Pozdrav. - 1Pavol, Silván a Timotej solúnskej cirkvi v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Ježišovi Kristovi: 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

Viera Solúnčanov v prenasledovaní. - 3Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia. 4A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. 5A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte. (*) (Prenasledovania sú znakom, že raz musí prísť súd spravodlivého Boha. Myšlienka je rozvedená v nasledujúcich veršoch.) 6A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tým, čo vás sužujú, 7a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, 8aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša. 9Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci, (*) (Tieto verše pripomínajú Iz 66, 16; Jer 10, 25; Ž 79, 6; Iz 2, 10. 19. 21.) 10keď príde v onen deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých veriacich; lebo u vás sa naše svedectvo stretlo s vierou.

11Preto sa aj ustavične modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery, 12aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.