcov.

Slávenie Veľkej noci. - 1Joziáš slávil v Jeruzaleme Pánovi Veľkú noc; na štrnásty deň prvého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. 2Kňazov ustanovil do ich služieb a povzbudzoval ich do služby v Pánovom dome. 3Levitom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli zasvätení Pánovi, povedal: "Položte svätú archu do domu, ktorý postavil Dávidov syn Šalamún, kráľ Izraela, a nenoste ju na pleciach! Teraz slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu, Izraelu! (*) (Za panovania kráľov pohanského smeru leviti museli archu odnášať na pleciach a schovávať. Za Joziáša nemuseli s ňou do úkrytov a mohli sa venovať svojim povinnostiam okolo chrámu podľa tried, ako ich roztriedil zákonník, najmä na Veľkú noc. Porov. 1 Krn 25 – 26.) 4Pripravujte sa podľa svojich rodov vo svojich oddieloch podľa predpisu Dávida, kráľa Izraela, ako je v spise jeho syna Šalamúna! 5A podľa oddielov svojich rodov stojte vo svätyni pri svojich bratoch z ľudu, (vždy) oddiel jedného levitického rodu! 6Zabíjajte veľkonočného baránka a pripravte aj svojich bratov, aby konali podľa Pánových slov (daných) prostredníctvom Mojžiša!" 7A Joziáš daroval príslušníkom ľudu, všetkým, ktorí tam boli, dobytok, tridsaťtisíc baránkov a kozliat - to všetko ako veľkonočných baránkov - a tritisíc býčkov; tie boli z kráľovského majetku. (*) (Miesto baránka mohlo sa na Veľkú noc zabiť aj kozľa; Ex 12,5.) 8Jeho kniežatá dobrovoľne darovali ľudu, kňazom a levitom. Kniežatá Božieho domu Helkiáš, Zachariáš a Jahiel dali kňazom dvetisícšesťsto veľkonočných baránkov a tristo býčkov. 9Levitské kniežatá Choneniáš a jeho bratia Semeiáš a Natanael, potom Hasabiáš, Jehiel a Jozabad darovali levitom päťtisíc veľkonočných baránkov a päťsto býčkov.

10Tak bola zriadená služba. Kňazi sa dostavili na svoje miesta a leviti do svojich oddielov podľa kráľovho príkazu. 11I zabíjali veľkonočné baránky, kňazi kropili krvou z ich rúk, leviti sťahovali kožu (*) (Kňazi kropili krv baránkov a iných obetných zvierat na oltár. Leviti stiahnuté zvieratá vrátili majiteľom, ktorí sa potom postarali, aby sa patričné časti alebo pri celopaloch celé zviera dostalo na oltár.) 12a kládli stranou celopaly, aby ich podľa rodových skupín dali príslušníkom ľudu na obetovanie Pánovi, ako je napísané v Mojžišovej knihe. Podobne (robili) s býčkami. 13Veľkonočné baránky piekli podľa predpisu na ohni, zásvätné obety však varili v kotloch, v hrncoch a na miskách a rýchlo nosili všetkým príslušníkom ľudu. (*) ("Zásvätné obety" museli byť obety pokojné, lebo len z tých sa usporiadala posvätná hostina. S podávaním sa museli ponáhľať, lebo po skončení obetí museli leviti ešte pripravovať veľkonočné baránky pre seba a pre kňazov.) 14Až potom pripravili sebe a kňazom, lebo Áronovi synovia, kňazi, boli pri obetovaní celopalov a tukov až do noci a leviti mali pripraviť (ešte) sebe a Áronovým synom, kňazom. 15Asafovi synovia, speváci, boli podľa príkazu Dávida a kráľových vidcov Asafa, Hemana a Idutuna na svojich miestach. Vrátnici boli pri každej bráne a nemuseli sa vzdialiť zo svojej služby, lebo ich bratia, leviti, im porobili prípravy. 16Tak bola ten deň usporiadaná všetka Pánova služba pri príprave veľkonočného baránka a obetovaní celopalov na Pánovom oltári podľa príkazu kráľa Joziáša. 17Synovia Izraela, ktorí tam boli, slávili teda v tom čase sedem dní veľkonočného baránka a sviatok Nekvasených chlebov. 18Takú Veľkú noc, ako bola táto, neslávili odo dní proroka Samuela a ani jeden izraelský kráľ nesvätil Veľkú noc tak, ako svätil Joziáš, kňazi, leviti a všetci tam prítomní Júdovci, Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema. 19V osemnástom roku Joziášovho kraľovania slávili túto Veľkú noc.

Joziášova smrť. - 20Po tomto všetkom, keď Joziáš usporiadal Pánov dom, tiahol egyptský kráľ Nechao hore bojovať ku Karkamisu pri Eufrate. Joziáš išiel proti nemu. (*) (Porov. 2 Kr 23,29 n. – Karkamis bol v Sýrii pri rieke Eufrat. Dnešný Džerábis.) 21Ale ten poslal k nemu poslov s odkazom: "Čo máme ja a ty spoločné, kráľ Júdu?! Ja nejdem dnes proti tebe, ale proti domu, ktorý vedie so mnou vojnu. A Boh mi povedal, aby som sa ponáhľal. Ustúp teda Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil." 22Ale Joziáš sa nevrátil, ba chystal sa proti nemu do boja. Nepočúval slová Nechaa, ktoré mal z Božích úst, a pustil sa do boja v údolí Magedo. 23Kráľa Joziáša však zasiahli strelci a kráľ povedal svojim služobníkom: "Odvezte ma, som ťažko ranený!" 24Sluhovia ho preniesli z voza na iný voz, ktorý mal, a odviezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v hroboch jeho otcov a celé Júdsko a Jeruzalem smútili za Joziášom. 25Jeremiáš žialil za Joziášom v žalospeve a všetci speváci a speváčky spievali o Joziášovi vo svojich žalospevoch až po dnešný deň; urobili to v Izraeli pravidlom. Hľa, sú napísané v Žalospevoch. (*) (Až po dnešný deň – do časov, kedy žil autor prameňa. – Sú napísane v Žalospevoch. – Táto Kniha žalospevov sa nám nezachovala.)

26Ostatok Joziášových dejín, jeho nábožnosť, aká je predpísaná v Pánovom zákone, (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.) 27a jeho prvšie i neskoršie dejiny sú napísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu.

1Potom vidiecky ľud vzal Joziášovho syna Joachaza a ustanovil ho namiesto jeho otca za kráľa v Jeruzaleme.

Joachaz. - 2Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. 3Egyptský kráľ ho zosadil v Jeruzaleme a krajine vyrubil sto hrivien striebra a hrivnu zlata. (*) (Prekladáme podľa 2 Kr 23,33.) 4Egyptský kráľ ustanovil za kráľa nad Júdskom a Jeruzalemom jeho brata Eliakima a zmenil mu meno na Joakim. Jeho brata Joachaza však Nechao vzal a odviedol ho do Egypta.

Joakim. - 5Joakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáči Pánovi, jeho Bohu. 6Pritiahol proti nemu babylonský kráľ Nabuchodonozor, spútal ho do okov a odviedol do Babylonu. (*) (Nabuchodonozor buď nepreviedol svoj úmysel a Joakima neodviedol do zajatia, alebo ho potom čoskoro pustil domov.) 7Aj z nádob Pánovho chrámu odniesol Nabuchodonozor do Babylonu a uložil ich v Babylone do svojho chrámu.

8Ostatok Joakimových dejín a jeho ohavnosti, ktoré popáchal a ktoré na ňom lipli, sú opísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachin.

Joachin. - 9Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace a desať dní kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa Pánovi nepáči. (*) (S 2 Kr 24,8 čítame: "osemnásť". Ale podľa niektorých mal Joachim len osem rokov, keď nastúpil na trón.) 10A keď uplynul rok, poslal kráľ Nabuchodonozor a dal ho doviesť do Babylonu spolu so vzácnymi nádobami Pánovho domu. Za kráľa nad Júdom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Sedekiáša. (*) ("Keď uplynul rok", t. j. keď zas prišlo obdobie, v ktorom králi tiahli do boja (porov. 2 Sam 11,1). – Sedekiáš bol "otcov brat", čiže strýc Joachina (porov. 2 Kr 24,17).)

Sedekiáš. - 11Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 12Robil, čo sa nepáči Pánovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom podľa Pánovho rozkazu. 13Ba vzbúril sa aj proti kráľovi Nabuchodonozorovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Zatvrdil si šiju a zaťal sa v srdci, že sa neobráti k Pánovi, Bohu Izraela. 14Aj všetky kniežatá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť podľa všetkých ohavností národov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme. 15A Pán, Boh ich otcov, ich zavčasu a vytrvalo po svojich posloch varoval, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. 16Lenže oni sa Božím poslom posmievali, opovrhovali jeho slovami a hanobili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu tak, že nebolo pomoci. 17Priviedol proti nim chaldejského kráľa, ktorý mečom pobil ich mladíkov v ich svätyni. Nezľutoval sa nad mladíkom ani nad pannou, nad starcom ani nad šedivcom, všetko vydal do jeho ruky. 18Všetky nádoby Božieho domu, veľké i malé, poklady Pánovho domu, poklady kráľa i jeho kniežat, všetko odniesol do Babylonu. 19Boží dom spálili, múry Jeruzalema zrúcali, všetky jeho paláce vypálili ohňom a všetky cenné predmety zničili. 20A čo ostalo spod meča, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, až kým sa nezačalo perzské kráľovstvo, 21aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami a aby zem mala do chuti sobotných rokov; cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. (*) (Sedemdesiat rokov zajatia (porov. Jer 25,11; 29,10) sa počíta od roku 605, keď sa prvá skupina Júdovcov dostala do zajatia. – Izraeliti nezachovávali sobotný rok, v ktorom nesmeli obrábať polia; preto museli desať sobotných týždňov, čiže 70 rokov, byť v zajatí, ďaleko od svojich rolí. Tie si teda nahradili odpočinok, ktorý im Izraeliti nedopriali v sobotných rokoch. Zem cez celé zajatie slávila sobotný rok.)

Kýrov výnos. - 22V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto: (*) (Prvý rok Kýrovho panovania bol rok 539 pr. Kr. Tu sa uvádza len začiatok Kýrovho dekrétu, celý je na začiatku Knihy Ezdrášovej.) 23"Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, Pán, jeho Boh, nech je s ním a nech ide!"