Potlačenie vzbury. - 1Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov. 2Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: "Aj ja pôjdem s vami." 3Ale ľud vravel: "Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie, keď nám ostaneš v meste na pomoc." 4Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach. 5A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: "Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi!" A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

6Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese. (*) (Efraimský les, o ktorom je tu reč, bol kdesi v Zajordánsku, teda nie na území kmeňa Efraim. Bližšia jeho poloha je však neznáma.) 7Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov. 8Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.

9Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla. 10Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: "Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!" 11Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok." 12Ale ten človek povedal Joabovi: "Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zachovajte mi chlapca Absolóna!« 13Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou." (*) (Zmysel je: Keby som aj s nebezpečenstvom vlastného života bol zákerne zabil Absolóna, kráľ by sa to určite dozvedel, a ty by si mi vtedy neprišiel na pomoc.) 14Joab odpovedal: "Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou." Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý, 15prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho. 16Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud. 17Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľmi veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

18Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena." Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník. (*) (V údolí Kedron je dnes pomník, ktorý sa volá "Absolónov pomník", ale ten je novšieho pôvodu. – V 14,27 sa spomínajú Absolónove deti; pomník si teda postavil, keď sa tie ešte nenarodili, alebo keď už pomreli.)

Dávidov žiaľ za Absolónom. - 19Sadokov syn Achimás povedal: "Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov." 20Ale Joab mu vravel: "Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!" 21Potom Joab povedal Kušitovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol. (*) ("Kušita" bol Etiópec (porov. Nm 12,1; Hab 3,7), ktorý bol v službách Dávidových.) 22Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: "Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom." Ale Joab vravel: "Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť." (*) (Verš nie je celkom jasný. Joab chce povedať, že za takúto zvesť darmo bude čakať od kráľa odmenu. V tomto zmysle prekladá Vulg: "nebudeš nositeľom dobrej zvesti".) 23(Odpovedal): "Nech je akokoľvek, pobežím." I povedal mu: "Bež!" Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu. (*) (Slovo v zátvorkách sme doplnili zo LXX a Vulg.)

24Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž. 25Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: "Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach." Ten sa však ustavične približoval. 26Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: "Hľa, osamelý bežec!" Kráľ vravel: "Je to blahozvesť." 27Pozorovateľ povedal: "Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás." A kráľ odpovedal: "Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom."

28Vtom Achimás zavolal kráľovi: "Buď pozdravený!" Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: "Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo ti vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána." 29Kráľ sa spýtal: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Achimás odpovedal: "Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje." 30Kráľ povedal: "Odstúp a staň si sem!" Odstúpil a ostal stáť. 31Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: "Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe." 32Kráľ sa opýtal Kušitu: "Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?" Kušita odpovedal: "Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!"