Mojžišovo narodenie a mladosť. - 1Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. (*) (Podľa údajov Ex 6,20; Nm 26,59 Mojžišovi rodičia volali sa Amram a Jochabed. Jochabed porodila Mojžiša ako tretie dieťa, jej prvým dieťaťom bola Mária (Miriam), druhým Áron (Ex 2,4; 7,7).) 2Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. 3Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. 4Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.

5Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. 6Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: "To je z hebrejských detí!" 7Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: "Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?" 8A faraónova dcéra jej odvetila: "Choď!" Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. 9Faraónova dcéra jej povedala: "Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa." Žena chlapca vzala a chovala ho. 10Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: "Veď som ho z vody vytiahla." (*) (Čas dojčenia trval dva-tri roky. Matka si ho istotne podržala aspoň tak dlho pri sebe. Mojžiša faraónova dcéra adoptovala a dala mu egyptské meno. Egyptské slová sa neuvádzajú, svätopisec si však osvojuje ľudový výklad a meno Mojžiš spája s hebrejským mášáh, ,ťahal', teda móšeh ,vytiahnutý'.)

11V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. 12I poobzeral sa, a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. 13Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: "Prečo biješ svojho blížneho?!" 14On mu však odvetil: "Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?" Mojžiš sa preľakol a povedal si: "Tak, vec sa už rozniesla." 15A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. (*) (O Madiánsku pozri Gn 25,2; 37,28.36. Jeden z madiánskych kmeňov sídlil na západe Sinajského polostrova neďaleko Horeba-Sinaja. K tomuto kmeňu prináležal aj madiánsky kňaz Raguel-Jetro, či Hobab (Sdc 4,11), u ktorého Mojžiš našiel prístrešie.)

16Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. (*) (Jetrov kmeň, žijúci na púšti, zachoval si poznanie a kult pravého Boha (Gn 25,2 a Ex 18,1 n.), kým ostatní Madiánčania odpadli k modloslužbe.) 17Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. 18Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: "Prečo ste dnes prišli tak skoro?!" (*) (Raguel značí priateľa Božieho a je vlastne titulom kňaza. Jetro je jeho vlastné meno a značí vznešený, vynikajúci.) 19Ony mu odpovedali: "Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!" 20Tu on povedal svojim dcéram: "A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!" 21A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, 22ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: "Som prišelcom v cudzej krajine." (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: "Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!") (*) (Gersam – ger ,cudzinec', šam ,tam', teda ,cudzinec tam (v tejto zemi)'. Gersam sa narodil dosť neskoro, pretože keď má Mojžiš osemdesiat rokov, je ešte malý (4,20), a Mojžiš prišiel k Jetrovi štyridsať ročný. Eliezer značí ,Boh je pomoc, pomocník'. Posledná časť tohto verša je prenesená do latinského textu asi z 18,4.)

23Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali, a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. 24Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. 25A Boh zhliadol na Izraelitov, a ujal sa ich. (*) (Teda po štyridsiatich rokoch zomrel faraón Ramesse II. (1298–1235), ale jeho nástupca, nový kráľ Merneptah, nič nepoľavil Izraelitom. Trpeli a hynuli ďalej. Tento faraón panoval od 1235 do 1224 a za jeho vlády odchádzajú Izraeliti z Egypta asi r. 1235. Iní autori dávajú prednosť už Setchimu I. (1310–1298) – za neho utiekol Mojžiš na púšť – a kladú exodus do čias Ramesseho II. Podľa tejto druhej mienky Izraeliti by boli vyšli z Egypta okolo r. 1250.)