Počuj, Izrael, príkazy života,
zachyť uchom, nauč sa múdrosti!

Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnený si mŕtvolami,

prirátaný si k tým, čo klesli do podsvetia.

Opustil si prameň múdrosti.

Keby si bol kráčal cestou Boha,
bol by si býval vo večnom pokoji.

Nauč sa, kde je múdrosť, kde je sila, kde je rozumnosť,
tak poznáš zároveň, kde je dlhý život, kde žitie,
kde je svetlo očí a pokoj.

Ktože našiel jej miesto
a kto vkročil do jej pokladníc?

Kdeže sú vládcovia národov,
kde sú tí, čo panujú nad zverinou zeme?

Čo sa ihrajú s vtáčkami neba,

čo zhromažďujú striebro a zlato,
v ktorom ľudia skladajú svoju nádej
a hrabú bez hraníc?

(Čo spracúvajú striebro a namáhajú sa
a ich dielo nemožno pochopiť?)

Stratili sa, zostúpili do podsvetia
a na ich miesto nastúpili iní.

Mladší uvideli svetlo a bývali na zemi,
cestu múdrosti však nepoznali,

ani nepochopili jej chodníky.
Ich synovia ju tiež nezachytili,
ostala od nich ďaleko.

Nepočuli o nej v Kanaáne
a nevideli ju v Temane.

Synovia Agar, ktorí hľadajú múdrosť zemskú,
kupci Mery a Temanu,
rozprávkari a skúmatelia múdrosti
tiež nepoznali cestu múdrosti,
ani na jej chodníky si nespomenuli.

Ó, Izrael, aký veľký je dom Boha
a ohromné miesto, ktoré vlastní!

Veľké je, nemá hraníc,
vysoké a nezmerateľné.

Tam povstali obri, tí oddávna povestní,
veľkí postavou, čo vyznali sa v boji.

Nie týchto si vyvolil Boh,
ani cestu múdrosti neobjavili,
ale zahynuli, lebo nemali múdrosti,

zahynuli pre svoju nemúdrosť.

Ktože vystúpil do neba a vzal si ju
a zniesol ju dole z oblakov?

Kto sa preplavil cez more a našiel ju
a doniesol ju za rýdze zlato?

Niet (toho), kto by poznal jej cesty,
ani kto by objavil jej chodníky.

Ten však, čo všetko vie, pozná ju,
objavil ju svojou rozumnosťou;
ten, čo pripravil pre večné časy zem
a naplnil ju štvornohými zvieratami.

Ak vyšle svetlo, ono ide,
ak ho zavolá, poslúchne ho s chvením.

A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa;

ak ich zavolá, odpovedia: "Tu sme!"
a veselo svietia tomu, čo ich učinil.

Toto je náš Boh
a iného popri ňom uznať nemožno.

Objavil každú cestu múdrosti
a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.

Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.

Ona je knihou Božích príkazov
a zákonom, ktorý trvá naveky:
všetci, čo sa jej chopia, dosiahnu život,
čo ju však opustia, zomrú.

Obráť sa, Jakub, a chyť sa jej,
choď k jej svetlu, v ústrety jej žiare.

Neprepusť svoju slávu inému,
ani čo cenného máš cudziemu národu.

Blahoslavení sme, Izrael,
lebo nám je známe, čo sa ľúbi Bohu.

Buď pevnej mysle, ľud môj,
pamätihodný Izrael!

Boli ste predaní národom
- nie na zahynutie:
pretože ste rozhnevali Boha,
boli ste vydaní nepriateľom.

Roztrpčovali ste toho, čo vás stvoril,
obetovali ste démonom, nie Bohu.

Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás choval,
zabudli ste aj na Jeruzalem, ktorý vás pestoval.

Lebo videl prichádzať od Boha
hnev na vás a povedal:

Veď som videl zajatie svojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

Vychovával som ich s rozkošou,
prepúšťal som ich však s nárekom a žiaľom.

Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou,
ktorú opustili mnohí,
osamel som pre hriech svojich detí,
lebo sa odklonili od Božieho zákona

a nechceli poznať jeho práva,
ani nekráčali po ceste Božích zákonov
a nešli chodníkmi spravodlivého poriadku.

Poďteže, susedia Siona,
spomeňte si na zajatie mojich synov a dcér,
ktoré na nich dopustil Večný.

Veď priviedol proti nim národ zďaleka,
národ nehanebný a cudzojazyčný;
tí sa neštítili starca
a nezľutovali sa nad dieťatkom.

Odviedli miláčikov vdovy
a osamelú pozbavili dcér."

A ja vám ako môžem pomôcť?

Len kto dopustil nešťastia,
vyslobodí vás z rúk vašich nepriateľov.

Odíďte, deti, odíďte,
veď ja som ostal osamelý!

Vyzliekol som si rúcho pokoja,
vrecovinu prosebnú som si obliekol,
volať chcem k Večnému, kým žijem.

Dôvera, deti, volajte k Bohu
a vytrhne vás z násilia, z ruky nepriateľa.

Lebo ja dúfam od Večného vašu spásu;
a došla na mňa radosť od Svätého
pre milosrdenstvo, ktoré už pocítite
od Večného, spasiteľa nášho.

Prepúšťal som vás s nárekom a žiaľom,
Boh mi vás vráti s radosťou
a rozkošou naveky.

Ako teraz videli susedia Siona vaše zajatie,
tak čoskoro uvidia vašu spásu od Boha,
ktorá vám príde so slávou
a so žiarou Večného.

Dietky, znášajte trpezlivo hnev,
ktorý na vás dopadol od Boha:
prenasledoval ťa tvoj nepriateľ,
no zanedlho uvidíš jeho skazu
a budeš šliapať po jeho šiji.

Moje krehučké išli po tvrdých cestách,
vliekli ich sťa stádo, čo ukoristil nepriateľ.

Dôvera, deti! A volajte k Bohu,
ten, čo dopustil, spomenie si na vás.

Ako vás naviedla myseľ vzdialiť sa od Boha,
desaťnásobným úsilím ho znova hľadajte.

Veď ten, čo na vás dopustil pohromy,
dopraje vám večnú rozkoš s vašou spásou.

Dôveruj, Jeruzalem,
poteší ťa ten, čo ti dal meno.

Nešťastníci sú, čo ti škodili
a radovali sa tvojmu pádu.

Nešťastné sú mestá, čo ti zotročili deti,
nešťastné je, čo ti synov zajalo.

Ako sa tešilo tvojmu zrúteniu
a radovalo sa tvojmu pádu,
tak bude smútiť nad vlastným spustošením.

Odnímem mu jasot nad množstvom ľudu,
z jeho honosenia bude smútok.

Oheň od Večného naň dopadne na mnohé dni
a budú v ňom bývať na dlhé časy démoni.

Pohliadni k východu, Jeruzalem,
a viď radosť, ktorá ti prichádza od Boha!

Pozri, idú ti synovia, ktorých si prepustil;
prichádzajú zhromaždení od východu až po západ
na slovo Svätého, tešia sa z Božej slávy.