Spása na Sione
17Na vrchu Sion bude však záchrana
a bude svätý;
Jakubov dom sa zmocní svojho majetku.
18Jakubov dom bude ohňom
a Jozefov dom plameňom,
dom Ezauov však plevou,
ktorú zapália a strávia,
a z Ezauovho domu sa nezachráni nik,
lebo Pán (tak) hovorí.
19Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu
a roviny Filištíncov.
Zmocnia sa Efraimových polí
a polí Samárie
a Benjamín Galaádu.
(*)
(Jakubov dom tu označuje Júdsko, Južnú ríšu; Jozefov dom Severnú ríšu. Júda najprv dostane naspäť svoje územia, potom sa zbaví nepriateľov a rozšíri svoje územie. Dostane pohanské územie, Edomsko a Filištínsko, a znovu sa pripojí k nemu Izraelské kráľovstvo, ktoré často volali Efraimom a ktorého hlavným mestom bola Samária. Zajordánskeho Galaádu sa zmocní Benjamínov kmeň, ktorý vždy patril k Júdskemu kráľovstvu. Božie kráľovstvo už nebude len v úzkych hraniciach Palestíny. Porov. Iz 54,2.)
20Zajatí tohto vojska, synov Izraela,
sa zmocnia Kanaánu až po Sareptu
a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sardoch,
zmocnia sa miest juhu.
(*)
(Aj tí, čo sa z rozličných krajín vrátia zo za- jatia, pričinia sa o rozšírenie Božieho kráľovstva. - O Sarepte pozri pozn. k 1 Kr 17,9. - Sardy (Sparda) boli hlavným mestom Lýdie.)
21Záchranci vystúpia na vrch Sion,
aby súdili Ezauov vrch
a kráľovstvo bude patriť Pánovi.
(*)
(Po zlodejoch ešte niečo ostane v dome, po oberačke ešte zvýši na strome kde-tu ovocie. Ale Edomčanov ich nepriatelia úplne vyplienia. Ezau, Jakubov brat, iným menom volal sa Edom. Od neho pochádzajú Edomčania.)