Amnon a Tamar. - 1Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnon. (*) (Tamar mala s Absolónom aj spoločnú matku. S Amnonom mala len spoločného otca.) 2Amnon sa trápil, až ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemožným niečo jej urobiť. (*) (Nevydaté ženy nemohli sa stýkať s mužmi, bývali pri svojich matkách.) 3Amnon mal priateľa Jonadaba, syna Dávidovho brata Semu. A Jonadab bol veľmi chytrý človek. (*) (Sema (Semma) sa inde (1 Sam 16,9) volá Sama (Samma).) 4I spýtal sa ho: "Prečo si ty, kráľov syn, deň čo deň biednejší? Nepovieš mi to?" Amnon mu odpovedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolóna." 5Jonadab mu vravel: "Ľahni si do postele, akoby si bol chorý, a keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky!" 6Amnon si teda ľahol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: "Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej ruky chcem jesť." 7A Dávid poslal do domu po Tamar s odkazom: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!" 8Tamar išla do domu svojho brata Amnona, ktorý ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláčov a koláče upiekla. 9Potom vzala pekáč a vysypala pred neho. Ale on sa zdráhal jesť. Amnon vravel: "Pošlite odo mňa všetkých preč!" Keď všetci od neho odišli, 10povedal Amnon Tamar: "Dones mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky!" Tamar vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbičky. 11Keď mu však podávala jesť, chytil ju a vravel jej: "Poď, sestra moja, ľahni si ku mne!" 12Ale ona mu povedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie robiť! Nedopusť sa tej nehanebnosti! (*) (Manželstvo medzi súrodencami zákon zakazoval (Lv 18,9.11; 20,17; Dt 27,22). Tamar buď nevie o tomto zákaze, alebo predstiera sľub manželstva, aby sa vyslobodila z rúk Amnona.) 13Kdeže ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty budeš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale hovor s kráľom, on ma neodoprie tebe." 14Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou.

15Potom k nej Amnon pocítil veľký odpor. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkázal: "Zober sa a choď!" 16Odpovedala mu: "Táto krivda, že ma posielaš preč, je väčšia ako tá druhá, ktorú si mi urobil." Ale nechcel ju počúvať. 17I zavolal mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal mu: "Vyžeň túto odo mňa von na ulicu a zapri za ňou dvere!" 18Mala na sebe dlhú tuniku, lebo kráľovské dcéry sa oddávna, kým boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou dvere. 19Tamar si dala na hlavu popol, dlhú tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si položila na hlavu, išla a nepretržite volala. (*) (Popol, roztrhnuté rúcho, ruka položená na hlavu sú znaky smútku a bolesti.) 20Vtom ju oslovil jej brat Absolón: "Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu!" Tamar potom ostala opustená v dome svojho brata Absolóna.

21Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť dušu svojho syna Amnona, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený.) (*) (Veta v zátvorkách v hebr. osnove chýba. Doplnili sme ju podľa LXX a Vulg.) 22Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar.

Absolónova pomsta. - 23Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov. (*) (Bálhasor je asi dnešný Tell-Asúr na deň cesty severne od Jeruzalema. Efraim je asi dnešné Et-Tajjíbe, južne od Tell-Asúru.) 24Absolón išiel ku kráľovi a povedal: "Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia." 25Kráľ odpovedal Absolónovi: "Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu." On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. 26Absolón odpovedal: "Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!" Kráľ sa ho opýtal: "Prečo má ísť s tebou?" (*) (Dávid sa čuduje, že Absolón pozýva Amnona, s ktorým sa dva roky nezhováral.) 27Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľovských synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.) (*) (Vetu v zátvorkách aj tu doplňujeme zo LXX a Vulg.) 28A Absolón rozkázal svojim sluhom: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona! - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!" 29Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli. 30Kým ešte boli na ceste, došiel k Dávidovi chýr: "Absolón pobil všetkých kráľových synov, neostal z nich ani jeden." 31Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho sluhovia stáli s roztrhnutým rúchom. 32Vtom sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Semu, a povedal: "Nech nehovorí môj pán, že pobili všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel iba sám Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolónovej tvári odo dňa, čo potupil jeho sestru Tamar. (*) (Rozumej: z Absolónovej tváre sa dalo vyčítať, čo zamýšľa proti Amnonovi.) 33Nuž nech si to môj kráľovský pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len Amnon."

34Absolón však ušiel. Vtedy mládenec, ktorý držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zástup išiel neobyčajnou cestou popri vrchu. (*) (Čo sa podrobností týka, je tento verš veľmi neistý.) 35Nato Jonadab hovoril kráľovi: "To idú kráľovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha." 36Keď dohovoril, došli kráľovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom.

37Absolón utiekol a išiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kráľovi Gesuru. (A Dávid) smútil za svojím synom celý čas. (*) (Tolmai bol Absolónov starý otec po matke Maáche, pozri 3,3.) 38Absolón teda utiekol. Išiel do Gesuru a bol tam tri roky. 39Kráľ Dávid však prestal prenasledovať Absolóna, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.