Povinná vďaka za ochranu na púšti a za prisľúbenú zem. - 1Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. 2A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. (*) ("Aby zvedel", Mojžiš hovorí ľudskou rečou o Bohu, akoby Boh zvonku musel poznávať vnútro človeka.) 3Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. (*) (O manne porov. Ex 16,16 n. Pán Ježiš používa tieto slová (Mt 4,4) a dáva im hlbší zmysel, ako majú na tomto mieste.) 4Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to štyridsať rokov. (*) (Je to rečnícka vrava a chce sa ňou povedať, že Boh sa za štyridsať rokov staral o zdravie ľudu a aj o jeho odev. Staral sa ako otec o všetko potrebné.) 5Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. 6Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho. 7Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a jazier, ktoré vyvierajú na rovine aj po vrchoch; 8do krajiny obilia, jačmeňa a viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu; 9do krajiny, kde budeš bez biedy jesť svoj chlieb a nebude ti v nej nič chýbať, do krajiny, v ktorej kameňoch je železo a z ktorej vrchov sa dobýva meď. (*) (Železo sa v Palestíne nachádza na Libanone, Hermone a v bazaltových kameňoch na okolí Genezaretského jazera. Aj meď sa vyskytuje na Libanone. Izraeliti sa nevenovali baníctvu.) 10Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďakuješ sa Pánovi za krásnu krajinu, ktorú ti dal.

Výstraha pred neposlušnosťou. - 11Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána, svojho Boha, a nezanedbal jeho príkazy, zákony a nariadenia, ktoré ti ja dnes ukladám; 12aby sa nestalo, keď sa naješ a nasýtiš, keď si postavíš pekné domy a budeš v nich bývať, 13keď sa tvoj dobytok a ovce rozmnožia, keď budeš mať hojnosť striebra a zlata a keď sa zväčší tvoje imanie, 14že by sa spriečilo tvoje srdce a zabudol by si na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15a ktorý ťa viedol cez veľkú a hroznú púšť, pomedzi hady, vretenice a škorpióny, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktorý ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, (*) (Porov. Nm 21,6; Ex 15,22; 17,1–7 a Nm 20,2–11.) 16ktorý ťa sýtil na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal, a nakoniec ti preukázal svoje dobrodenie. 17Nehovor si teda v srdci: »Moja vlastná sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo,« 18lež pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. 19Keby si však napriek tomu zabudol na Pána, svojho Boha, a chodil by si za cudzími bohmi, keby si ich uctieval a klaňal sa im, už dnes vám vyhlasujem, že úplne vyhyniete. 20Aj vy zahyniete tak, ako (zhynú) národy, ktoré Pán vyhubí pred vami, lebo ste nepočúvali hlas Pána, svojho Boha.