Vpád a porážka Sennacheriba. -
1V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich.
2A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov.
3Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár.
4Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš?
5Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne?
6Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú.
7Ak mi však povieš: »V Pána, nášho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom sa budete klaňať!«?
8Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov?
9Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov.
10No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!"
11Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre."
12Rabsake však odpovedal: "Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?"
13Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho.
14Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť.
15A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.«
16Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne,
17kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej.
18Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: »Pán nás vyslobodí.« Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa?
19Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky?
20Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?"
21Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: "Neodpovedajte mu!"
22Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim; správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho reč.
(*)
(Pozri pozn. k 2 Kr 18,13–34.
Hlavy 36 – 39 sú historické, prózou písané vložky, ktoré skoro doslovne nájdeme aj v 2 Kr 18,13 – 20,19. Podstatnejšie rozdiely medzi osnovou Izaiášovou a Kníh kráľov sú: 1) U Izaiáša chýba zmienka o poplatkoch, ktoré poslal Ezechiáš Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16). – 2) V knihách kráľov chýba zas pieseň Ezechiášova (Iz 38,9–20). – 3) Správa o chorobe Ezechiášovej je v knihách kráľov obšírnejšia. Pôvod týchto hláv je aj medzi katolíkmi sporný. No niet vážnych dôvodov, aby sme hľadali pôvod týchto statí inde, a nie u Izaiáša. Reč a štýl, ktorými sú písané, sú ako reč a štýl Izaiášov. Okrem toho treba si všimnúť, že chronologické poradie jednotlivých dejov je v týchto hlavách zamenené. Deje hláv 38 – 39 zbiehali sa skôr než deje hláv 36 – 37. (Pozri pozn. k 2 Kr 20,1–11). Ak by state pochádzali z kníh kráľov, bolo by toto opačné poradie nevysvetliteľné, veď knihy kráľov sú knihy dejepisné a pridŕžajú sa časového poradia. V Knihe Izaiášovej je však táto zámena poradia celkom prirodzená. Hl. 36 – 37 sú dodatkom k prvej časti proroctiev Izaiášových, ktorým chcel prorok ukázať, ako sa splnili jeho proroctvá o vpáde a porážke Asýrov, napísané v prvej časti. Hl. 38 – 39 sú zasa vhodným úvodom k druhej časti proroctiev Izaiášových (hl. 40 – 66). Predpovedá sa v nich babylonské zajatie, ako aj vyslobodenie sa Izraelitov zo zajatia. Pisateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša a nechal aj poradie dejov tak, ako ich našiel u proroka.)