2Krn20

Boje Jozafata so susednými národmi. - 1Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. (*) (O Meunejcoch pozri 1 Krn 4,41; porov. LXX. Hebrejský text a Vulg hovoria dva razy o Amončanoch.) 2Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: "Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!" To je Engadi. (*) (Engadi (Engaddi), na Júdskej púšti poblíž Mŕtveho mora, predtým sa volalo Asasontamar (porov. Gn 14,7). – Namiesto "z Aramejska" treba čítať: "z Edomska".) 3Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst. 4Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána. 5Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím (*) ("Nové nádvorie" bolo vonkajšie nádvorie chrámu.) 6a hovoril: "Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť. (*) (Výraz: "Nik sa nemôže k tebe postaviť" rozumej: "nik sa nemôže s tebou porovnať".) 7A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?! 8Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom: 9»Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár - veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš.« 10A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili, (*) ("Horali zo Seiru" sú Edomčania, lebo bývali na okolí hory Seir (Gn 36,20). O prechode Izraelitov cez spomenuté krajiny pozri Dt 2,4–9.19.) 11hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám. 12Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak." 13A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.

14Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch 15a hovoril: "Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží! 16Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel. (*) (Sis (Hassis) je asi Hasasa, 10 km severne od Engadi.) 17Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!" 18Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi, 19a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.

20Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: "Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!" 21Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: "Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky." (*) ("V posvätnej ozdobe" rozumej: v bohoslužobnom rúchu.) 22A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich. (*) (Na nepriateľov z akéhosi nedorozumenia udreli ich vlastné oddiely, ktoré mali z postriežky vyraziť na Júdovcov.) 23Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.

24Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil. 25Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa. 26Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály. (*) ("Údolie chvály" je zachované i dnes, dedinka Bérékút, 5 km od Tequone na západ.) 27Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi. 28S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu. 29A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela. 30Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán.

Dodatok k vláde Jozafatovej. - 31Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho. 32Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi. 33Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.

34Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov. (*) (O prameňoch Kroník pozri úvod.)

35Potom sa júdsky kráľ Jozafat spolčil s izraelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zločinne. 36Naviedol ho totiž, aby postavili lode, ktoré by išli do Taršiša. Lode postavili v Asiongaberi. (*) (O Asiongaberi pozri 1 Kr 9,26.) 37Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: "Pretože si sa spojil s Ochoziášom, Pán zničí tvoje dielo." A lode stroskotali a nemohli ísť do Taršiša. (*) (O Marese pozri 11,8.)

Kontext   Dozadu (2Krn 19)   Dopredu (2Krn 21)

Obsah