Ef4

II. Mravné povinnosti, 4,1 - 6,20

Výzva na jednotu. - 1Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, 2so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske 3a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. 4Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. 5Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. 6Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Dary milosti na budovanie Cirkvi. - 7Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. 8Preto hovorí:

"Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov,
ľuďom dal dary."

(*) (Ž 68, 19.)

9A čo iné znamená to "vystúpil", ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? 10Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko. (*) (Pavol vzťahuje slová žalmu na Krista, ktorý najprv zostúpil na zem vtelením a po zmŕtvychvstaní vystúpil do neba, odkiaľ zoslal Ducha Svätého, aby všetko naplnil.)

11On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, (*) (Myslí tu na charizmy (porov. 1 Kor 12 ,8).) 12aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, 14aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. (*) (Zrelý muž a malé deti sú postavené proti sebe ako protiklady. Dieťa je symbolom duchovnej a rozumovej nezrelosti. Zrelý muž je kresťan, ktorý si počína zodpovedne v živote viery, vie, komu a prečo verí.) 15Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. 16Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske. (*) (Porov. Kol 2, 19. Láska spôsobuje harmonický vzrast Cirkvi.)

Starý a nový človek. - 17Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, 18so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. 19Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.

20Vy ste sa tak o Kristovi neučili, 21ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, 22že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, 23a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, 24obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti. 25Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. (*) (Porov. 1 Kor 6, 9. Citácia zo Zach 8, 16.) 26Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; (*) (Ž 4, 5.) 27a nedávajte miesto diablovi! 28Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. 29Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 30A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. (*) (Porov. poznámku k 1, 13.)

31Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Kontext   Úvod   Dozadu (Ef 3)   Dopredu (Ef 5)

Obsah