1Toto sú slová zmluvy, ktorú nariadil Pán Mojžišovi uzavrieť so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktorú s nimi urobil na Horebe. (*) (Zmluva, uzavretá na Sinaji, trvá zo strany Božej večne. Keď ju však ľud porušil, preto ju bolo treba obnoviť. Preto Mojžiš v nasledujúcej rozprave napomína ľud, aby bol verný a aby zachoval podmienky zmluvy, príkazy Božie.)
Dôvody, prečo treba zachovávať zmluvu uzavretú s Pánom. - 2Mojžiš zvolal všetok Izrael a vravel im: "Videli ste všetko, čo urobil Pán faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine pred vašimi očami v Egypte; 3veľké prejavy moci, ktoré si videl na vlastné oči, a tie znamenia, a veľké zázraky. (*) (Hoci Izraeliti na ceste do zasľúbenej zeme videli mnoho zázrakov a prejavov Božej láskavosti, Pán práve pre ich neveru a neposlušnosť nedal im úplne pochopiť svoju náuku a nahliadnuť do svojich úmyslov.) 4A predsa vám Pán nedal do dnešného dňa srdce, ktoré by chápalo, oči, ktoré by videli, a uši, ktoré by počuli!
5On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou. (*) (Porov. Dt 8,4.) 6Nejedli ste chlieb, ani ste nepili víno a opojné nápoje, aby ste zvedeli, že ja som Pán, váš Boh. (*) (Rečnícka vrava, ktorá chce povedať, že Izraeliti nemali obyčajný chlieb, lež mannu, a vodu, zázračne vyvedenú zo skaly.) 7A keď ste došli na toto miesto, tu vytiahli proti vám do boja hesebonský kráľ Sehon a bášanský kráľ Og, ale pobili sme ich 8a zaujali sme ich krajinu, a dali sme ju do vlastníctva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmeňa. (*) (Porov. vyššie 2,26 – 3,17.) 9Nuž zachovávajte slová tejto zmluvy a plňte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete!
10Vy všetci stojíte dnes tu pred Pánom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši pisári i všetci izraelskí mužovia; 11vaši synovia a vaše ženy, i cudzinec, čo je s tebou v tvojom tábore - od drevorubača až po nosiča vody, 12aby si prešiel (každý jeden) k zmluve a prísahe Pána, svojho Boha, ktorú dnes uzaviera s tebou Pán, tvoj Boh, 13aby si ťa zvolil za svoj ľud a aby sa on stal tvojím Bohom, ako sľúbil a odprisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. 14Ale túto zmluvu a prísahu neuzavieram len s vami, 15lež aj s tými, ktorí dnes nestoja s nami pred Pánom, naším Bohom, a tiež s tými, ktorí dnes nie sú s nami. (*) (Pozri 26,16–19. Cudzinci sú tí, čo sa pripojili k Izraelitom za ich odchodu z Egypta (Ex 12,38; Nm 11,4) a na ceste cez púšť (ako Hobab, Madiánčania atď.; Nm 10,29).)
16Vy viete, ako sme bývali v Egypte, ako sme prechádzali pomedzi národy, cez ktoré sme prešli, 17a videli ste ich ohavné a hnusné modly - drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré mali ony. (*) (Kto nezachová zmluvu, zapríčiní smrť (otrava a jed) nielen sebe, ale i národu. Isteže treba myslieť na následky modloslužby.) 18Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorý by dnes odvrátil svoje srdce od Pána, nášho Boha, a šiel by slúžiť bohom tých národov; nech niet medzi vami koreňa, z ktorého vyrastá otrava a jed. 19A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: »Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokré so suchým!« 20Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby, ktoré sú napísané v tejto knihe, Pán vytrie jeho meno spopod neba 21a kliatbou skazy ho odlúči od všetkých kmeňov Izraela podľa kliatieb, ktoré obsahuje táto kniha zákona a zmluvy. (*) (Taký človek, ktorý nezachová podmienky zmluvy, najmä príkazy, a ktorý potajomky bude modlárčiť, nedbajúc, že svojím počínaním privoláva trest na celý národ, taký dostane trest aj za to, že Pán musel potrestať s vinnými i nevinných.)
22Vtedy povie budúce pokolenie, synovia, ktorí sa potom narodia, aj cudzinci, čo prídu zďaleka, keď uvidia navštívenie a biedu tejto krajiny, ktorými ju Pán bude sužovať 23- spáli ju sírou a žeravou soľou tak, že ju už nebudú osievať, ani nič zeleného nebude rodiť, obdobne ako zničený kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktorý Pán zničil vo svojom rozhorčení -, 24aj všetky národy povedia: »Prečo to Pán urobil tejto krajine?! Prečo toľké jeho rozhorčenie a hnev?!« 25A odpovedia im: »Pretože opustili zmluvu Pána, svojho Boha, ktorú uzavrel s nimi, keď ich vyviedol z Egypta, 26a slúžili iným bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali, ktorým ich on nezveril. 27Preto vzbĺkol Pánov hnev nad touto krajinou a priviedol na ňu všetky kliatby, napísané v tejto knihe, 28a preto ich Pán vyrval vo svojom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes.« 29Čo je tajné, to patrí Pánovi, nášmu Bohu; čo je zjavné, to je pre nás a našich synov až naveky: aby sme plnili tento zákon až do ostatného slova. (*) (Ako Boh svoje hrozby splní, to je pre človeka tajomstvom, lebo to patrí Bohu. Nám postačuje, aby sme vedeli, aké sú naše povinnosti: plniť a zachovávať príkazy Božie.)