Povolanie Ezechiela za proroka, hl. 1 - 3

Videnie nebeského zjavu, hl. 1

Čas videnia. - 1Stalo sa v tridsiatom roku, štvrtý (mesiac), piaty deň mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie. 2Piaty deň mesiaca - bol to piaty rok od zajatia kráľa Joachina - 3prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka. (*) (Tieto verše udávajú čas, v ktorom Ezechiel mal videnie. Je isté, že verše sú porušené, čo dosvedčuje aj striedanie osôb: raz hovorí prorok o sebe v osobe prvej, inokedy zase v osobe tretej. Vo verši 1 sa neudáva, odkedy treba počítať 30 rokov, a rozličné výklady učencov nevedú k cieľu. Vo verši 2 chýba zas mesiac, v ktorom mal Ezechiel videnie. Bolo to však v piatom roku zajatia kráľa Joachina (Jechoniáša, pozri úvod), ktorého odviedli do zajatia r. 597 pr. Kr. Rok videnia bol teda asi rok 593. Štvrtý mesiac vtedajšieho kalendára (tamúz-tammúz) je približne náš mesiac júl. Sám Ezechiel bol tiež v zajatí, dostal sa ta spolu s Joachinom. Rieka Chobar, pri ktorej býval Ezechiel spolu s mnohými inými zajatcami z Júdska, bol niektorý kanál Eufratu v Babylonsku. Pri tomto videní oznámil Boh prorokovi svoju vôľu a vzniesol nad neho svoju ruku, to jest svojou pomocou ho uspôsobil, aby videnie pochopil.
Zjav, ktorý videl Ezechiel, bol nadprirodzený. Sám prorok si je vedomý toho, že tento zjav je ťažko opísať, keďže pojmy známe ľuďom na to nestačia. Preto prorok, keď opisuje zjav, hovorí len o podobnosti so známymi pojmami, nie o totožnosti: zjav uprostred ohňa je len podobný lesklému kovu, ale nie je to kov atď. Keď k tomu uvážime, že aj osnova je na viacerých miestach porušená, porozumieme, prečo je ťažké dopodrobna si predstaviť alebo vysvetliť zjav, ktorý videl Ezechiel. Celkový zmysel však ostáva istý: Ezechiel videl Pána, ktorý tróni nad cherubmi.)

Štyri bytosti. - 4Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu. 5Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, 6každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. 7Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu. 8Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla. 9Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou.

10Výzor ich tvárí však bol: tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla 11boli ich tváre. Ich krídla sa rozprestierali nahor, dve krídla každého sa vzájomne dotýkali a dve im zakrývali telá. 12A každá kráčala pred svojou tvárou: kde sa usiloval ísť duch, ta išli, pri chôdzi sa však neobracali. 13A podoba bytostí: ich zjav bol ako žeravé uhlie ohňa, ako čosi, čo sa podobalo fakliam, a toto prechádzalo pomedzi bytosti, oheň však mal žiaru a z ohňa vychádzal blesk. 14Bytosti chodili sem i tam, podobne žiariacemu blesku. (*) (Bytosti, ktoré videl Ezechiel, mali postavu ľudskú, ale okrem ľudskej tváre mali ešte tri tváre zvieracie a boli okrídlené štyrmi krídlami. Chodili vzpriamené ako človek, len chodidlo nôh mali podobné chodidlu teľaťa. Z videnia nevysvitá, koľko rúk mal každý. Stáli asi tak, že ľudskou tvárou hľadel každý na inú stranu sveta a ich dve rozprestreté krídla tvorili štvorec, na uhloch ktorého sa im krídla vzájomne dotýkali. Ľudskou tvárou hľadel každý von zo štvorca, tvárou orlou opačne, do štvorca. Napravo od ľudskej každá bytosť mala tvár leva, naľavo tvár vola. Celý štvorec, utvorený týmito zázračnými bytosťami, sa pohyboval naraz, a to podľa vôle ducha Božieho, ktorý nad nimi sídlil. Keďže na všetky štyri strany mali tváre, nemuseli sa obrátiť, keď chceli zmeniť smer. Vedenia sa ujala vždy tá bytosť, ktorá mala ľudskú tvár obrátenú ta, kde mal ísť štvorec. Bytosti žiarili ako žeravé uhlie a ako oheň, ktorý horí kmitavým plameňom ako fakľa. Takýto oheň bol aj medzi bytosťami vo vnútri štvorca. Pri pohybe štvorca to vyzeralo tak, akoby z ohňa šľahali blesky.)

Kolesá. - 15Pozeral som sa na bytosti a hľa, na zemi pri bytostiach - pri všetkých štyroch - bolo po jednom kolese. 16Výzor kolies a ich sústava bola ako výzor chryzolitu; všetky štyri mali rovnakú podobu, vyzerali a boli zostrojené tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa. 17Keď išli, išli na svoje štyri strany, pri pohybovaní sa neobracali. 18(Ich bahry mali výšku a vzhľad!) Ich bahry, na všetkých štyroch, boli dookola plné očí. 19Keď bytosti išli, hýbali sa kolesá popri nich, keď sa bytosti zdvihli zo zeme, kolesá sa zdvihli. 20Kadiaľ chcel ísť duch, tadiaľ išli. Ak duch chcel ísť, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. 21Keď išli tie, išli aj ony, keď tie zastali, zastavili sa aj ony, keď sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesá, pretože v kolesách bol duch bytostí. (*) (Pri každej bytosti, asi na uhloch nimi utvoreného štvorca, bolo koleso, každé vyzeralo ako oko z drahokamu, azda chryzolitu. Do každého kolesa bolo zapustené iné koleso, na každom uhle štvorca boli teda vlastne dve kolesá, ktoré boli do seba vklinené krížom tak, aby sa jedno pohybovalo smerom severo-južným, druhé východo-západným. Krútili sa teda na štyri strany bez toho, žeby ich bolo treba obrátiť.)

Pán na tróne. - 22Nad hlavami bytostí bolo čosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozný kryštál, roztiahnutý odhora nad ich hlavami. 23Pod oblohou však boli proti sebe rozprestreté ich krídla. Dve zakrývali každej telo z jednej i z druhej strany. 24I počul som trepot ich krídel ako hukot veľkých vôd, ako hlas Všemohúceho. Keď išli, bol veľký šľahot ako hučanie tábora; keď postáli, mali krídla uvoľnené. 25A sponad oblohy, ktorá bola nad ich hlavami, zaznieval hlas. (Keď postáli, mali krídla uvoľnené.)

26Nad oblohou, ktorá bola nad ich hlavami, bolo čosi ako zafírový kameň, podobalo sa to trónu, na tom však, čo bolo podobné trónu - na ňom odhora -, bola postava, ktorá vyzerala ako človek. 27Odhora toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako lesklý kov, vyzeralo to ako oheň, ktorý má dookola dvor; a oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, videl som čosi ako oheň, ktorý mal dookola žiaru. 28Ako vyzerá dúha, ktorá je v oblaku v daždivý deň, tak vyzerala žiara dookola.

Keď som to uvidel, padol som na tvár a počul som hlas, ktorý hovoril. (*) (Nad hlavami živých bytostí bolo podnožie trónu Pánovho. Vyzeralo ako obloha z veľkého kryštálu. Na podnoží bol modrý zafírový trón, vlastne len čosi, čo sa takému trónu podobalo. Na tróne bol Pán v podobe človeka.
Význam videnia. Pre Ezechiela a pre tých, ku ktorým ho Boh posiela, malo toto videnie ďalekosiahly symbolický význam. Veľká časť národa bola už v zajatí, videla nádhernú modloslužbu Babyloncov. Zajatci si mohli myslieť, že babylonskí bohovia zvíťazili nad Pánom, ktorý nezamedzil porážku svojho národa. Ba na zajatcov čakali ďalšie skúšky. V krátkom čase mal padnúť Jeruzalem, zahynúť chrám Pánov a do zajatia sa mal dostať celý národ. Preto bolo treba zajatcov ubezpečiť, že Pán nestratil svoju moc. Od severu prichádzali najväčší nepriatelia národa, Asýri, Skýti, Babylonci. Odtiaľ prichádza vo videní aj Pán, aby dokázal, že aj tam je on Pánom, čo dokázal aj tým, že v Babylone dáva svojmu prorokovi videnie. Pán je samá žiara, aby sa zdôraznilo, že je duchovná bytosť. Cherubíni sú obrátení na všetky štyri strany sveta, lebo Pán je vládcom celého sveta, ktorý všetko vidí, preto je na kolesách toľko očí. Ľudská tvár Cherubov zvýrazňuje ich rozumnosť, lev ich velebnosť, vôl, vlastne býk, ich silu a orol ich rýchlosť. Združujú v sebe všetky vlastnosti, ktoré pohania rozdeľujú medzi rozličné svoje božstvá. Anjeli, služobníci Pánovi, sú teda mocnejší než pohanské božstvá; ako by sa teda tieto pohanské božstvá mohli merať s Pánom samým. Videnie malo uistiť zajatcov, že on je Pánom aj v Babylone. Dúha však (verš 28) je odznakom nádeje (Gn 9,12–13). I keď je položenie národa smutné, nie je beznádejné; Pán neprestal byť jeho Bohom.)

Povolanie proroka, 2,1 - 3,3

Prorokova úloha. - 1I riekol mi: "Syn človeka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovoriť." (*) (Oslovenie "Syn človeka" má prorokovi pripomínať jeho ľudskú slabosť. Naopak u Dan 7,13 sa týmto názvom označuje aj Mesiáš a Kristus Pán sám sa často volá Synom človeka.) 2A kým ku mne hovoril, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, čo ku mne hovoril. 3I riekol mi: "Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň. 4Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: »Toto hovorí Pán, Jahve.« (*) (Slová "Toto hovorí Pán, Jahve" budú úvodom všetkých prorokových rečí, ktoré bude hovoriť v mene Pánovom.) 5A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú - veď sú odbojný dom -, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok. 6Ty sa ich však, syn človeka, neboj ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom! 7A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní!

Zvitok knihy. - 8Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám." 9Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy. 10Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda. (*) (O zvitku pozri pozn. k Iz 34,4. Obyčajne písavali len na jednu stranu; tento zvitok bol popísaný na obidvoch stranách.)

1I riekol mi: "Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!" 2A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok. 3I riekol mi: "Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam." Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med. (*) (Prorok má zjesť zvitok; tak sa jeho duch náplní tým, čo zvitok obsahuje a čo Boh chce svojmu národu zvestovať. Súčasne však prorok prejaví aj ochotu urobiť všetko, čo Boh od neho žiada. Za svoju ochotu hneď dostane aj odmenu: hoci je zvitok plný nešťastia, ktoré má svojmu národu ohlasovať, prorok pociťuje v ústach sladkosť.)

Poslanie, 3,4-27

4I riekol mi: "Syn človeka, hor’ sa, choď k Izraelovmu domu a hovor k nim mojimi slovami! 5Veď nie si poslaný k národu nezrozumiteľných perí a zajakavého jazyka, ale k Izraelovmu domu; 6nie k mnohým národom nezrozumiteľných perí a zajakavého jazyka, ktorých reči by si nerozumel. Keby som ťa k tým poslal, ony by ťa počúvali. 7Dom Izraelov ťa však nebude chcieť počúvať, pretože nechcú počúvať mňa, veď celý Izraelov dom má tvrdé čelo a zatvrdnuté srdce! 8Pozri, tvár ti urobím tvrdou, ako je ich tvár a tvoje čelo tvrdým ako ich čelo. 9Ako diamant, tvrdším než kremeň urobím tvoje čelo, neboj sa ich a nestrachuj sa pred nimi, pretože sú domom odbojným."

10I riekol mi: "Syn človeka, všetky reči, ktoré budem k tebe hovoriť, prijmi do srdca a svojím sluchom ich počúvaj! 11A zober sa, choď medzi zajatcov, k synom svojho ľudu, hovor k nim a vrav im: »Toto hovorí Pán,« či počúvnu a či si nepovšimnú." (*) (Porov. 2,4.)

12Vtom ma duch zdvihol i počul som za sebou zvuk veľkého hluku: "Požehnaná Pánova sláva zo svojho miesta" 13a šelest krídel živých bytostí, ktoré sa vzájomne dotýkali, a zároveň hrkot kolies a zvuk veľkého hluku. 14A duch ma vyzdvihol a vzniesol a šiel som roztrpčený zápalom svojho ducha. Pánova ruka však bola pevne nado mnou. 15Šiel som do Tel Abibu medzi zajatcov, ktorí bývali pri rieke Chobar, usadil som sa tam, kde bývali oni, a zostal som tam medzi nimi stŕpnutý sedem dní. (*) (V Tel Abibe bola najdôležitejšia kolónia júdskych zajatcov, tam býval aj Ezechiel.)

16Po uplynutí siedmich dní prehovoril ku mne Pán takto: 17"Syn človeka, postavil som ťa ako hliadku domu Izraela. Keď počuješ z mojich úst slovo, varuj ich predo mnou! 18Keď poviem zločincovi: »Určite zomrieš,« ty ho však neupozorníš a nebudeš hovoriť, aby si zločinca na záchranu jeho života odradil od zlej cesty, ten zločinec zomrie vo svojej vine, no jeho krv budem požadovať z tvojich rúk. 19Ale ak si ty varoval zločinca, a on sa neodvrátil od svojej neprávosti a od svojej zločinnej cesty, on zomrie vo svojej vine, ty si si však zachránil dušu. 20A ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, keď ho postavím pred pokušenie, zomrie; pretože si ho nevaroval, zomrel vo svojom hriechu, jeho spravodlivé skutky, ktoré konal, nezostanú na pamäti a jeho krv budem požadovať z tvojich rúk. 21Ale ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, určite bude žiť, lebo prijal napomenutie, a ty si si zachránil dušu." (*) (Boh bude brať na zodpovednosť proroka za duše, ktoré mohol svojím napomínaním zachrániť.)

Proroctvá proti Izraelitom, 3,22 - 24,27

Mlčanie proroka, 3,22-27

22I vzniesla sa tam nado mňa Pánova ruka a riekol mi: "Vstaň, vyjdi do údolia, tam budem k tebe hovoriť." (*) (Meno Tel Abibu ukazuje, že mesto ležalo na kopci (Tel je kopec, výšina).) 23Vstal som teda a išiel som do údolia a hľa, bola tam Pánova sláva ako sláva, ktorú som videl pri rieke Chobar. Vtom som padol na tvár. (*) (Prorok mal to isté videnie, čo pri rieke Chobar (hl. 1).) 24Tu vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy, hovoril so mnou a povedal mi: "Choď, zavri sa do svojho domu! 25A hľa, syn človeka, budú na teba vrhnuté povrazy a budeš nimi poviazaný, že nebudeš môcť vyjsť medzi nich. 26I prilepím ti jazyk k ďasnám, že budeš nemý a nebudeš im mravokárcom, pretože sú odbojný dom. 27Ale keď budem s tebou hovoriť, otvorím ti ústa a budeš im vravieť: »Toto hovorí Pán, Jahve.« Kto počúvne, počúvne, kto si nepovšimne, nepovšimne si, pretože sú odbojný dom. (*) (Verš znamená len to, čo náš výraz: "budeš mať zviazané ruky", čiže: nebudeš môcť hovoriť a konať. Zreteľne to vidieť z verša 26, kde Boh zakazuje prorokovi hovoriť. Mlčanie prorokovo isteže vzbudilo u ľudu veľkú pozornosť, možno i zdesenie, že Boh chystá proti nim trest. Ezechiel mal mlčať, aby ho zajatci tým pozornejšie počúvali, keď ho Boh zasa pošle medzi nich.)

Symbolické úkony o pohrome Izraela, hl. 4 - 5

Obliehanie Jeruzalema. - 1Ty však, syn človeka, vezmi si tehlu, polož si ju pred seba a vyry do nej mesto Jeruzalem. (*) (V Babylone písali na mäkké tehly alebo hlinené tabuľky, ktoré potom dali usušiť, aby písmo bolo trváce. Na takúto tehlu mal Ezechiel načrtnúť obliehanie Jeruzalema.) 2Postav proti nemu obľahnutie, vymuruj proti nemu val, nahromaď proti nemu násyp, postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola barany. (*) (Útočné barany boli brvná, ktorými búrali múry opevnených miest.) 3A ty si vezmi železnú misu a polož ju ako železný múr medzi seba a medzi mesto, tvár si upevni proti nemu, nech je v obliehaní. Obliehaj ho, to je znamenie pre dom Izraela. (*) (Ezechiel predstavuje Boha; železná misa, ktorú mal postaviť medzi mesto a seba, zvýrazňuje, že medzi Bohom a národom je železný múr, ktorý postavil národ svojimi hriechmi (porov. Iz 59,2).)

Doba zajatia. - 4Potom si ľahni na ľavý bok a polož naň hriechy Izraelovho domu, nes ich hriech podľa počtu dní, cez ktoré budeš na ňom ležať. 5A ja ti určím roky ich hriechov podľa počtu dní, tristodeväťdesiat dní, cez ktoré budeš niesť hriech Izraelovho domu. 6A keď to ukončíš, ľahni si druhý raz, na pravý bok, a nes štyridsať dní hriech Júdovho domu; za každý rok som ti určil deň. 7Upriam svoju tvár proti obliehanému Jeruzalemu a s obnaženým ramenom prorokuj proti nemu. 8A hľa, ja hodím na teba povrazy, že sa neobrátiš z boka na bok, kým nedoplníš dni svojho obliehania. (*) (Ďalším náznakovým úkonom mal Ezechiel predpovedať, ako dlho bude trvať zajatie pre severné, Izraelské kráľovstvo a pre južné, Júdske. Ležaním na ľavom boku naznačoval prorok, ako dlho bude trvať trest zajatia Severnej ríše. Každý deň ležania značil rok trestu. Trest tejto ríše mal trvať 390 alebo podľa LXX len 190 rokov. Na pravej strane ležal prorok len 40 dní, trest Júdu mal podľa toho trvať 40 rokov. 40 je symbolické číslo pre dni utrpenia, napr. 40 dní potopy alebo 40 rokov exodu. Teda udanie rokov u Ezechiela je len približné a zaokrúhlené.)

Hlad a smäd. - 9Ty si vezmi pšenicu, jačmeň, bôb, šošovicu, proso a rascu, daj to všetko do jednej nádoby a priprav si z toho chlieb. Toľko dní, koľko budeš ležať na svojom boku - tristodeväťdesiat dní -, budeš z neho jesť. 10Tvoj pokrm, ktorý máš jesť, nech je podľa váhy, dvadsať šeklov na deň; z času na čas ho máš jesť. 11A vodu máš piť podľa miery, šestinu hinu; z času na čas ju budeš piť. 12Budeš ho jesť ako jačmenný osúch a budeš ho piecť pred ich očami na ľudskom výkale."

13I riekol Pán: "Podobne budú jesť synovia Izraela svoj znečistený chlieb medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím." 14Vtedy som povedal: "Ach Pane, Jahve, veď moja duša nebola nikdy znečistená, zdochlinu a čo roztrhala zver, som nejedol od svojej mladosti až doteraz a skazené mäso mi nevošlo do úst." 15I riekol mi: "Pozri, určujem ti hovädzí trus miesto ľudského výkalu, na ňom si pripravíš pokrm." 16I riekol mi: "Syn človeka, hľa, ja zlomím v Jeruzaleme oporu chleba, takže chlieb budú jesť podľa váhy a s úzkosťou a vodu budú piť podľa miery a s hrôzou; 17aby boli žiadostiví chleba i vody, budú rad radom hynúť a pre svoj hriech sa budú scvrkávať. (*) (Pokrmom a nápojom, ktorý má pri svojich náznakových úkonoch požívať, bude prorok zvýrazňovať biedu národa pri obliehaní mesta a v zajatí. Izraeliti mali zakázané siať na jednu roľu miešané zrno (Lv 19,19; porov. Dt 22,9–11). Isteže mali aj zakázané pripravovať chlieb z miešanej múky. Ezechiel mal primiešať aj múku zo strukovín, z ktorých sa chlieb nepekával. Počas obliehania a zajatia (LXX aj tu číta 190) bude taká bieda, že sa nebudú prizerať, aký chlieb jedia. No ani takého chleba nebude nadostač. 20 šeklov je 327 g. 1/6 hinu, asi 1 liter vody, je v Palestíne málo, tam pre horúčavy spotrebuje telo viac vody. Osúch upečený pod popolom z uschnutého ľudského výkalu bol naozaj odporný. Ezechiel bol kňazom, preto sa zhrozil každej rituálnej nečistoty. – Keď Pán vidí, aký je prorok zronený, zmierni svoj príkaz a dovoľuje mu osúch piecť na ohni zo suchého hovädzieho trusu. – Kým obliehaní majú chlieb, vydržia, pokrm im je oporou. Ale Boh v Jeruzaleme zlomil túto oporu (doslovne: "palicu") chleba, v meste bude neslýchaný hlad a smäd; porov. Jer 19,9; Nár 1,11.19; 2,11.12.20; 4,3 n.; 5,4.9.)

Vlasy. Národ zahynie. - 1Ty však, syn človeka, vezmi si ostrý meč, vezmi ho ako holičskú britvu a pretiahni si ho po hlave a po brade! Potom si vezmi váhu a rozdeľ ich! 2Tretinu spáľ na ohni uprostred mesta, keď sa naplnia dni obliehania; tretinu vezmeš a budeš ťať okolo nej mečom, tretinu však roztras do vetra a vytasím meč za nimi. 3Ale vezmi odtiaľ trochu a zaviaž ich do okraja svojho rúcha! 4A ešte aj z nich vezmi, hoď ich doprostred ohňa a spáľ ich v ohni; odtiaľ vyjde oheň na celý Izraelov dom. (*) (Vlasy a bradu pokladali za ozdobu mužského tela; ich odstránenie je pre muža potupou (2 Sam 10,4.5). Obrazne sa odstránením vlasov naznačuje odstránenie obyvateľstva. Z roztratených vlasov čiastočku má si zaviazať do okraja rúcha, zo zajatcov sa čiastka zachráni. No ani tí neostanú všetci, aj po zajatí ešte prídu na národ tresty.)

5Toto hovorí Pán, Jahve: To je Jeruzalem. Do stredu národov som ho položil a okolo neho sú krajiny. 6Ale vzbúril sa proti mojim právam, horší chcel byť od pohanov a proti mojim zákonom viac než krajiny, ktoré sú okolo neho. Áno, pohrdli mojimi právami a mojimi zákonmi, nechodia podľa nich. 7Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste sa búrili viac ako národy, ktoré sú okolo vás, podľa mojich príkazov ste nechodili a moje práva ste nespĺňali, ani len podľa práv národov, ktoré sú okolo vás, ste nekonali, (*) (Národ izraelský nezachoval pravému Bohu ani takú vernosť, akú pohanské národy zachovávali svojim modlám; porov. Jer 2,10 n.) 8preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, aj ja som proti tebe a budem prevádzať práva uprostred teba pred očami národov. 9A pre tvoje ohavnosti urobím s tebou, čo som neurobil a čomu podobné viac neurobím. 10Preto budú otcovia u teba jesť synov a synovia si budú jesť otcov. Prevediem u teba súdy a všetky tvoje zvyšky roztrúsim do všetkých vetrov. (*) (Porov. Nár 1,11.19; 2,12.20; 4,3–4.10.) 11Preto ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože si rozličnými svojimi ošklivosťami a rozličnými svojimi ohavnosťami poškvrnil moju svätyňu, budem rezať i ja, oko sa mi nezľutuje a nebudem ani ja šetriť. (*) (Izraeliti aj chrám Pánov zneuctili modloslužbou; 2 Kr 21,4–5; Jer 7,30; 11,15; 23,11; 32,34.) 12Tretina z teba umrie na mor a od hladu budú hynúť uprostred teba, tretina bude padať okolo teba pod mečom a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. 13Vyvŕši sa môj hnev a zápal si na nich utíšim, vypomstím sa tak, že budú vedieť, keď na nich vyplním svoj zápal, že ja, Pán, som hovoril. 14A pred očami všetkých, ktorí prechádzajú, obrátim ťa na púšť a na potupu medzi národmi, ktoré sú okolo teba. 15Budeš potupou a výsmechom, výstrahou a hrôzou pre národy, ktoré sú okolo teba, keď prevediem proti tebe súdy v hneve a zápale a zápalistom karhaní. Ja, Pán, som hovoril. 16Keď vyšlem proti nim zlé strely hladu, ktoré budú na záhubu a ktoré vyšlem, aby som vás vyhubil, sústredím proti vám hlad a zlomím vám oporu chleba. 17Pošlem proti vám hlad a záškodnú zver a vyľudnia ťa: mor a krv prejde cez teba a privediem proti tebe meč. Ja, Pán, som hovoril."

Proti vrchom Izraela, hl. 6

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár proti vrchom Izraela a prorokuj proti nim. (*) (Modloslužbe sa Izraeliti oddávali najviac na vrchoch.) 3A povedz: Vrchy Izraela, čujte slovo Pána, Jahveho! Toto hovorí Pán, Jahve, vrchom a kopcom, riečištiam a údoliam: Hľa, ja privediem na vás meč a znivočím vaše výšiny! 4Vaše oltáre spustnú, vaše chamány sa dolámu a vašich pozabíjaných pohádžem pred vaše modly. (*) (O chamánoch pozri pozn. k Iz 17,8.) 5Mŕtvoly synov Izraela položím pred vaše modly, vaše kosti roztrúsim okolo vašich oltárov. (*) (Bude to potupa pre modly, ktoré sa prítomnosťou mŕtvol zneuctia, pre mŕtvych to zas bude potupa preto, lebo ostanú nepochovaní.) 6Vo všetkých vašich sídliskách sa vám porúcajú mestá a spustnú výšiny. Aby spustli a zahynuli vaše oltáre, dolámu sa a zhynú vaše modly, porozbíjané budú vaše chamány a zotreté vaše diela. 7Zabíjaní budú padať vo vašom strede a budete vedieť, že ja som Pán.

8A keď budete mať medzi národmi takých, čo unikli meču, keď vás roztratím do krajín, 9spomenú si vaši uniknutí na mňa medzi národmi, kde sú zajatí, lebo zlomím ich smilné srdce, ktoré odpadlo odo mňa, aj ich oči, ktoré smilnili s modlami. Sami sebe sa budú hnusiť pre zločiny, ktoré popáchali, pre všetky svoje ohavnosti. (*) (Pozri pozn. k Jer 2,19.) 10I budú vedieť, že ja som Pán a nie nadarmo som povedal, že dopustím na nich toto nešťastie."

11Toto hovorí Pán, Jahve: "Tlieskaj rukami, dupkaj nohami a vrav: »Ach!« pre všetky zločinné ohavnosti Izraelovho domu, ktorý padne pod mečom, od hladu a na mor. 12Kto je ďaleko, zomrie na mor, kto je blízko, padne pod mečom a kto zostane a bude obliehaný, zomrie od hladu. Vyplním na nich svoj hnev. 13I budete vedieť, že ja som Pán, keď budú vaši zabití medzi vašimi modlami okolo vašich oltárov na každom vysokom kopci a na všetkých hrebeňoch vrchov, pod každým zeleným stromom a pod každou hustolistou terebintou, na mieste, kde svojim modlám poskytovali ľúbeznú vôňu. (*) (K modlárskym miestam, ktoré sa tu vypočítavajú, pozri Dt 12,2.3; 1 Kr 14,23; 2 Kr 16,4; 2 Krn 28,4; Jer 3,6; Oz 4,6.) 14Vystriem proti nim svoju ruku, krajinu obrátim na pustatinu a púšť od stepi po Deblatu po všetkých ich bydliskách. Budú teda vedieť, že ja som Pán." (*) ("Stepi" boli v južnej časti Júdska. Miesto označené menom Deblata nie je známe. Ale už sv. Hieronym sa správne domnieval, že je tu len pravopisná chyba a treba čítať Reblatu, vlastne Reblu; pozri pozn. k 23,33.)

Príde koniec, hl. 7

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny. (*) (Izraelova krajina tu označuje Júdske kráľovstvo; Izrael (Jakub) bol praotcom aj kmeňa Júda. – Štyri končiny značia celú krajinu.) 3Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 4Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.

5Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza. 6Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa, prichádza! 7Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch. 8Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 9Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije.

10Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť! (*) (Prút je nepriateľ. Prút už kvitne, čoskoro prinesie ovocie: trest pre Jeruzalem. Ináč však tieto verše sú porušené.) 11Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet. 12Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom. (*) (Tu sa myslí na dedičný nemovitý majetok, ktorý smel Izraelita predať len z núdze, preto vždy žialil, keď ho predával; no na každý 50. rok, t. j. na rok jubilejný, dostal sa takýto majetok bezplatne naspäť pôvodnému majiteľovi alebo jeho dedičom. Zajatie, do ktorého idú Izraeliti, nebude krátke; ak ten, čo svoj majetok predal, bude ešte aj v jubilejnom roku nažive, bude ešte v zajatí.) 13Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.

14Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom. 15Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor. 16Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech. (*) (O hrkútajúcich holuboch pozri pozn. k Iz 59,11.) 17Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. 18Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina. (*) (Žinenky (vrecoviny) a plešina, ostrihané vlasy, boli znakom smútku a pokánia.) 19Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech, 20jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu. 21A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili. 22Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho. (*) ("Skvost Pánov" je chrám jeruzalemský.) 23Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia! (*) (Reťaz zvýrazňuje zajatie.) 24Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené. 25Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho. 26Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu. 27Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán."

Vina a trest Jeruzalema, hl. 8 - 11

Modlárstvo v hlavnom meste. - 1Stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a júdski starci sedeli predo mnou, že sa tam vzniesla nado mňa ruka Pána, Jahveho. 2I videl som, hľa, podoba, ktorá vyzerala ako človek. Oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, bol oheň a od jeho pása nahor vyzeralo ako žiara, ako vzhľad lesklého kovu. (*) (I teraz sa Pán zjavuje Ezechielovi v tej podobe ako vo videní, keď ho povolal za proroka, 1,27 n.) 3A vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za šticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde bola postavená socha žiarlivosti, (ktorá vzbudzuje žiarlivosť). 4A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, podobne ako som videl v údolí. 5I riekol mi: "Syn človeka, zdvihniže si oči smerom na sever!" Zdvihol som oči smerom na sever a hľa, severne od oltárnej brány, vo vchode bola spomenutá socha žiarlivosti. 6I riekol mi: "Syn človeka, či vidíš, čo oni vystrájajú? Veľké ohavnosti sú to, čo tu vystrája Izraelov dom, takže sa vzdialim od svojej svätyne. Ale ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti." (*) (Duch postavil Ezechiela k severnej bráne, ktorá viedla z vonkajšieho chrámového nádvoria do vnútorného, blízko miesta, kde kráľ Manasses dal postaviť sochu falošného božstva (2 Kr 21,7; 2 Krn 33,7). Socha sa volá sochou žiarlivosti, lebo Izraeliti, keď sa jej klaňali, páchali nevernosť voči Pánovi (porov. pozn. k Iz 50,1), a tak vzbudzujú jeho žiarlivosť. O sláve Pánovej pozri 1,1 n. a 3,22 n.)

7I zaviedol ma ku vchodu nádvoria a zazrel som v múre akúsi dieru. 8Vtom mi riekol: "Vlom sa cez múr!" Nato som sa vlámal cez múr a hľa bol tam akýsi vchod! 9Vtedy mi riekol: "Vojdi a pozri zločinné ohavnosti, ktoré tam robia!" 10Vošiel som teda, poobzeral som sa a hľa, rozličné zobrazenia plazov a zvierat - ošklivosti - a rozličné modly domu Izraela boli zôkol-vôkol vyryté do múru. 11Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorých bol Jezoniáš, syn Safanov. Každý mal v ruke kadidelnicu i vznášala sa vôňa kotúča z kadidla. 12I riekol mi: "Či vidíš, syn človeka, čo robia starci Izraelovho domu v tme, každý vo svojej obrazovej izbe? Veď hovoria: »Pán nás nevidí. Pán opustil krajinu.«"

13I riekol mi: "A ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti, ktoré títo vystrájajú." 14I zaviedol ma ku vchodu brány Pánovho chrámu, ktorá ležala na sever, a hľa, sedeli tam ženy, ktoré oplakávali Tamúza. (*) (Tamúz (Tammúz), milenec bohyne Ištar, bol bohom jarného ožívania. Predstavovali si, že Tamúz koncom každej jari zostupuje do podsvetia. V štvrtom mesiaci babylonského a hebrejského kalendára, ktorý sa podľa toho božstva tiež volal tamúz (tammúz), oplakávali ženy jeho zmiznutie. Jeho kult prenikol aj na západ, kde ho uctievali pod menom Adonis.) 15Vtedy mi riekol: "Či vidíš, syn človeka? Ešte uvidíš od týchto väčšie ohavnosti." 16Nato ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho chrámu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Pánovmu chrámu a tvárou na východ. A títo sa smerom na východ klaňali slnku. (*) (Miesto medzi chrámovou predsieňou a oltárom bolo jedno z najsvätejších miest chrámu. Pritom sa museli obrátiť tvárou na východ, takže k veľsvätyni, kde nad archou zmluvy sídlil Pán, boli obrátení chrbtom.) 17"Či vidíš, syn človeka? Či je Júdovmu domu primálo robiť ohavnosti, ktoré tu robia, že (ešte aj) zem zaplňujú násilenstvom a opätovne ma popudzujú? Pozri, i konár si dávajú k nosu! (*) (Nevieme, čo sa rozumie výrazom "konár si dávajú k nosu".) 18Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich."

Usmrtenie obyvateľov mesta. - 1Vtedy mi veľkým hlasom takto volal do uší: "Priblížil sa čas navštívenia mesta (a každý má v ruke nástroj ničenia)." (*) (Slová v zátvorke dostali sa sem z nasledujúceho verša.) 2A hľa, prichádzalo šesť mužov cestou od Hornej brány, ktorá hľadí na sever, a každý mal v ruke hubiaci nástroj! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna a za pásom mal pisárske náčinie. Prišli a postavili sa pri kovovom oltári. (*) (Kovový oltár bol východne od chrámovej stavby vo vnútornom nádvorí.) 3Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie. 4A Pán mu povedal: "Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú." (*) (Tau je posledné písmeno hebrejskej abecedy a v starom hebrejskom písme, ktorým sa za čias Ezechiela písalo, malo podobu ležiaceho kríža (kríž sv. Ondreja).) 5Tamtým však riekol tak, že som to počul: "Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite. 6Starca, mladíka a pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni!" Začali teda mužmi, starcami, ktorí boli pred domom. 7I riekol im: "Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!" Išli teda a zabíjali v meste. (*) (Pán sám káže mŕtvolami znesvätiť chrám, ktorý opúšťa.) 8Keď oni zabíjali a (iba) ja som ostal, padol som na tvár, volal som a vravel: "Ach Pane, Jahve, či vyničíš všetok zvyšok Izraela, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?" 9Nato mi riekol: "Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti. Veď hovoria: »Pán opustil krajinu« a: »Pán nevidí.« 10Nuž ani moje oko sa nezľutuje a nebudem šetriť, ich počínanie im uvalím na hlavu." 11Vtom hľa, človek odiaty plátnom, ktorý mal pero za pásom, podal hlásenie: "Urobil som, ako si mi rozkázal."

Vypálenie mesta. - 1Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu. 2I riekol mužovi, oblečenému do plátna: "Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!" Odišiel teda pred mojimi očami. 3Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie. 4Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy. (*) (Oblak je znak Božej prítomnosti.) 5A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď hovorí. 6A keď rozkázal človekovi, oblečenému do plátna: "Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!", on išiel a zastal pri kolese. 7Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel. 8A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky. 9Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis. 10Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese. 11Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe. 12A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách). (*) (Opisujú sa kolesá nebeského zjavu ako v 1,15 n. Nové je tu, že nielen kolesá, ale aj cherubi sú posiati očami.) 13Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava. 14Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla. (*) (Opisovač sa tu zrejme pomýlil, miesto "tvár býka" (pozri 1,10) je tu "tvár cheruba". V LXX verš chýba.) 15Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar. 16Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku. 17Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti. (*) (Pozri 1,19–21.) 18Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi. 19Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha. 20To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar, a dozvedel som sa, že sú to cherubi. 21Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky. 22A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar, (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.

Trest vodcov Júdu. - 1Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu. (*) (O Jezoniášovi a Feltiášovi vieme iba to, čo tu píše o nich Ezechiel.) 2I riekol mi: "Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste. 3Oni hovoria: »Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso.« (*) (Radcovia ubezpečujú ľud a mesto, že sa mu nič nemôže stať, veď domy, zrúcané pri doterajších nepriateľských útokoch, sú znovu postavené. Mesto je pevné, sú v ňom bezpeční, ako je mäso v hrnci, ktorý býva z ohňovzdornej hmoty, aby chránil mäso pred zhorením.) 4Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!" 5Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: "Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha. 6Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými. 7Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem. (*) (Pozri pozn. k veršu 3. Jeruzalem bude bezpečným útočišťom len pre tých, čo sú mŕtvi.) 8Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve. 9I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu. 10Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán. (*) (Jeremiáš píše (Jer 39,6, porov. 52,9–11), že Nabuchodonozor po páde Jeruzalema súdil a popravil júdskych veľmožov v Reble, ktorá bola naozaj blízko izraelských hraníc. Pozri pozn. k 2 Kr 23,33.) 11Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom, na hranici Izraela vás budem súdiť. 12I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachovávali, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás."

13A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: "Ach, Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?"

Milosť pre zvyšky. - 14Potom prehovoril Pán ku mne takto: 15"Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: »Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva.« 16Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno, roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli. 17Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení, a dám vám izraelskú zem. 18Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť. 19Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, 20aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

21Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie," hovorí Pán, Jahve. (*) (Izraeliti, ktorí boli ešte vo vlasti, opovrhovali tými, čo už boli v zajatí, či to boli príslušníci Severnej, či Južnej ríše. Mysleli si, že Boh zavrhol len ich; oni naopak stali sa pánmi celej zasľúbenej zeme. Preto Boh utešuje zajatcov, že sa aj zvyšky z nich vrátia do vlasti a po návrate už nebudú medzi nimi roztržky.)

Koniec videnia. - 22Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora. 23Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta. (*) (Vrch, ktorý je východne od Jeruzalema, je hora Olivová. Katolícki exegéti (Knabenbauer, Heinisch) k tomuto miestu podotýkajú, že hora Olivová naozaj videla slávu Pánovu. Tam ohlásil neskoršie Ježiš Kristus skazu mesta, odtiaľ vchádzal na Kvetnú nedeľu do Jeruzalema a odtiaľ vystupoval do neba.) 24Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa. 25I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.

Dva nové úkony, 12,1 - 20

1. Odchod do zajatia

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom. 3Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom. 4Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec. 5Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ. 6Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu." 7Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami.

8Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto: 9"Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: »Čože ty robíš?« 10Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho. 11Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. 12A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem. 13Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie. (*) (Kráľ Sedekiáš ušiel pri páde Jeruzalema z mesta v noci, cez bránu, ktorá bola medzi dvoma múrmi. Tento kráľov útek zobrazoval prorok, keď vychádzal zo svojho domu v noci a cez otvor, ktorý si sám preboril cez múr. Útek sa kráľovi nepodaril; chytili ho, oslepili a odviedli do Chaldejska. Tam zomrel, no jednako nevidel Chaldejskú zem (porov. Jer 39,4; 52,7.11; 2 Kr 25,4).) 14Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč. 15I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách. 16A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán."

2. Obliehanie

17Pán prehovoril ku mne takto: 18"Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu! 19A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov. 20Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán." (*) (Tento symbolický úkon naznačuje strach a úzkosť, v ktorej budú žiť obyvatelia Jeruzalema počas obliehania.)

O prorokoch a proroctvách, 12,21 - 14,11

Pravé proroctvá sa splnia. - 21Pán prehovoril ku mne takto: 22"Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: »Dni sa preťahujú a hynie každé videnie.« (*) (Mnohí z Izraelitov nechcú veriť prorokom Pánovým a uspokojujú sa posmešným porekadlom, že sa dni míňajú a proroctvá, ktorými proroci predpovedali záhubu mesta, akosi sa nespĺňajú.) 23Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia. 24Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia. (*) (Pochlebnícke veštenia boli výroky falošných prorokov, ktorí pochlebovali ľudu a predpovedali mu samé príjemné veci.) 25Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho," hovorí Pán, Jahve.

26Pán prehovoril ku mne takto: 27"Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: »Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy.« 28Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní," hovorí Pán, Jahve.

Proti falošným prorokom. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú zo svojho srdca: Čujte slovo Pánovo! (*) (Podľa názoru Hebrejov sídlom myslenia bolo srdce. Falošní proroci hovoria, čo si sami povymýšľali (2 Pt 1,21).) 3Toto hovorí Pán, Jahve: Beda nerozumným prorokom, ktorí idú za vlastným duchom a za tým, čo nevideli! 4Ako líšky v zrúcaninách sú tvoji proroci, Izrael. 5Nevystúpili ste do trhlín a nevymurovali ste múr okolo Izraelovho domu, aby v Pánov deň obstál v boji. (*) (Miesto toho, žeby bránili a opevňovali mesto, urýchľujú falošní proroci svojou podkopnou činnosťou jeho pád ako líšky, ktoré rozhrabávajú zrúcanisko.) 6Videli márnosť a lživú veštbu; vravia: »Toto hovorí Pán,« Pán ich však neposlal. Predsa očakávali, že potvrdí slovo. 7Či ste nevideli daromné videnia a nehovorili ste lživé veštby, keď ste vraveli: »Toto hovorí Pán,« hoci som ja nehovoril? 8Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto som, hľa, proti vám, hovorí Pán, Jahve. 9Moja ruka doľahne na prorokov, ktorí vidia márnosť a veštia lož. Nebudú v spoločnosti môjho ľudu a nebudú zapísaní do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdú. I budete vidieť, že ja som Pán. 10Preto, hej, preto, že zaviedli môj ľud; vravia: »Pokoj!«, hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou. 11Povedz tým, čo zatierali vakovkou, že opadá. Bude prudký lejak, dopustím, aby padali kamenné krúpy a strhne sa búrlivý vietor; 12a hľa, múr padne. Či vám nebudú vravieť: Kdeže je vakovka, ktorú ste natierali? (*) (Zajatci si robili klamné nádeje, že sa Jeruzalemu nič nemôže stať, stavali si teda múry z piesku a hliny a falošní proroci ich utvrdzovali v týchto nádejach, zatierali múr omietkou, aby sa zdalo, že je riadny, pevný.) 13Preto takto hovorí Pán, Jahve: Vo svojej rozpálenosti rozprúdim búrlivý vietor, od môjho hnevu bude prudký lejak a od rozpálenosti kamenné krúpy na ničenie. 14I strhnem múr, ktorý ste natreli vakovkou, a zrútim ho až po zem, že sa mu obnažia základy. Padne a vy zahyniete pod ním a budete vedieť, že ja som Pán. 15Vyplním svoj hnev na múre a na tých, čo ho zatierali vakovkou, a poviem vám: Niet múru a niet ani tých, čo ho zatierali, 16prorokov, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovorí Pán, Jahve.

Proti vešticiam a čarodejniciam. - 17A ty, syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim! (*) (Pozri pozn. k veršu 2. Izrael mal aj pravé, Bohom povolané prorokyne, ako boli Mária, sestra Mojžišova (Ex 15,20), Debora (Sdc 4,4), Holda (2 Kr 22,14). Tým možno vysvetliť, že boli aj také, čo sa síce vydávali za prorokyne, ale boli to len obyčajné čarodejnice.) 18Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda tým, čo šijú na kĺb každej ruky obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu a oživujete duše pre seba? (*) (Čo boli obväzy a závoje, ktoré tu prorok spomína, nevieme. Niektorí myslia, že prorok hovorí len v prenesenom zmysle: veštice robili obväzy na každú ruku a závoje na každú hlavu, čiže veštili, čo sa komu hodilo a lahodilo.) 19Znesväcujete ma u môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť, a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte môjmu ľudu, ktorý počúva lož. 20Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti vašim obväzom, ktorými lovíte duše ako vtáky, a postrhávam ich z vašich ramien; a duše, ktoré ste ulovili, (duše) oslobodím ako vtáky. 21Roztrhám vaše závoje a vyslobodím svoj ľud z vašej ruky, že nebude viac korisťou vo vašej ruke. I dozviete sa, že ja som Pán. 22Pretože ste klamstvom zronili srdce spravodlivého, ktoré som ja nezronil, a upevňovali ste ruky zlosyna, aby sa nevrátil 23zo svojej cesty a neudržal sa nažive, 24preto nebudete vidieť daromnosť ani veštby viac nebudete veštiť. I vyslobodím svoj ľud z vašej ruky a dozviete sa, že ja som Pán."

Modloslužobníci u proroka. - 1Prišli ku mne mužovia zo starších Izraela a sadli si predo mňa. 2Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 3"Syn človeka, títo mužovia prijali do sŕdc svoje modly a postavili pred seba osídlo k hriechom. Nuž mám sa im dať naozaj vypytovať? 4Preto hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Keď ktokoľvek z Izraelovho domu, kto prijal do srdca svoje modly a postavil pred seba osídlo k hriechu, príde k prorokovi, ja, Pán, mu odpoviem podľa množstva jeho modiel, 5aby som za srdce chytil Izraelov dom, ktorý sa mi pre svoje modly celý odcudzil. 6Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Obráťte sa, odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností! 7Lebo keď sa mi ktokoľvek z Izraelovho domu a z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odcudzí, pripustí si do srdca svoje modly a postaví pred seba osídlo k hriechu, a potom príde k prorokovi vypytovať sa ma o sebe, ja, Pán, osobne mu dám odpoveď. (*) (Cudzinci, ktorí sa tu spomínajú, pripojili sa ešte asi v Palestíne k Izraelitom ako sluhovia, prijali aj náboženstvo svojich pánov, a potom sa spolu s nimi dostali do zajatia.) 8Proti takémuto mužovi namierim svoju tvár, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. I dozviete sa, že ja som Pán. 9A ak sa prorok dá zviesť a povie niečo, ja, Pán, som zviedol toho proroka; vystriem proti nemu svoju ruku a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. (*) (Pán nezvedie takého proroka priamo, len dopustí jeho vinu.) 10Ponesú svoju vinu; aká je vina toho, čo sa pýta, taká bude aj vina proroka, 11aby sa dom Izraela už viac nezatúlal odo mňa a nepoškvrňoval sa viac rozličnými svojimi hriechmi, ale aby boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom," hovorí Pán, Jahve.

Záhuba Jeruzalema. - 12Potom prehovoril Pán ku mne takto: 13"Syn človeka, ak sa krajina prehreší proti mne a spácha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolámem jej oporu chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá. 14Ak v nej budú títo traja mužovia: Noe, Daniel a Jób, oni si spravodlivosťou zachránia životy, hovorí Pán, Jahve. 15Ak privediem do krajiny divú zver a vyľudním ju, že bude pustatinou, cez ktorú pre zver neprejde nik, 16títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve - nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia, krajina však bude púšťou. 17Alebo ak privediem na tú krajinu meč a poviem: Nech cez krajinu tiahne meč; a vyhubím z nej ľudí i zvieratá 18a budú v nej títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve -, nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia. 19Alebo ak pošlem na tú krajinu mor a s krvou vylejem na ňu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ľudí i zvieratá, (*) (Jeruzalem nezachránia ani spravodliví, ktorí bývajú v meste. Títo síce zachránia svoj život, ale nezachránia ani svojich najbližších, ak by títo boli vierolomní modlári. Ako príklad neobyčajnej spravodlivosti spomína Noema, Daniela a Jóba. Noe žil za potopy sveta, Jób žil tiež za pradávnych patriarchálnych časov. Medzi nimi sa spomína Daniel. Sotva to bol prorok Daniel, ktorý žil v babylonskom zajatí na kráľovskom dvore babylonskom už od r. 606 pr. Kr. Tu spomínaný Daniel musel byť mužom, ktorý tiež žil v dobe dávnej a ktorého vážnosť a spravodlivosť bola v dobe Ezechielovej tak dávno a všeobecne uznaná ako vážnosť a spravodlivosť Noemova a Jóbova.) 20a budú v nej Noe, Daniel a Jób - ako žijem, hovorí Pán, Jahve - nezachránia si syna ani dcéru, len sami si zachránia život svojou spravodlivosťou.

21Lebo toto hovorí Pán, Jahve: I keď pošlem štyri svoje súdy, meč, hlad, divú zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá, 22nechám v ňom zachránených, ktorí vyvedú synov a dcéry. Hľa, vytiahnu k vám; až uvidíte ich cestičky a ich činy, potešíte sa pre nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem; pre všetko, čo som naň priviedol. 23Potešia vás, až uvidíte ich cestičky a ich činy a dozviete sa, že nie bez príčiny som s ním naložil tak, ako som naložil," hovorí Pán, Jahve. (*) (Niekoľkých Boh zachránil i s deťmi; títo prídu do zajatia a od nich sa dávnejší zajatci dozvedia, aké zločiny páchali Izraeliti v Jeruzaleme.)

Neužitočná vinica. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, akú prednosť má drevo viniča medzi všetkými stromami, vetvička, ktorá je medzi stromami lesa? 3Či vezmú z neho drevo, aby ho spracovali na náradie? Či vezmú z neho klin, aby naň navešali rozličné nádoby? 4Veru ho dajú ohňu za pokrm; jeho dva konce strávil oheň a prostriedok mu je popálený; či je súci na zužitkovanie? 5Veď ho nezužitkovali, ani keď bolo neporušené, o koľko menej ho môžu zužitkovať, keď ho strávil oheň a je popálené? (*) (Hodnota viniča je len v jeho ovocí. Obyvatelia Jeruzalema sú tiež bezcenní, nie sú súci na nič, iba ak na oheň. A k tomu sú už aj načatí ohňom, už ich zastihlo veľa pohrôm, a keď doteraz vyšli z ohňa skúšok živí, terajšie navštívenie ich zničí.)

6Nuž toto hovorí Pán zástupov: Čo som medzi stromami lesa urobil drevu viniča, že som ho dal ohňu za pokrm, to som urobil obyvateľom Jeruzalema. 7Namieril som proti nim svoju tvár; z ohňa vyšli a oheň ich strávil. I budete vedieť, že ja som Pán, až obrátim proti nim svoju tvár. 8A z krajiny urobím púšť, pretože sa spreneverili," hovorí Pán, Jahve.

Jeruzalem, žena neverná. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti 3a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod je z kanaánskej krajiny; otcom ti je Amorejčan, matkou Hetejka. (*) (Amorejčania patrili k praobyvateľom Kanaánu; boli tam už pred Izraelitmi. Hetejci, nesemitský národ, mali svoju ríšu v Malej Ázii, ale ich moc siahala často až po Palestínu. Na juhu Palestíny býval akýsi ich kmeň. Ezechiel vyčituje, že sa Jeruzalem nemá čo chváliť svojím pôvodom, mesto nezaložili Izraeliti, jeho pôvod je pohanský.) 4A tvoje narodenie? V deň, keď si sa narodila, neprerezali ti pupočnú šnúru; na očistenie ťa neumyli vodou, neposolili ťa soľou a nepovili povojníkom. (*) (V staroveku telo novonarodeniatka posypali soľou, aby mu uschla a stuhla pokožka. Prorok už nehovorí len o Jeruzaleme, ale o celom národe, o ktorý sa nik neobzrel, keď začal vzrastať, každý ním opovrhol. Medzi pohanmi by boli praotcovia národa zahynuli, keby sa ich nebol ujal Boh.) 5Oko sa nad tebou nezľutovalo, žeby ti bolo urobilo jedinkú z týchto vecí, ale preto, že si sa hnusila, v deň tvojho narodenia ťa vyhodili na šíre pole. 6Vtedy som prešiel popri tebe, videl som ťa váľať sa vo vlastnej krvi i riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť! Áno, riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť! 7Zveľaďuj sa! Urobil som ťa podobnou výhonku na poli, preto si rástla, zveľaďovala si sa, dospela si do veku zrelosti, vyvinuli sa ti prsia, narástli ti vlásky, bola si však nahá a holá. (*) (V celej tejto stati sa Jeruzalem a celý národ opisuje ako žena. V Egypte sa z jednej rodiny vyvinul veľký národ.) 8Prešiel som popri tebe a hľa, bola si práve v čase lásky. Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plášťa a zakryl som tvoju hanbu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu - hovorí Pán, Jahve - a stala si sa mojou. (*) (Sinajská zmluva sa predstavuje ako manželská zmluva medzi Bohom a vyvoleným národom (pozri pozn. k 50,1 n.). – Zakryť nevestu plášťom bol vonkajší znak zasnúbenia.) 9Potom som ťa obmyl vodou, splákol som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom. 10Obliekol som ťa do pestrej látky, obul som ťa do tulenej kože, odial som ťa damaskom a zaokryl hodvábom. 11Ozdobil som ťa skvostmi, dal som ti na ruky náramnice a na hrdlo reťaz. 12Dal som ti obrúčku na nos, náušnice na uši a na hlavu nádhernú korunu. 13Bola si ozdobená zlatom a striebrom, tvoj odev bol z damasku, hodvábu a pestrej látky; jedla si jemnú múku, med a olej, stala si sa nadmieru peknou a bola si schopná na kráľovstvo. 14Pre tvoju krásu rozniesol sa medzi národmi tvoj chýr, veď si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorú som na teba vynaložil, hovorí Pán, Jahve. (*) (Rozličné ženské ozdoby pozri tiež v Iz 3,16 n.)

15Ale spoliehala si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr, svojou smilnosťou si zasypávala každého, kto šiel okolo, (oddala sa mu). (*) (Táto stať (hl. 16) obsahuje viac neskorších poznámok, ktoré sa omylom dostali do osnovy; dávame ich do zátvoriek. – Smilstvo tu znamená modloslužbu, ktorá bola nevernosťou k Pánovi.) 16I vzala si zo svojich šiat a urobila si si strakaté výšiny, na ktorých si smilnila, (ako nebolo, ani nebude). 17Potom si vzala svoje ozdobné predmety z môjho zlata a môjho striebra, ktoré som ti dal, urobila si si mužské obrazy a smilnila si s nimi. 18Vzala si svoje pestré rúcho a zaodela si ich; môj olej a môj tymian si kládla pred ne. 19I môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku, olej a med, ktorými som ťa kŕmil, kládla si pred ne ako ľúbeznú vôňu - hovorí Pán, Jahve. (*) (Dary, ktoré dostal Izrael od Pána, svojho snúbenca, použil na vyrábanie, ozdobovanie a okiadzanie modiel, ktoré boli jeho hriešnymi láskami. Spomínajú sa zvlášť obrazy mužské, lebo Izrael sa opisuje ako žena.)

20I vzala si svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mne zrodila, a obetovala si ich im za pokrm. Azda ti bolo málo smilstva, (*) (O ľudských obetách pozri: Ž 106,37; 2 Kr 16,3; 21,6; Jer 7,31; 19,5; 32,35; Mich 6,7; Ez 20,25 n.; 23,37.39. – "Nechať prechádzať" je výraz, ktorým Sväté písmo vyjadruje spálenie detí, obetovaných modlám.) 21že si mojich synov obetovala a dala si ich im, keď si ich nechala prechádzať? 22Pri všetkých svojich ohavnostiach a smilstvách nespomenula si si na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá a váľala si sa vo vlastnej krvi. 23A po všetkej svojej zlobe (- beda, beda ti, hovorí Pán, Jahve -) 24postavila si si kopce a urobila si si výšinu na každej ulici. 25Na rohu každej ulice si si postavila výšinu a zohavila si svoju krásu, núkala si sa každému, kto šiel okolo, a hromadila si svoje smilstvo.

26Smilnila si so synmi Egypta, svojimi telnatými susedmi, kopila si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. 27Vtedy som si veru vystrel proti tebe ruku, obstrihal som ti práva a vydal som ťa chúťkam filištínskych dcér, ktoré ťa nenávideli a ktoré sa hanbia za tvoje podlé cestičky. 28A smilnila si aj so synmi Asýrov, pretože si bola nenásytná; smilnila si s nimi, no ani tak si sa nenasýtila. 29Hromadila si svoje smilstvo s kupeckou krajinou Chaldejcov, ale ani tým si sa nenasýtila. 30Ako ti len bujnelo srdce - hovorí Pán, Jahve -, keď si robila toto všetko, skutky smilnej, nehanebnej ženy; 31keď si stavala na rohu každej cesty kopce a na každej ulici výšinu. A nebola si ako smilnica, žeby si bola zhrabovala mzdy, 32ale ako cudzoložná žena, ktorá si miesto manžela berie cudzích. 33Každej neviestke dávajú mzdu, ty však si dávala svoje dary všetkým svojim milencom, vo svojej bujnosti si ich obdarúvala, aby prichádzali k tebe zo všetkých strán. 34Pre tvoju bujnosť to bolo u teba opačne ako u žien; po tebe nepachtili, a keďže si ty dávala mzdu, nedávali mzdu tebe, stala si sa opakom. (*) (Izrael klesol pod úroveň pouličných neviestok. Tie aspoň dostávajú mzdu za svoj hriech. Izrael však sám prináša drahé obety modlám.)

35Preto, neviestka, čuj slovo Pánovo! 36Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si rozsýpala svoj kov a vo svojej bujnosti si odhaľovala svoju hanbu svojim milencom a pre všetky tvoje ohavné modly a krv tvojich synov, ktorých si im dala, (*) (Význam výrazu "rozsýpala si svoj kov" je veľmi neistý. Azda to znamená, že Izraeliti svoje cenné kovy obetovali na vyrábanie modiel.) 37preto určite zhromaždím všetkých tvojich milencov, s ktorými si sa zapodievala, a všetkých, ktorých si milovala, i so všetkými, čo si nenávidela; zhromaždím ich proti tebe dookola a odhalím im tvoju nahotu, takže uvidia všetku tvoju hanbu. 38I budem ťa súdiť, ako sa súdia cudzoložnice a tie, čo prelievajú krv, a urobím z teba krv hnevu a žiarlivosti. (*) (Koniec verša rozumej: Budeš ako žena, ktorú dokrvaví rozhnevaný a žiarlivý manžel.) 39Vydám ťa do ich ruky, zrúcajú tvoj pahorok a zváľajú tvoje výšiny, zvlečú z teba šaty, zoberú ti ozdobné predmety a nechajú ťa holú a nahú. 40Privedú proti tebe zástup, ukameňujú ťa a zotnú svojimi mečmi. (*) (Cudzoložstvo tresce zákon Izraelitov ukameňovaním; Lv 20,10.) 41Domy ti vypália ohňom a zavedú proti tebe súd pred očami mnohých žien. Postarám sa teda, že nebudeš neviestkou, ani dary viac dávať nebudeš. 42Tak utíšim na tebe svoj hnev; potom odstúpi od teba moja žiarlivosť, upokojím sa a nebudem sa viac hnevať. 43Preto, že si nepamätala na dni svojej mladosti a všetkým týmto si ma popudzovala, preto - uvidíš -, aj ja ti zvrátim na hlavu tvoje cestičky, hovorí Pán, Jahve. Či si nepáchala zločiny pri všetkých svojich ohavnostiach?

44Pozri, každý, kto hovorí v porekadlách bude sa ti posmievať a povie: »Aká matka, taká dcéra.« 45Si dcérou svojej matky, ktorá si odstrčila muža i synov a si sestrou svojich sestier, ktoré si odstrčili mužov i synov. Vaša mať je Hetejka a váš otec Amorejčan. 46Tvoja staršia sestra, ktorá ti býva po ľavici, je Samária a jej dcéry; tvoja mladšia sestra, ktorá ti býva po pravici, je Sodoma a jej dcéry. 47Ale po ich cestách si nechodila ani si nechodila podľa ich ohavností, to bolo málo. Ty si sa na rozličných svojich cestách stala horšou než ony. 48Ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, tvoja sestra Sodoma a jej dcéry nerobili to, čo si vystrájala ty a tvoje dcéry. 49Hľa, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: Pýcha a presýtenosť chlebom. Aj ona, aj jej dcéry boli v bezstarostnej spokojnosti, ale nepodali ruku bedárovi a žobrákovi, 50ba vyvyšovali sa a páchali predo mnou ohavnosť, preto som ich odstránil, keď som to videl.

51A Samária nespáchala ani polovicu tvojich hriechov, prevýšila si ju svojimi ohavnosťami, takže si rozličnými ošklivosťami, ktoré si popáchala, ospravedlnila svoju sestru. 52Preto nes aj ty svoju hanbu, ktorú si prisúdila svojim sestrám. Pre tvoje hriechy, v ktorých si bola ohavnejšia než ony, sú spravodlivejšie ako ty. Nuž hanbi sa aj ty a nes svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry. 53Obrátim ich osud; osud Sodomy a jej dcér aj osud Samárie a jej dcér; aj tvoj osud obrátim uprostred nich, 54aby si niesla svoju potupu a hanbila sa za všetko, čo si popáchala, keď si ich potešovala. 55Tvoje sestry: Sodoma a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu; i Samária a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu, aj ty a tvoje dcéry vrátite sa k svojmu dávnemu stavu. 56Tvoja sestra Sodoma nemala v tvojich ústach dobrý chýr v dňoch tvojej pýchy, 57kým nebola odhalená tvoja nahota - ako je tomu dnes - na hanbu pred dcérami Aramu a všetkých, čo sú okolo teba; pred dcérami Filištíncov, ktoré sa ti vysmievajú zôkol-vôkol. 58Svoje zločiny a svoje ohavnosti ponesieš sama," hovorí Pán, Jahve.

59Lebo toto hovorí Pán, Jahve: "Keď aj urobím s tebou, ako si robila ty, keď si opovrhla prísahou a zrušila zmluvu: (*) (Samária označuje severnú, Izraelskú ríšu. Sväté písmo častejšie prirovnáva Jeruzalem Sodome pre jeho nemravnosť (Iz 1,9.10; 3,9; Jer 23,10; Nár 4,6). Samaritáni, Sodomčania a iní pohania tiež neboli verní svojim bohom. Najprv opustili pravého Boha, potom páchali nevernosť aj proti svojim modlám, popri svojich prijímali aj cudzích bôžikov. Svojich synov však obetúvali modlám.) 60potom sa rozpamätám na svoju zmluvu s tebou v dňoch tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu. 61Vtedy si spomenieš na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď dostaneš svoje sestry, ktoré sú staršie od teba, i tie, čo sú od teba mladšie. Dám ti ich za dcéry, no nie pre tvoju zmluvu. 62Veď ja chcem s tebou uzavrieť svoju zmluvu, i budeš vedieť, že ja som Pán, 63aby si sa spamätala a hanbila, aby si od hanby neotvorila viac ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala," hovorí Pán, Jahve. (*) (I keď Boh teraz tresce Jeruzalem, v budúcnosti uzavrie s ním večnú zmluvu. Tento nový Jeruzalem bude matkou národov aj matkou tých, čo mu boli sestry. Toto miesto sa teda priraďuje k tým mnohým miestam Starého zákona, kde sa prisľubuje, že mesiášska spása vyjde z Jeruzalema. To všetko, pravda, nebude zásluhou Jeruzalema ("nie pre tvoju zmluvu"), ale bude to len dielo Božej milosti.)

Vierolomnosť Sedekiášova. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, predlož hádanku a povedz porekadlo Izraelovmu domu! (*) (Výklad podobenstva nasleduje od verša 11.) 3A hovor: Toto hovorí Pán, Jahve: Veľký orol s veľkými krídlami, dlhými brkami, pokrytý strakatým perím, prišiel na Libanon a vzal vrcholec cédra. 4Obkmásal konce jeho výhonkov a zaniesol to do kupeckej krajiny, položil to do obchodníckeho mesta. (*) (Kupecká krajina je Chaldejsko.) 5Potom vzal zo semena krajiny a zasial ho do osevného poľa, uložil ho pri hojných vodách, dal ho na povrch, (*) (Výrazy "uložil ho" a "dal ho na povrch" sú neisté.) 6aby vyklíčilo ako roztiahnutý vinič nízkeho vzrastu, ktorého konáre sa mali obracať k nemu a jeho korene mali byť pod ním. Vyrástol teda z neho vinič a z neho vyrástli konáre, vyhnali z neho vetvy.

7Ale bol iný orol, mohutný, s veľkými krídlami a hustým perím. A hľa, vinič z hriadok, kde bol zasadený, vystieral korene a vytŕčal konáre k nemu, aby ich zvlažoval. 8Do dobrej pôdy pri hojných vodách bol zasadený, aby vyháňal konáre a rodil ovocie, aby sa stal nádherným viničom. 9Povedz: Toto sa pýta Pán, Jahve: Vydarí sa? Či mu nevytrhá korene, neobtrhá jeho ovocie, že mu vyschne všetko vypučané lístie? Vyschne. Môže ho vytrhať z koreňov, a to ani nie s mocným ramenom alebo početným ľudom. 10Áno, bol zasadený; či sa vydarí, či nevyschne úplne, keď sa ho dotkne východný vietor? Vyschne na hriadkach, kde vyklíčil."

11Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: (*) (Výklad podobenstva je jasný. Orol je Nabuchodonozor. Semä, ktoré Nabuchodonozor zasadil, je júdsky kráľ Sedekiáš, ktorého Nabuchodonozor urobil kráľom. Sedekiáš zrušil slovo, ktoré dal babylonskému kráľovi, a spojil sa s Egyptom. Prorok predpovedá, že toto egyptské spojenectvo, zakladajúce sa na vierolomnosti, nemôže sa vydariť.) 12"Povedzže odbojnému domu: Neviete, čo to znamená? Povedz: Babylonský kráľ prišiel do Jeruzalema, zajal jeho kráľa a jeho kniežatá a odviedol ich k sebe do Babylonu. 13Potom vzal kohosi z kráľovského semena, uzavrel s ním zmluvu, sprisahal si ho, ale vznešených krajiny zajal, 14aby bolo podlým kráľovstvom a nemohlo sa vyvyšovať, aby zachovalo jeho zmluvu a ostalo v platnosti. 15Ale vzbúril sa proti nemu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a množstvo ľudí. Či sa to vydarí? Či sa zachráni ten, čo to robí? Veď zrušil zmluvu, či môže uniknúť? 16Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, zomrie prostred Babylonu, v mieste kráľa, ktorý ho urobil kráľom, ktorému zlomil danú prísahu a zrušil zmluvu s ním. 17Faraón mu však nebude vo vojne pomáhať veľkým vojskom ani množstvom ľudu, keď nakopia násyp a postavia val, aby zničili množstvo životov. 18Áno, zlomil prísahu, zrušil zmluvu; dal svoju ruku, a urobil to všetko; nezachráni sa! 19Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Na svoj život, že mu zvrátim na hlavu prísahu, ktorú mi zlomil, a zmluvu, ktorú mi zrušil. 20A vystriem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla; potom ho odvediem do Babylonu, tam ho budem súdiť pre vierolomnosť, ktorú proti mne spáchal. 21Výber z celého jeho vojska padne pod mečom a tí, čo zostanú, roztratia sa na všetky vetry, potom budete vedieť, že ja, Pán, som hovoril."

22Toto hovorí Pán: "Ja vezmem z vrcholca vysokého cédra a zasadím; odlomím útly konárik z jeho výhonkov a zasadím na vysokej a povznesenej hore. 23Na vysokej hore Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, urodí ovocie a bude veľký strom, takže bude pod ním bývať všetko vtáctvo rozličných druhov; v tieni jeho vetiev budú bývať. 24Vtedy poznajú všetky stromy poľa, že ja, Pán, som ponížil vysoký strom a vyvýšil som ponížený strom, vysušil som zelený strom a do kvetu som doniesol suchý strom. Ja, Pán, som to povedal a splnil." (*) (Ako predošlá prorocká reč (16,59–63) i táto sa končí predpovedaním mesiášskeho kráľovstva. Z cédru, z Jechoniášovho potomstva, zasadí sám Boh vetvu, o ktorej hovorí už prorok Izaiáš (11,1). Z Ježišovho rodokmeňa (Mt 1,11) vidno, že pochádzal od Jechoniáša. Tento bol vtedy, keď Ezechiel vyriekol toto proroctvo, veľmi nízkym stromom; bol totiž vo väzení v Babylone. Boh však povýšil tento nízky strom a ponížil vysoký, Sedekiáša.)

Spravodlivé súdy Pánove. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Odkiaľ je to, že si v Izraelovej krajine hovoríte medzi sebou príslovie: »Otcovia jedli trpké hrozno a zuby synov stŕpli?« 3Ako žijem, hovorí Pán, Boh, nebude vám toto príslovie viac príslovím v Izraeli. 4Veď všetky duše sú moje, ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. (*) (Izraeliti, najmä tí, čo už boli v zajatí, nechceli uznať, že si zaslúžili trest, tvrdia, že trpia len za hriechy predošlých pokolení. Tomuto názoru dávali aj vo vlasti (Jer 31,29), aj v zajatí výraz porekadlom, ktoré tu prorok uvádza a podvracia.) 5Ak bude niekto spravodlivý, bude konať spravodlivo a podľa práva: 6na vrchoch nebude jesť a oči si nepozdvihne k modlám Izraelovho domu, manželku svojho blížneho nepoškvrní a k nečistej žene sa nepriblíži, (*) (Modlárske obety na výšinách bývali spojené s obetnými hostinami. – Manžel nesmel obcovať s manželkou, keď mala svoj mesačný čas.) 7nikoho nezarmucuje, dlžníkovi vráti záloh, cudzí majetok si neprisvojí, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje rúchom, (*) (Porov. Ex 22,25 n; Dt 24,10 n.) 8nepožičiava na úžeru a neberie viac, od zločinu si odťahuje ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi stránkami, (*) (Rozumej: neberie viac, než požičal. Izraeliti medzi sebou nesmeli brať úroky od pôžičiek Ex 22,25; Dt 23,20 n.) 9chodí podľa mojich prikázaní a zachováva moje rozsudky, takže koná správne: ten je spravodlivý, žiť, áno žiť bude, hovorí Pán, Boh.

10Ale ak splodí syna násilníka, ktorý vylieva krv, a hoci spácha len jednu z týchto vecí, 11i keď ich nespácha všetky: je na vrchoch, poškvrňuje manželku blížneho, 12utláča chudáka a bedára, prisvojí si cudzí majetok, záloh nevráti a k modlám si dvíha oči, pácha ohavnosť, 13dáva na úžeru a vyberá viac: či bude žiť? Nebude žiť, spáchal všetky tieto ohavnosti, určite musí byť usmrtený: všetka jeho krv bude na ňom.

14Ak splodí syna, ktorý uvidí všetky hriechy svojho otca, čo popáchal, ale bojí sa a nerobí podobne, 15na vrchoch nejedáva, oči si nedvíha k modlám domu Izraela, manželku svojho blížneho nepoškvrní, 16nikoho neutláča, neberie záloh a lúpež nepácha; zo svojho chleba dá hladnému, nahého zaodeje rúchom, 17od zločinu si odťahuje ruku, úžeru a nadplatky nevyberá; koná podľa mojich rozsudkov a kráča podľa mojich prikázaní, ten nezomrie pre zločin svojho otca, určite bude žiť. (*) ("Od zločinu" prekladáme podľa LXX, porov. v. 8. Hebrejský text číta: "Od bedára".) 18Jeho otec, pretože páchal násilie, páchal na bratovi lúpež a uprostred svojho ľudu robil, čo nie je dobré: veru zomrel pre vlastný zločin. 19Pýtate sa: Prečo syn neniesol zločin svojho otca? Syn konal podľa spravodlivosti a práva, zachovával všetky moje príkazy a konal podľa nich, určite bude žiť. 20Ten zomrie, kto zhreší. Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na ňom a bezbožnosť bezbožného bude na ňom.

21Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. 22Na jeho hriechy, ktoré popáchal, si nespomeniem, pre spravodlivosť, ktorú konal, bude žiť. 23Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán, Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?

24Ak sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin podobný ohavnostiam, ktoré spáchal hriešnik, či bude žiť? Jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, vôbec sa nepripomenú; pre svoj odpad, ktorým sa odtrhol, a pre svoj hriech, ktorý spáchal, pre ten zomrie. 25Poviete azda: Pánovo pokračovanie nie je spravodlivé! Počujteže, dom Izraelov: Nuž moje pokračovanie je nesprávne? Či nie je skôr vaše pokračovanie nesprávne? 26Keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, zomrie preň; pre svoj zločin, ktorý spácha, zomrie. 27A keď sa hriešnik odvráti od svojej neprávosti, ktorú páchal, a koná podľa spravodlivosti a práva, ten si zachráni dušu pre život. 28Keď spozoruje a odvráti sa od všetkých svojich zločinov, ktoré popáchal, určite bude žiť, nezomrie.

29Dom Izraela však hovorí: »Pánovo pokračovanie nie je správne!« Nuž moje pokračovanie je nesprávne, dom Izraelov? Či nie je skôr vaše počínanie nesprávne?

30Preto vás budem, dom Izraelov, súdiť, každého podľa jeho ciest, hovorí Pán, Jahve; obráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich hriechov a zločin vám nebude na záhubu. 31Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, ktoré ste spáchali, a utvorte si nové srdce a nového ducha; prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela? 32Veď nemám záľubu v smrti zomierajúceho, hovorí Pán, Jahve, preto sa obráťte a budete žiť."

Žalospev nad kniežatami Júdu. - 1Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela (*) (Žalospev obsahuje dve alegórie. V prvej, verše 1–9, je "matka" zobrazená ako levica, v druhej, verše 10–14, ako vinič. Pravdepodobne sa celý národ zosobňuje ako matka. Kmeň Júda, z ktorého pochádzali júdski králi, sa v Jakubovom proroctve (Gn 49,9 n.) prirovnáva levovi.) 2a povedz:

To je žalospev, áno, žalospevom sa stal. (*) (Zo Sedekiáša "vyšľahol oheň", ktorý strávil národ, pretože tento kráľ zaviedol do záhuby nielen seba, ale aj svoj národ.)

Hriechy otcov. - 1I stalo sa v siedmom roku, desiateho v piatom mesiaci, že prišli niektorí spomedzi starcov Izraela vypytovať sa Pána a posadili sa predo mnou. 2Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 3"Syn človeka, prehovor k starcom Izraela a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Prišli ste sa ma vypytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma vypytovali - hovorí Pán, Jahve. 4Chceš ich súdiť? Chceš súdiť, syn človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov 5a povedz im: Toto hovorí Pán: Vtedy, keď som si vyvolil Izrael, semenu Jakubovho domu som zdvihol svoju ruku, dal som sa im poznať v egyptskej krajine a zdvihol som kvôli nim svoju ruku so slovami: Ja som Pán, váš Boh. (*) ("Zdvihol som svoju ruku", rozumej: k prísahe.) 6Vtedy som kvôli nim zdvihol svoju ruku, že ich vyvediem z egyptskej krajiny do krajiny, ktorú som im vyhľadal, ktorá oplýva mliekom a medom. Ona je skvostom všetkých krajín.

7I riekol som: Odhoďte každý ohavnosti svojich očí a nepoškvrňujte sa egyptskými modlami, ja som Pán, váš Boh. 8Ale vzbúrili sa proti mne a nechceli ma počúvať, vôbec nepoodhadzovali ohavnosť svojich očí a neopustili egyptské modly. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a ukojím na nich v egyptskej krajine svoj hnev.

9Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, medzi ktorými boli, pred očami ktorých som sa im dal poznať, že ich vyvediem z egyptskej krajiny. (*) (Keby Boh nebol vyviedol Izraelitov z Egypta, ako im prisľúbil, Egypťania a iné pohanské národy by si boli mysleli, že je bezmocný a nemôže splniť svoj sľub.)

10Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť. 11Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. 12Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem. 13Ale Izraelov dom sa vzbúril proti mne na púšti, nekráčali podľa mojich príkazov a opovrhli mojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. I moje soboty veľmi znesvätili. Vtedy som si zaumienil, že na púšti vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyničím ich. 14Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred očami ktorých som ich vyviedol. 15Zdvihol som teda kvôli nim na pustatine svoju ruku, že ich nevovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je skvostom všetkých krajín. (*) (Pozri pozn. k veršu 5.) 16Pretože opovrhli mojimi právami, nekráčali podľa mojich príkazov a znesvätili moje soboty, veď srdce im išlo za ich modlami. 17Ale oko sa mi zľutovalo nad nimi, nevyhubil som ich a nevyničil som ich na púšti.

18I riekol som ich synom na púšti: Nechoďte za zvykmi svojich otcov a ich obyčaje nezachovávajte, nepoškvrňujte sa ich modlami! 19Ja som Pán, váš Boh, podľa mojich príkazov kráčajte a moje práva zachovávajte a konajte podľa nich! 20Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh. 21Ale synovia sa vzbúrili proti mne, nekráčali podľa mojich príkazov, nezachovávali moje práva a nekonali podľa nich, hoci má človek podľa nich robiť a podľa nich žiť, a moje soboty znesväcovali. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyplním na nich svoj hnev na púšti. 22Jednako som si odvrátil ruku a konal som pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred ktorými som ich vyviedol. 23Opäť som si zdvihol kvôli nim ruku na púšti, že ich rozhádžem medzi národy a rozsejem po krajinách, 24pretože nekonali podľa mojich práv, opovrhli mojimi príkazmi, znesväcovali moje soboty a očami lipli na modlách svojich otcov. 25Nuž aj ja som im dal nedobré príkazy a práva, ktoré im neslúžili k životu. (*) (Božie príkazy sú vždy dobré. Tu nie je reč "o Božích zákonoch, ale ľudských, nie Mojžišových, ale utláčateľov, do rúk ktorých sa Hebrejci dostali pre porušovanie Božích zákonov. A tiež o obetiach, ktoré prinášali falošným bohom pohanov, takže sa tu spomínajú dva tresty, ktoré zodpovedajú dvom Božím dobrodeniam, to jest: tvrdé zákony utláčateľov preto, lebo odvrhli ľahký Boží zákon, a zločinné obety dietok, lebo odmietli sväté Pánove obety".) 26Poškvrňoval som ich ich darmi, tým, že nechali prechádzať (cez oheň) všetko, čo otvára lono, aby som ich naplnil hrôzou, aby vedeli, že ja som Pán.

27Preto, syn človeka, hovor k Izraelovmu domu a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Aj tým sa mi rúhali vaši otcovia, že boli ku mne vierolomní. 28Voviedol som ich do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že im ju dám, no kde len uvideli vyvýšený kopec alebo košatý strom, už tam prinášali svoje obety, dávali tam svoje popudzujúce dary, kládli tam svoje voňavé žertvy a vylievali tam svoje nápoje. (*) (Pozri pozn. k veršu 5. O kanaánskej modloslužbe pod košatými stromami pozri pozn. k Iz 1,29, tiež pozn. k Jer 2,19.) 29(I spýtal som sa ich: Čo je to za výšina, na ktorú chodíte? Nuž nazvali ju až po tento deň Výšinou.) (*) (Verš sa usiluje podať pôvod názvu kanaánskych obetí "výšin". Dostal sa do osnovy pravdepodobne až neskoršie.)

30Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Poškvrňujete sa cestičkami svojich otcov a smilníte s ich ohavnosťami. (*) (Porov. pozn. k Jer 2,19.) 31Aj keď prinášate svoje dary, keď preháňate svojich synov cez oheň: poškvrňujete sa pre všetky svoje modly až podnes. A ja sa vám mám dať vypytovať, dom Izraelov? Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nedám sa vám vypytovať.

32A určite sa nestane to, čo vám prichádza na myseľ, keď vravíte: Budeme ako národy, ako kmene krajín, budeme slúžiť drevu a kameňu. 33Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, budem nad vami kraľovať pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom. 34Pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom vás vyvediem spomedzi národov, pozbieram vás z krajín, v ktorých ste rozhádzaní. 35Potom vás zavediem na púšť národov a budem sa tam s vami súdiť z tváre do tváre. 36Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti egyptskej krajiny, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán, Jahve. 37Vtedy vás preženiem pod palicou a privediem vás do záväzkov zmluvy. 38Oddelím od vás vzbúrencov a odvrátených odo mňa, vyvediem ich z krajiny, kde bývali, ale na izraelskú pôdu nevkročia. Tak sa dozviete, že ja som Pán.

39Vy však, dom Izraelov - toto hovorí Pán, Jahve -, choďte všetci za svojimi modlami a slúžte im. Ale potom ma budete počúvať a neznesvätíte viac moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. (*) ("Choďte všetci za svojimi modlami" LXX číta: "Odstráňte každý svoje modly.") 40Na svojej svätej hore, na vysokom vrchu Izraela - hovorí Pán, Jahve -, tam mi bude slúžiť celý Izraelov dom, všetci v krajine; tam budem v nich mať zaľúbenie a tam budem požadovať vaše obety a prvotiny vašich darov zo všetkého, čo zasvätíte. 41Prijmem vás blahosklonne ako ľúbeznú vôňu, keď vás vyvediem spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste rozhádzaní, a pred očami národov ukážem, že som medzi vami svätý. 42Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď vás zavediem na izraelskú pôdu, do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom. 43A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na svoje výčiny, ktorými ste sa poškvrnili, a sami sebe sa budete hnusiť pre rozličné zločiny, ktoré ste popáchali. 44Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď pre svoje meno budem s vami nakladať nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich hriešnych výčinov, dom Izraela," hovorí Pán, Jahve.

Lesný požiar. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa (*) (I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.) 3a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever. 4Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne." 5Nato som povedal: "Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?" (*) (Tieto verše sú vo Vulg ešte 20,45–49. V číslovaní veršov je teda v hl. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vulg; 21,6–37 hebr. = 21,1–32 Vulg.)

Meč Pánov. - 6(1)Pán prehovoril ku mne takto: 7"Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela. (*) (Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.) 8Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych. 9Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 10A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.

11Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami! 12A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa," hovorí Pán, Jahve.

13Potom prehovoril Pán ku mne takto: 14"Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

23Potom Pán prehovoril ku mne takto: 24"Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu! 25Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema. 26Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň. (*) (Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných teráfim, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Konečne veštia z pečene obetného zvieraťa.) 27V pravici má žreb: »Jeruzalem;« chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val. (*) (O útočných baranoch pozri 4,2.) 28Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť. (*) (Nabuchodonozor pripomenie im hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.)

29Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu, keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny - keďže ste ich pripomenuli - chytia vás do päste. 30Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu, (*) (Júdsky kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Júdskeho kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho nevzkriesi viac, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17,22 n., Gn 49,10; 2 Sam 7,12 n.; Iz 9,6; 11,1 n.).) 31toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži. 32Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

33A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz:

Vina a trest Jeruzalema. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny! (*) (Slová v zátvorkách opakujú sa asi omylom.) 3A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom strede krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo. 4Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín. 5Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.

6Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv. 7Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe. 8Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, moje soboty si znesvätilo. 9Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede. (*) (O jedení na vrchoch pozri pozn. k 18,6.) 10V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou. (*) (O hriechoch tu spomínaných porov. Lv 18,8–9.19; Dt 23,1.) 11V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca. 12Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve. (*) (O úrokoch pozri pozn. k 18,8.) 13Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba. (*) (Porov. 6,11; 21,19.) 14Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním. 15Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu. 16A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán." (*) (Izrael sa obráti až v zajatí.)

17Pán prehovoril ku mne takto: 18"Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra. (*) (Obraz o vytápaní striebra je vzatý z Iz 1,22.25; Jer 6,28–30. K striebru sa primiešalo množstvo menejcenných kovov, čím cena striebra klesá. Ba striebro sa obrátilo na trosku: Izrael sa pokazil.) 19Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema. 20Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti. (*) (Tú trochu striebra, čo v národe ostala, Boh vytopí ohňom utrpenia.) 21Hej, zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte. 22Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev."

23Pán prehovoril ku mne takto: 24"Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu. 25Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy. (*) ("Jej kniežatá" prekladáme so LXX. Dnešný hebr. a Vulg majú mylne: "sprisahanie prorokov".) 26Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi. (*) (O falošnom výklade zákona pozri pozn. k Jer 8,8.) 27Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi. 28Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: »Toto hovoril Pán, Jahve,« hoci Pán nehovoril. (*) (O zatieraní vakovkou pozri pozn. k 13,10–12.) 29Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov. 30Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som. (*) (Rozumej: Nebolo spravodlivých, ktorí by boli národ zachránili.) 31Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu," hovorí Pán, Jahve.

Dve sestry: Samária a Jeruzalem. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky. 3Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky. 4A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba. (*) (Smilstvom a cudzoložstvom sa tu rozumie nevernosť Pánovi, modloslužba; porov. pozn. k 50,1 n.; Jer 2,19. Oola (Oolá=Oholáh) znamená: "má svoj stan". Severná ríša mala svoje svätyne v Beteli a v Dane. Ooliba (Oholíbáh) znamená: "môj stan je v nej". V Jeruzaleme bol svätostánok, neskoršie Pánov chrám.)

5Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili 6poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch. 7Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami. 8Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom. 9Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela. 10Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy. (*) (Asýrovia odviedli Izraelitov do zajatia a urobili koniec severnej ríši r. 722 pr. Kr.)

11Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino. 12Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom. 13Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe. (*) (Júdsko malo tiež styky s Asýrskom a prevzalo aj jeho modloslužbu; pozri 2 Kr 16,7 n.; Iz 7; 2 Kr 21; Jer 2,18.) 14Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno, (*) (Po páde Asýrskej ríše nadviazalo Júdsko styky s Babyloncami.) 15opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. 16Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. (*) (Biblia nám zachovala len správu o posolstve Sedekiáša: Jer 29,3; 51,59.) 17Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša. 18Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry. 19Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine. 20Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov. (*) (Porov. 16,26; Jer 5,8.) 21Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.

22Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán. 23Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch. (*) (O Pekode pozri pozn. k Jer 50,21. Na klinopisných pamiatkach sa tento kmeň volá Puqúdu. – Soa a Koa, podľa klinopisných nápisov Sutu a Kutu, boli provincie východne od rieky Tigris. Tieto národy boli všetky zastúpené v babylonskom vojsku.) 24A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 25Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň. (*) (Asýrovia a Babylonci často okypťovali vojnových zajatcov.) 26Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety. 27Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt. 28Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša! 29Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá. 30Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami. 31Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich. 32Toto hovorí Pán, Jahve:

35Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!"

36Pán mi povedal: "Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti: 37že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm. (*) (K ľudským obetám pozri pozn. k 16,20 n.) 38I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty. 39Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome. (*) (Dotyk mŕtvoly znečisťoval Izraelitu na sedem dní, za ten čas nesmel vkročiť do chrámu (Nm 19,11 n.). Vražda, ktorej sa na vlastných deťoch dopustili, prirodzene len zväčšovala nečistotu.) 40Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi. (*) (Znovu sa vyčíta Samárii a Jeruzalemu spojenectvá s cudzincami. Dokonca obetovali modlám kadidlo, aké sa na profánne ciele nesmelo upotrebiť; Ex 30,34–38.) 41Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej. 42Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny. 43Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy. (*) (Podávame preklad LXX. Dnešný hebrejský text je nejasný. Vulg tiež nejasne znie: "vtedy som povedal tej, čo sa zodrala v cudzoložstvách: Či aj táto bude teraz hromadiť svoje necudnosti?") 44Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe. 45Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách. (*) (Pozri 16,38.) 46Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži! (*) (Pozri pozn. k 16,40 a porov. Dt 22,21–24.) 47Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom. 48Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy. 49Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve."

Zánik Jeruzalema. Podobenstvo o hrdzavom hrnci. - 1V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: (*) (Porov. 2 Kr 25,1; Jer 39,1; 52,4. – V 9. roku zajatia.) 2"Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu. (*) (Prorok si mal poznačiť tento deň, aby neskoršie, keď sa zajatci z iných prameňov dozvedia, kedy sa začalo obliehanie Jeruzalema, videli, že Ezechielovi sám Boh oznámil deň obliehania.) 3Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody! 4Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami! 5Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria! (*) ("Hŕbu dreva" preložili sme po malej oprave, ktorá sa dnes všeobecne pripúšťa. Osnova i staré preklady čítajú: "hŕba kostí".)

6Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb. (*) (Hrniec je Jeruzalem, kúsky mäsa v ňom sú jeho obyvatelia. Títo zahynú všetci bez výberu, nebudú sa teda žrebom vyberať tí, ktorých nepriateľ chce zabiť.) 7Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. (*) (Krv, ktorú vylieval Jeruzalem, je vždy pred očami Pána a volá o pomstu. Obyvatelia mesta ani len nechceli zakrývať svoje zločiny, páchali ich verejne.) 8Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

9Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru. 10Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria! (*) (Oheň bude taký prudký, že spáli aj kosti. V takom ohni sa obyvatelia Jeruzalema nezachránia.) 11Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza. (*) (Po vyprázdnení aj mesto vypália, tak zahynie hrdza, hriech, ktorý sa doteraz napriek všetkým námahám nepodarilo z mesta odstrániť.)

12Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni. 13V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť," hovorí Pán, Jahve.

Zajatci sa zhrozia nad pádom Jeruzalema. - 15Pán prehovoril ku mne takto: 16"Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú! 17Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!" (*) (O nariekačoch pozri pozn. k Jer 9,16 n. O niektorých prejavoch smútku pozri pozn. k Jer 16,5–7. Kto mal smútok, chodil okrem toho bosý a s holou hlavou, zahaľoval si tvár alebo aspoň bradu a ústa, postil sa. Ezechiel, až bude mať smútok, nesmie ho navonok prejavovať.)

18Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané. 19Ľud mi povedal: "Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?" 20Odpovedal som im: "Pán ku mne prehovoril takto: 21Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. 22Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb. (*) (Zajatci stratia pri obliehaní Jeruzalema synov a dcéry, ktorí ostali vo vlasti, ale nebudú sa opovažovať verejne za nimi smútiť, aby nerozhnevali Babyloncov.) 23Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať. 24Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

25Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry; 26v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil, 27v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán."

Proroctvá proti pohanom, hl. 25 - 32

Proti Amončanom. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár proti synom Amona a prorokuj proti nim. (*) (Amončania boli často v nepriateľstve s Izraelitmi.) 3Povedz synom Amona: Čujte slovo Pána, Jahveho: Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si hovoril: »Haha« na moju svätyňu, keď ju znesvätili, a na krajinu Izraela, keď ju spustošili, a na dom Júdu, keď išiel do zajatia: 4preto ťa dám do vlastníctva synom Východu, zriadia v tebe svoje táboriská a postavia v tebe svoje obydlia: oni budú jesť tvoje ovocie a oni budú piť tvoje mlieko. (*) (O synoch Východu pozri pozn. k Iz 11,14.) 5Z Raby urobím pastvu tiav a synov Amona košariskom oviec. Vtedy sa dozviete, že ja som Pán. (*) (O Rabe pozri pozn. k Jer 49,2.) 6Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si tlieskal rukami a dupotal nohami a s celou náruživosťou z duše si sa tešil nad krajinou Izraela: 7preto, hľa, ja vystriem proti tebe svoju ruku, odovzdám ťa národom za korisť, vyhubím ťa spomedzi národov, vyničím ťa spomedzi krajín. Zničím ťa a budeš vedieť, že ja som Pán."

Proti Moabu. - 8Toto hovorí Pán, Jahve: "Pretože Moab a Seir povedal: »Hľa, dom Júdu je ako všetky národy!«, 9preto otvorím svah Moabu, že nebude mať miest, nebude mať svojich miest, nebude mať hraníc. Ozdobu krajiny, Betiesimot, Belmeon a Kariataim 10pridám k Amončanom do vlastníctva synom Východu, aby medzi národmi nebolo viac o ňom (o Amončanoch) spomienky. 11V Moabsku však zavediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán." (*) (Betiesimot je asi totožný so zrúcaniskom Suwene, blízko severovýchodného pobrežia Mŕtveho mora. Belmeon je dnešný Main, južne od Neba. O Kariataime (dnes Kureját) pozri Jer 48,1. – Seir je pohorie v Edomsku.– Čo sme dali do zátvoriek, je asi neskorší dodatok, nepatrí teda do osnovy.)

Proti Edomu. - 12Toto hovorí Pán, Jahve: "Pretože Edom konal veľmi pomstivo proti Júdovmu domu a ťažko sa previnil, keď sa mu pomstil, (*) (Pozri pozn. k Jer 49,7.) 13preto hovorí Pán, Jahve: Vystriem ruku proti Edomu, vyhubím z neho ľudí i zvieratá a urobím ho púšťou. Od Temanu po Dedan padnú pod mečom. (*) (O Temane pozri pozn. k Jer 49,7; o Dedanitoch pozn. k Iz 21,13–17.) 14Svoju pomstu na Edome vložím do rúk svojho ľudu, Izraela, a urobia s Edomskom podľa môjho hnevu a podľa mojej rozhorčenosti, že zakúsia moju pomstu," hovorí Pán, Jahve.

Proti Filištíncom. - 15Toto hovorí Pán, Jahve: "Pretože Filištínci konali pomstivo a hrozne sa pomstili, náruživo, z duše, chceli pustošiť večným nepriateľstvom, 16preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vystriem svoju ruku proti Filištíncom, vyhubím Kréťanov a vyničím zvyšky morského pobrežia (*) (Filištínci pochádzali z Kréty; porov. 1 Sam 30,14.) 17a v hneve si vezmem na nich dôkladnú pomstu; i budú vedieť, že ja som Pán, keď na nich uvalím svoju pomstu."

Proti Týru. - 1V jedenástom roku, prvý deň mesiaca, prehovoril ku mne Pán takto: (*) (Meno alebo číslo mesiaca sa neudáva, muselo vypadnúť z osnovy.) 2"Syn človeka, pretože Týrus hovorí proti Jeruzalemu:

3preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Týrus, a privediem proti tebe mnohé národy, ako more privaľuje svoje vlny. 4Zrúcajú múry Týru a pováľajú jeho veže. Potom z neho povymetám jeho prach a premením ho na holú skalu. 5Sušiarňou pre siete bude uprostred mora, lebo som hovoril ja, hovorí Pán, Jahve. Bude za korisť národom. 6A jeho dcéry, ktoré sú na pevnine, budú pozabíjané mečom a budú vedieť, že ja som Pán. (*) (Dcéry Týru sú mestečká a dediny, závislé od hlavného mesta.)

7Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti Týru Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severu, kráľa kráľov s koňmi, vozmi, jazdcami a zástupom početných národov. 8Tvoje dcéry na pevnine pozabíja mečom, proti tebe však postaví val, nakopí proti tebe násyp a zhotoví proti tebe štít. (*) (Štítom tu treba rozumieť strechu, urobenú zo štítov, korytnačku, ktorou krytí vojaci útočili na múry miest.) 9Údermi svojich baranov sa pustí do tvojich múrov a svojimi zbraňami zrúca tvoje veže. (*) (Vo Vulg spomínané "vinice" boli tiež akousi zbraňou, ktorá sa užívala pri dobývaní múrov.) 10Pre nával jeho koní pokryje ťa prach, od lomozu jazdcov, kolies a vozov zatrasú sa ti múry, keď vtiahne do tvojich brán, ako sa tiahne do dobytého mesta. 11Kopytami svojich koní rozšliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud pozabíja mečom a tvoje mocné stĺpy sa zrútia na zem. (*) (Podľa Herodota (2,44) boli v Týre nádherné stĺpy symbolmi božstiev.) 12Vykoristia tvoje bohatstvo a vylúpia tvoj tovar, zrúcajú tvoje múry a tvoje skvostné domy zváľajú; kamene, drevá a prach z teba pohádžu doprostred vody. 13Urobím koniec zvuku tvojich piesní a viac nebude znieť hlas tvojich hárf. 14Obrátim ťa na holú skalu, na sušiareň pre siete; nepostavia ťa viac, pretože ja, Pán, som hovoril," hovorí Pán, Jahve.

15Toto hovorí Pán, Jahve, Týru: "Či sa nebudú triasť od lomozu tvojho pádu ostrovy, keď budú stonať ranení, keď bude v tvojom strede zabíjať meč? 16A zostúpia zo svojich trónov všetky kniežatá mora, zložia svoje plášte, vyzlečú svoje pestré rúcha, oblečú sa do smútku, budú sedieť na zemi, podchvíľou sa budú triasť a budú zdesení pre teba. 17Začnú o tebe žalospev a povedia ti:

19Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Keď urobím z teba spustošené mesto, podobné mestám neobývaným, keď zavalím nad tebou priepasť a pokryje ťa množstvo vôd, 20vtedy ťa zvrhnem s tými, čo zostupujú do jamy k dávnemu ľudu, dám ti bydlisko v krajine podsvetia, v pradávnych spustliskách s tými, čo zostupujú do jamy, aby si nebolo obývané, aby si neostalo v krajine živých. (*) (Výrazom "zostupovať do jamy" často sa vyjadruje odchod na druhý svet, do podsvetia. – "Aby si neostalo v krajine živých" prekladáme zo LXX. Dnešná hebr. osnova a Vulg čítajú: "urobím čosi nádherného v zemi živých", čo v tomto súvise nedáva dobrý zmysel.) 21Odovzdám ťa hrôzam, nebude ťa; budú ťa hľadať, no nikdy viac ťa nenájdu," hovorí Pán, Jahve. (*) (Nabuchodonozor hneď po spustošení Jeruzalema začal obliehať Týrus. Obliehanie trvalo 13 rokov (585–572 pr. Kr.). O výsledku vieme len toľko, že sa Týrus podrobil Nabuchodonozorovi. Aj Alexander V. r. 332 pr. Kr. dobyl mesto, kedy ho aj rozváľal a rumovisko nahádzal do mora, aby spojil ostrov so starým Týrom.)

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty teda, syn človeka, začni žalospev nad Týrom! 3A povedz Týru, ktorý býva pri vstupe na more a na mnohých ostrovoch kupčí s národmi: Toto hovorí Pán, Jahve:

Všetky lode mora a ich námorníci boli u teba, aby prevážali tvoj tovar. (*) (Gebal (Giblii, grécky Biblos), pozri pozn. k 5,32 (Vg 5,18).)

10Peržania, Lúd a Pút boli v tvojom vojsku, boli tvojimi bojovníkmi, u teba si vešali štít a prilbu, oni ti dodávali lesku. (*) (Feničania mali kolónie aj pri Perzskom zálive, preto nie div, že boli v obchodnom styku aj s Peržanmi. O Lúde a Púte pozri pozn. k Iz 66,18. – Pri medzinárodnom obchodovaní si mohli Feničania ľahko najímať cudzích žoldnierov.) 11Synovia Aradu a tvoje vojsko boli na tvojich múroch dookola a boli strážcami v tvojich vežiach; tulce si vešali dookola na tvojich múroch, oni ti zdokonaľovali krásu. (*) ("Boli strážcami" prekladáme podľa LXX. Hebr. osnova číta "Gamadím", čo chce byť azda meno nejakého ináč neznámeho národa. Symachus to preložil "aj Médi".) 12Taršiš bol tvojím kupcom pre množstvo rôzneho bohatstva; dodávali tvoj tovar za striebro, železo, cín a olovo. (*) (O Taršiši pozri pozn. k Iz 2,16.) 13Javan, Tubal a Mešek boli tvojimi kupcami; ľudské duše a kovové náradie dovážali na tvoj trh. (*) (Javan sú Jóni a Gréci vôbec, Mešek a Tubal sú národy, ktoré Gréci (Herodot 4, 152) volali: Moschovia a Tibaréni. Moschovia bývali v Kapadócii, Tibaréni v pohorí juhovýchodne od Čierneho mora; porov. 32,26; 38,2; 39,1; Iz 66,19. – Kupčenie s otrokmi vyčítajú Týru proroci Amos (1,9) a Joel (4,6).) 14Z Togormovho domu dávali na výmenu kone, tátoše a mulice. (*) (Togorma je v Arménii, severne od pohoria Taurus. – Miesto "tátoše" prekladá Vulg "jazdcov".) 15Synovia Dedanu boli tvojimi obchodníkmi, početné ostrovy ti boli príručnými kupcami, ako platbu ti donášali slonovinu a ebenové drevo. (*) (O Dedane pozri pozn. k 21,13–17.) 16Aram bol kupcom pre množstvo tvojich výrobkov; karbunkul, purpur, výšivky, bysus, koraly a rubíny ti dávali na výmenu. (*) (Názvy tovaru v tomto verši sú neisté.) 17Júda a Izraelov dom boli tvojimi kupcami, obilie z Minitu, voňavky, med, olej a balzam ti dávali na výmenu. (*) (Minit (Minnit) podľa Eusebia bolo mesto na území Amončanov. Význam slova je však neistý. Vulg číta: "Obilie prvé". Podobne je neisté aj slovo "voňavky". Niektorí čítajú miesto neho "vosk".) 18Damask bol tvojím kupcom pre množstvo tvojich výrobkov, pre množstvo rozličného bohatstva, chelbonského vína a krásnofarebnej vlny. (*) (Chelbon, severovýchodne od Damasku. Je podnes chýrny svojím vínom a už klinopisné pamiatky spomínajú "víno zeme Chilbunu". "Krásnofarebnú vlnu" prekladáme podľa Vulg. Hebrejský text číta: "sacharskú vlnu". Sachar je azda kraj Sicharia, neskoršie Nabatea.) 19Dan, Javan, Uzal ti dávali na výmenu kované železo, škoricu a trsť. Bolo ti to miesto platby. (*) (Verš je veľmi porušený. Dan bol izraelský kmeň. O Javane pozri verš 13. Ale tie názvy dostali sa do osnovy na tomto mieste z omylu miesto nejakých iných slov. – Arabský kmeň Uzal (Gn 10,27) hľadajú v kraji Jemen alebo v blízkosti Mediny. – O voňavej trsti pozri pozn. k Iz 43,24.) 20Dedan kupčil s tebou s vlnenými prikrývkami pre jazdu. 21Arabi a všetky kniežatá Kedaru boli tvojimi príručnými kupcami, kupčili s tebou barančatami, baranmi a capmi. (*) (O Dedane a Kedare Iz 21,13–17.) 22Kupci zo Sáby a Rémy, to boli tvoji kupci, rozličné prvotriedne voňavky, rôzne drahokamy a zlato ti dávali na výmenu. (*) (O Sábe pozri pozn. k 1 Kr 10,1. – Rému hľadajú niektorí v susedstve Sáby, iní v Perzskom zálive.) 23Haran, Chene a Eden, kupci zo Sáby, Asýr a Chelmad boli tvojimi kupcami. (*) (O Harane a Edene pozri pozn. k 2 Kr 19,12 = Iz 37,12. – Kraj Chene doteraz nie je zistený. – Asýrska ríša už síce nejestvovala, keď Ezechiel toto písal, ale asýrsky národ nezanikol. – Krajina Chelmad bola asi v blízkosti dnešného Bagdadu.) 24Oni kupčili s tebou na tvojich tržiskách so vzácnymi látkami, plášťmi z modrého purpuru, výšivkami a pestrými prikrývkami, pletenými a trvácimi povrazmi. 25Taršišské lode ti dovážali výmenný tovar.

27Tvoj majetok, články tovaru, námorníci, kormidelníci, tí, čo zaprávali na tebe trhliny a prevážali tvoj tovar, všetci tvoji bojovníci, čo ich len bolo na tebe, a celý zástup, ktorý bol na tebe, padne doprostred mora v deň tvojho stroskotania. (*) (O taršišských lodiach pozri pozn. k Iz 2,16. – Vulg číta: "lode mora". Týrus sa predstavuje ako plná loď, ktorá stroskotala.)

Pýcha a záhuba týrskeho kráľa. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Jahve:

11Pán prehovoril ku mne takto: 12"Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy. (*) (Kráľ Týru bol vzácny, ako je mužovi vzácny pečatný prsteň, porov. Jer 22,24.) 13Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokamy: karneol, topás a jaspis, chryzolit, beryl a ónyx, zafír, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravené a obložené boli na tebe v deň, keď si bol stvorený. (*) (Verše sú ťažké a neisté. Ich zmysel je: Kráľ Týru sa prirovnáva k prvému človeku, ktorému v Božej záhrade, v raji (v Edene, porov. Iz 51,3; Gn 2,15), bolo dobre, kým nezhrešil. Týrus oddávna pokladali za Boží vrch. Ako raj chránili kedysi cherubi s ohnivým mečom, tak mal chrániť kráľ Týru Boží vrch. Bol teda ochranným cherubom. Miesto ohnivého meča chránili Boží vrch dookola ohnivé kamene.– Slovo "pomazaný" je neisté. Ale nie je zvláštnosťou, že sa pohanský kráľ volá pomazaným. Sýrskeho kráľa, teda pohana, mal pomazať Pánov prorok Eliáš (1 Kr 19,16; por. 2 Kr 8,13).) 14Bol si cherubom, pomazaným ochrancom; dal som ťa na svätý Boží vrch, prechádzal si sa pomedzi ohnivé kamene. 15Bezchybný si bol na svojich cestách odo dňa, čo si bol stvorený, až kým sa nenašla na tebe vina. 16Pri tvojom rozsiahlom kupčení naplnilo sa ti vnútro zločinom a zhrešil si, vtedy som ťa zvrhol z Božieho vrchu, odstránil som ťa, ochranný cherub, spomedzi ohnivých kameňov. 17Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil, vystavil som ťa pohľadom kráľov, aby sa dívali na teba. 18Množstvom svojich zločinov, nepoctivosťou svojho kupčenia znesvätil si svoje svätyne; vtedy som z tvojho vnútra vyvolal oheň, ktorý ťa strávil. Urobil som z teba popol na zemi pred očami všetkých, čo ťa videli. (*) (Hriešnik si sám zaviňuje trest. Prorok to vyjadruje obrazom, že z hriešnika vyšľahne oheň, ktorý ho spáli; porov. Iz 1,31; 9,18.) 19Všetci, ktorí ťa poznali medzi národmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a už ťa viac niet."

Trest Sidona. - 20Pán prehovoril ku mne takto: 21"Syn človeka, obráť si tvár proti Sidonu a prorokuj proti nemu, 22povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Sidon, oslávim sa uprostred teba. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, keď v ňom zavediem súdy a ukážem na ňom, že som svätý. (*) (Pán dokáže, že je svätý, lebo bude trestať hriech.) 23Pošlem naň mor a na jeho ulice krv; prebodnutí budú v jeho strede padať pod mečom, ktorý bude proti nemu zo všetkých strán. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.

24A už viac nebudú domu Izraela pichľavým tŕňom a raniacim bodliakom všetci tí, čo sú okolo neho, čo ním opovrhujú, a budú vedieť, že ja som Pán. 25Toto hovorí Pán, Jahve: Keď zhromaždím synov Izraela spomedzi národov, kde sú roztratení, ukážem na nich pred očami národov, že som svätý. I budú bývať vo svojej krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakubovi. 26Budú v nej bývať bezpečne, budú stavať domy a vysádzať vinice. Budú bývať v bezpečí, keď zavediem súdy proti všetkým, čo nimi opovrhujú zo všetkých strán, i budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh."

Proti Egyptu. - 1V desiatom roku, jedenásty deň desiateho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: (*) (Keď Ezechiel vyriekol toto proroctvo, totiž asi v januári r. 587 pr. Kr., bol Jeruzalem už rok pod zátvorom babylonského vojska. Faraónom Egypta bol vtedy Hofra; porov. Jer 44,30.) 2"Syn človeka, obráť si tvár proti faraónovi, kráľovi Egypta, a prorokuj proti nemu a proti celému Egyptu. 3Hovor a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som pri tebe, faraón, kráľ Egypta, ty veľký krokodíl, ktorý sa vyvaľuješ v prostriedku jeho tokov a ktorý hovoríš: »Mne patrí môj Níl a ja som ho urobil.« (*) (Krokodíl, veľké zviera Nílu, býva symbolom Egypta. Tu prorok prirovnáva k nemu faraóna. Vulg prekladá "drak". – Miesto: "Ja som ho urobil" prekladá Vulg: "Ja som sa urobil", ale prekladateľ sv. Hieronym to vykladá vlastne tiež o rieke: ja som svojím tvorcom, ja som urobil rieku, ktorá zavlažuje celý Egypt.) 4Nuž vtiahnem ti krúžky do čeľustia a všetky ryby tvojich tokov ti popriliepam na šupiny; i vyzdvihnem ťa z prostriedku tvojich riek, pričom ti budú všetky ryby tvojich tokov visieť na šupinách. (*) (Ryby sú faraónovi podriadení, teda ľud jeho ríše; pozri aj 2 Kr 19,28.) 5Potom ťa zahodím na pustatinu, teba i všetky ryby tvojich tokov; padneš na otvorené pole, nezdvihnú ťa a nepozbierajú, zverine zeme a vtákom neba ťa dám za pokrm. 6A všetci obyvatelia Egypta budú vedieť, že ja som Pán, pretože boli Izraelovmu domu trstenou palicou. (*) (Obraz o palici pozri Iz 36,6 = 2 Kr 18,21.) 7Keď ťa chytia do ruky, zlomíš sa a pretrhneš im celé plece, a keď sa oprú o teba, prelomíš sa a rozhegáš im celý pás - 8preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti tebe meč a vyhubím z teba ľudí i zvieratá. 9Vtedy bude egyptská krajina samotou a púšťou a budú vedieť, že ja som Pán; pretože povedal: »Níl je môj, ja som ho urobil.« 10Preto som proti tebe a proti tvojim tokom a egyptskú krajinu obrátim na púšť, znivočenú mečom od Magdoly po Syene, ba až po hranice Etiópska. (*) (O Magdole pozri pozn. k Jer 44,1. – Syene, dnes Assuan, je na pravom brehu Nílu oproti ostrovu Elefantine. Magdola bola na severe, Syene na juhu Egypta.) 11Ľudská noha ňou neprejde, ani noha zvieraťa neprejde cez ňu a bude neobývaná štyridsať rokov. 12Egyptskú krajinu urobím pustou medzi pustými krajinami, jej mestá budú opustené medzi opustenými mestami štyridsať rokov. Egypťanov však rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách.

13Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Po uplynutí štyridsiatich rokov pozbieram Egypťanov z národov, kde sú roztratení. 14Obrátim osud Egypta a zavediem ich späť do krajiny Patros, do krajiny ich pôvodu, a budú tam podlým kráľovstvom. (*) (Patros pozri pozn. k Iz 11,11; porov. Iz 44,15. Podľa Herodota (2,4.15) pochádzali Egypťania naozaj z Horného Egypta, z Téb.) 15Podlejším než (ostatné) kráľovstvá a viac sa nepovznesú nad národy. Umenším ich, aby nepanovali nad národmi. 16A viac nebude Izraelovmu domu oporou, pripomienkou viny, že sa obracal k nim; a budú vedieť, že ja som Pán, Jahve." (*) (Pozri 17,16–19.)

Nabuchodonozor proti Egyptu. - 17V dvadsiatom siedmom roku, prvý deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 18"Syn človeka, babylonský kráľ Nabuchodonozor dal svojmu vojsku konať ťažkú službu proti Týru; každá hlava je plešivá, každé plece odreté, ale od Týru sa jemu a jeho vojsku nedostalo mzdy za službu, ktorú konal. 19Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi dám Egypt! Nech odnesie jeho bohatstvo, nech ho dôkladne vydrancuje a vyplieni, to bude mzda pre jeho vojsko. 20Ako odmenu, za ktorú slúžil, dám mu egyptskú krajinu, pretože pracovali za mňa, hovorí Pán, Jahve. 21V ten deň spôsobím, aby Izraelovmu domu vyklíčil roh, tebe však dám, aby si si mohol uprostred nich otvoriť ústa; a budú vedieť, že ja som Pán." (*) (Roh je symbolom moci, porov. Jer 48,25. – Keď sa splní proroctvo proti Egyptu, budú mať Izraeliti záruku, že sa splnia aj jeho proroctvá o mesiášskych časoch, v ktorých Izrael dostane naspäť svoju moc, Ezechiel bude môcť smelo hovoriť ľudu, lebo ten uzná, že sa jeho proroctvá plnia.)

Spustošenie Egypta. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

7Spustnutí budú uprostred spustnutých krajín a jeho mestá budú opustené uprostred opustených miest. 8I budú vedieť, že ja som Pán, keď v Egypte podložím oheň a zlomia sa všetci jeho pomocníci. 9V ten deň vyjdú odo mňa posli na člnoch, aby podesili bezpečnosť Etiópie; a bude u nich zdesenie ako v deň Egypta, lebo veru to príde. (*) (O člnoch porov. Iz 18,2. "Deň Egypta" je deň spustošenia Egypta, porov. deň Madiánu u 9,3.)

10Toto hovorí Pán, Jahve: Prostredníctvom babylonského kráľa Nabuchodonozora urobím koniec zástupu Egypta. 11On a jeho ľud s ním - najväčší násilníci národov - budú privedení znivočiť krajinu, vytasia svoje meče proti Egyptu a naplnia krajinu ranenými. 12Vtedy z riek urobím suchú zem; krajinu vydám do ruky zločincov a prostredníctvom cudzincov znivočím krajinu a všetko, čo je v nej; ja, Pán, som hovoril.

13Toto hovorí Pán, Jahve: Vyhubím sochy a vyničím modly z Memfisu, nebude viac kniežaťa z egyptskej krajiny, v egyptskej krajine rozšírim strach. (*) (Memfis pozri pozn. k Iz 19,13 a porov. Jer 2,16; 44,1; 46,14.) 14Spustoším Patros, v Tanise podložím oheň a v Tébach zavediem súdy. (*) (Patros pozri u Iz 11,11; Tanis je Soan, pozri pozn. K Iz 19,11. Téby, pozri Jer 46,25.) 15Vylejem svoj hnev na Pelusium, pevnosť Egypta, a vyhubím zástup Téb. (*) (Pelusium (hebr. Síno) je najdôležitejšia pohraničná pevnosť na severovýchode, pri Stredozemnom mori.) 16V Egypte podložím oheň, v kŕčoch sa bude zvíjať Pelusium, Téby budú rozbité a v Memfise bude úzkosť deň čo deň. 17Mladíci Heliopolisu a Bubastisu padnú pod mečom a pôjdu do zajatia. (*) (Heliopolis (hebr. On) ležalo severovýchodne od Memfisu; porov. pozn. k Iz 19,18; Bubastis (hebr. Pí-Bešet) je dnešný Zagazig.) 18V Tafnese sa zatmie deň, keď tam polámem berly Egypta a bude koniec jeho pyšnej moci; pokryje ho oblak a jeho dcéry pôjdu do zajatia. (*) (Tafnes pozri Jer 2,16; 44,1; 46,14.) 19V Egypte prevediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán."

Zláme sa rameno faraónovo. - 20V jedenástom roku, siedmy deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 21"Syn človeka, zlomil som rameno faraóna, egyptského kráľa, a veru ho neobviažu, aby sa vyhojilo, nedajú obväz na zavinutie, aby zmocnelo a mohlo chytiť meč. (*) (Rameno je odznakom moci.) 22Preto takto hovorí Pán, Jahve: Veru som proti faraónovi, egyptskému kráľovi, zlámem jeho rameno, to zdravé i to zlomené, a vyrazím mu meč z ruky. 23A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem po krajinách. 24Upevním rameno babylonského kráľa a svoj meč vložím do jeho ruky, faraónove ramená však dolámem, že bude pred ním stenať, ako stenú ranení. 25Ramená babylonského kráľa upevním, ale faraónove ramená klesnú. I budú vedieť, že ja som Pán, keď dám svoj meč do ruky babylonského kráľa, ktorý ho vystrie na egyptskú krajinu. 26A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách, vtedy budú vedieť, že ja som Pán."

Pyšný céder sa vyvalí. - 1V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2"Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: »Komu sa podobáš svojou veľkosťou?«

10Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce: (*) ("Oblaky" čítame so LXX, podobne aj vo verši 14.) 11dal som ho do ruky mocnému národu, nech s ním nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal. 12Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho. (*) (Po páde Asýrska sa menšie národy už nemali naň čo opierať.) 13Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa, 14aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy. (*) (O zostupovaní do jamy pozri pozn. k 26,20.)

16Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu. (*) (O podobnej radosti podsvetia pozri Iz 14,9 n.) 17Lebo aj tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi. (*) (Posledné slová verša sú porušené.) 18Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč.

To je faraón a celý jeho zástup," hovorí Pán, Jahve. (*) (O neobrezancoch pozri pozn. k 28,10.)

Žalospev o faraónovi. - 1V dvanástom roku, dvanásty mesiac, prvý deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: 2"Syn človeka, začni žalospev o faraónovi, kráľovi Egypta, a povedz mu:

9I popudím srdce mnohých národov, keď zavediem tvojich zajatcov medzi národy, do krajín, ktoré nepoznáš. (*) ("Zajatcov" prekladáme so LXX. Hebr a Vulg číta: tvoju zlomeninu.) 10A podesím pre teba mnohé národy, ich králi sa strašne zhrozia pre teba, keď budem mihať svojím mečom pred ich tvárami; v deň tvojho pádu sa bude každý razom chvieť o svoj život.

11Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Meč babylonského kráľa príde na teba. 12Mečmi silákov porazím tvoj zástup; sú to všetko najsilnejšie národy, nuž znivočia pýchu Egypta a vyhynie celý jeho zástup. 13Aj všetky jeho zvieratá vyhubím z početných vôd, takže ich ľudská noha viac nepomúti, ani paprčky zvierat ich nerozbúria. 14Vtedy dám ich vodám ustáť sa a ich riekam dám tiecť ako oleju, hovorí Pán, Jahve. 15Keď urobím egyptskú krajinu pustou a zem bude prázdna, bez svojej náplne, keď porazím všetkých, čo v nej bývajú, vtedy budú vedieť, že ja som Pán. 16Toto je žalospev, nech ho spievajú; dcéry národov ho majú spievať; nad Egyptom a nad celým jeho zástupom ho majú spievať," hovorí Pán, Jahve.

Faraón v podsvetí. - 17V dvanástom roku, v prvom mesiaci, pätnásty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: (*) (Slovo "prvý mesiac" dopĺňame podľa LXX.) 18"Syn človeka, kvíľ nad zástupom Egypta a strhni ho - jeho a dcéry mocných národov - do podzemia s tými, čo zostúpili do jamy. (*) (Porov. 28,10.) 19Od koho si krajší? Zostúp a daj sa uložiť s neobrezanými! 20Padnú medzi tých, ktorých prebodol meč. Meč je pripravený. Pritiahni ho i celý jeho zástup. 21Najmocnejší z hrdinov i s jeho pomocníkmi budú k nemu hovoriť zo stredu podsvetia. Zostúpili, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom. (*) (Zmysel týchto nejasných veršov je: faraón nie je o nič lepší než tí, čo sú už na druhom svete. Už je prichystaný meč, ktorý i jeho pošle do podsvetia, kde jeho i celý jeho národ pritiahnu a posmešne budú vítať tí, čo už tam sú; budú medzi nimi aj hrdinské národy, ba aj spojenci Egypta.)

22Tam je Asýr a celé jeho zhromaždenie, jeho hroby sú vôkol neho. To všetko sú prebodnutí, padli pod mečom, 23a dali im hrob na dne jamy; jeho zástup je však okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, ktorí v krajine živých šírili strach.

24Tam je Elam a celý jeho zástup je okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, čo zostúpili do podsvetia neobrezaní, čo v krajine živých šírili strach. Nuž nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy. (*) (O Elame pozri Iz 11,11; porov. Jer 25,25; 49,34–39.) 25Uprostred prebodnutých mu dali lôžko s celým jeho zástupom, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože sa z nich šíril strach v krajine živých; nesú teda svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy, sú položení uprostred prebodnutých.

26Tam je Mosoch a Tubal a celý jeho zástup, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože šírili strach v krajine živých. (*) (Tubal a Mosoch pozri 27,13.) 27A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do podsvetia s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy. Ale ich zločin je na ich kostiach, pretože boli postrachom hrdinov v krajine živých. (*) ("Odpradávna" prekladáme so LXX. Hebr a Vulg číta "z neobrezaných". Pradávnych hrdinov pochovali s vojenskou výzbrojou, čo u každého národa bolo čestné. Národy však, ktoré tu vypočítava prorok, páchali zločin násilia, preto aj v podsvetí budú potupené.) 28Nuž aj ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, ktorých prebodol meč.

29Tam je Edom, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorých s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutými mečom; ležia s neobrezanými a s tými, čo zostúpili do jamy. 30Tam sú všetci vládcovia severu a všetci Sidonci, ktorí zahanbení zostúpili s prebodnutými i napriek strachu z ich hrdinstva. I ležia neobrezaní s tými, ktorých prebodol meč, a nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

31Týchto uvidí faraón a poteší sa i celé jeho vojsko; faraóna a celý jeho zástup prebodnú mečom - hovorí Pán, Jahve. (*) (Faraón a vojsko, ktoré ho bude sprevádzať do podsvetia, sa poteší, že on a jeho národ, ktorí tiež prebodnutí mečom zostupujú do podsvetia, nie sú tam sami, ale že tam našli už iné veľké národy.) 32Pretože šíril strach v krajine živých, položia ho - faraóna a celý jeho zástup - uprostred neobrezaných s tými, ktorých prebodol meč."

Budúca spása, hl. 33 - 48

Nová zmluva a vzkriesenie národa, hl. 33 - 39

Prorok strážca. - 1Pán prehovoril ku mne takto: "Syn človeka, hovor k synom svojho ľudu a povedz im: 2Keď na krajinu privediem meč, vtedy si ľud krajiny vyberie zo svojho lona nejakého muža a ustanoví ho za strážcu. 3Keď uzrie prichádzať meč proti krajine, zatrúbi na trúbu a bude varovať ľud. 4Ak ktokoľvek, kto počuje zvuk trúby, neprijme výstrahu, takže príde meč a zasiahne ho, jeho krv bude na jeho hlave. 5Počul zvuk trúby, no neprijal výstrahu, jeho krv bude na ňom. Keby bol prijal výstrahu, bol by si zachránil život. 6Ale keď strážca uvidí prichádzať meč, a nezatrúbi na trúbu, takže ľud nedostane výstrahu, a potom príde meč a zasiahne niekoho spomedzi nich; i ten bol zasiahnutý pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať zo strážcovej ruky.

7Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! 8Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: »Bezbožník, určite zomrieš!«, nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. 9Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu.

Boh odpustí. - 10A ty, syn človeka, povedz Izraelovmu domu: Takto ste hovorili: »Naše zločiny a naše hriechy sú na nás a my v nich hynieme, ako teda môžeme žiť?« (*) (Porov. hl. 18.) 11Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vráťte, vráťte sa zo svojich zlých ciest, prečože by ste mali zomrieť, Izraelov dom?! 12A ty, syn človeka, povedz domu svojho ľudu: Spravodlivosť spravodlivca ho nezachráni v deň, keď zhreší, bezbožný sa však nezrúti pre svoju bezbožnosť v deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; spravodlivec však nebude môcť žiť zo svojej spravodlivosti v deň, keď zhreší. 13Keď poviem spravodlivému: Určite budeš žiť a on sa bude spoliehať na svoju spravodlivosť a spácha zločin, jeho spravodlivosť vôbec nezostane v pamäti; pre svoj zločin, ktorý spáchal, pre ten zomrie. 14A keď poviem bezbožnému: »Určite zomrieš« a odvráti sa od svojho hriechu a bude konať právne a spravodlivo, 15vráti záloh, nahradí korisť, bude kráčať podľa príkazov života, aby nespáchal zločin, istotne bude žiť, nezomrie. 16Jeho hriechy, ktoré popáchal, nebudú sa mu vôbec pripomínať; konal podľa práva a spravodlivo, istotne bude žiť.

17Ale synovia tvojho ľudu povedali: »Pánovo počínanie nie je správne,« hoci ich počínanie je nesprávne. 18Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, tak preto zomrie. 19A ak sa bezbožník odvráti od svojej bezbožnosti a bude konať podľa práva a spravodlivosti, tak ten preto bude žiť. 20A vy ste povedali: »Pánovo počínanie nie je správne.« Každého z vás, Izraelov dom, budem súdiť podľa jeho ciest."

Výstraha tým, čo ostali v Palestíne. - 21V dvanástom roku, piaty deň desiateho mesiaca nášho zajatia, prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema so zvesťou: "Mesto padlo!" 22Večer pred príchodom utečenca sa však vzniesla nado mňa Pánova ruka a otvoril mi ústa prv, než ráno prišiel ku mne; otvoril mi ústa, takže som už nebol nemý. (*) (O Pánovej ruke pozri pozn. k 1,1–3. Splnil sa sľub, ktorý prorok dostal vo veršoch 24,25–27.) 23Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 24"Syn človeka, obyvatelia tých zrúcanín v krajine Izraela hovoria takto: »Abrahám bol len jeden a dostal krajinu, nás je však mnoho, nám sa dostala krajina do vlastníctva.« (*) (Izraeliti, ktorí zostali v Palestíne, ešte sa tešia, že ich ostalo málo; môžu sa sami zmocniť celej krajiny aj majetkov tých, čo sú v zajatí. Že ich je málo a že každému sa dostane veľký podiel, to nepokladali za chybu, veď rozumovali tak, že Abrahám bol len sám, a jednako dostal celý Kanaán. To im ani nepríde na myseľ, že Abrahám dostal krajinu za to, že bol spravodlivý, oni sú však od spravodlivosti veľmi ďaleko.) 25Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Jedávate s krvou, oči dvíhate k svojim modlám, vylievate krv, a chcete vládnuť krajinou? (*) (Vyčítajú sa hriechy, ktoré sa vyčítajú aj v 18,6 n.) 26Spoliehate sa na svoje meče, páchate ohavnosť, každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho, a chcete vládnuť krajinou?

27Takto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Ako žijem, tí, čo sú v zrúcaninách, padnú pod mečom; toho, čo je na poli, dám za pokrm zverine; a tí, čo sú na hradiskách a v jaskyniach, pomrú na mor. 28A krajinu urobím pustou, pominie sa jej hrdá moc a vrchy Izraela budú opustené, pretože nik po nich neprejde. 29Budú teda vedieť, že ja som Pán, keď urobím krajinu pustou a opustenou pre všelijaké ich ohavnosti, ktoré popáchali.

30Ty však, syn človeka: Synovia tvojho ľudu si hovoria o tebe popri múroch a vo dverách domov; druh druhovi a muž mužovi vraví: »Poďteže, čujme, čo to za slovo, ktoré vyšlo od Pána.« 31I prichádzajú k tebe, ako prichádza ľud; môj ľud sa posadí pred teba a počúva tvoje slová, ale nekonajú podľa nich, pretože v ústach majú lož, podľa nej konajú, srdce im ide za ziskom. (*) (Slovo "lož" prekladáme podľa LXX; Hebr a Vulg má "pesničky".) 32Ty si im však ako ľúbostný spevák, ktorý má pekný hlas a dobre vyhráva, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. 33Až keď sa to splní - veruže sa splní -, budú vedieť, že bol prorok medzi nimi."

Zlí pastieri. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri? (*) (Doterajší vodcovia ľudu mali na mysli svoje záujmy, a nie záujmy ľudu, ktorý preto priviedli do záhuby. – Obraz o pastieroch je v Starom zákone častý, obraz o dobrom pastierovi prevzal aj sám Spasiteľ.) 3 Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli. 4Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi. 5A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa. 6Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi. (*) (Izraeliti boli rozhádzaní po celej zemi. Jedni boli v asýrskom, iní v babylonskom zajatí, mnohí ušli do Egypta alebo iných krajín. – Vrchy a kopce sú narážkou na modloslužbu na výšinách.) 7Preto, pastieri, čujte slovo Pánovo: 8Ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo: 9preto, pastieri, počujte slovo Pánovo: 10Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom.

11Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. 12Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň. 13Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny. 14Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela. 15Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. 16Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.

17Vy však, ovečky moje! Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja súdim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi. 18Málo vám je, že ste vypásli najlepšiu pašu a zvyšok svojej paše šliapete nohami? Že ste pili čistučkú vodu a ostatok mútite nohami? 19Takže moje ovce mali spásať, čo ste pošliapali nohami, a mali piť, čo ste zamútili nohami? 20Preto k vám takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám súdim medzi ovcou tučnou a ovcou chudou. 21Pretože ste všetky slabé bokmi a plecami odtískali a klali rohami, až kým ste ich nevyhnali von, 22nuž ochránim svoje ovce, že nebudú viac napospas, a rozsúdim medzi ovcou a ovcou.

Dobrý pastier. - 23I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom. (*) (Dobrý pastier bude Mesiáš, ktorého Pán volá Dávidom, lebo podľa proroctiev má byť Dávidovým potomkom (2 Sam 7,12 n.; Am 9,11; Iz 9,6; 11,1; Jer 23,5). Volá ho aj svojím sluhom. Aj trpiaceho Spasiteľa volá prorok Izaiáš Pánovým služobníkom; pozri pozn. pred Iz 42.) 24Ja, Pán, im budem Bohom a môj sluha Dávid bude medzi nimi kniežaťom; ja, Pán, to hovorím. 25Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstránim zo zeme divú zver, takže budú v bezpečí bývať na púšti, i v horách môžu spávať. (*) (Pokoj a mierumilovnosť je význačným ťahom mesiášskeho kráľovstva: porov. Mich 5,5; Ag 2,10; Iz 9,6–7; 11,6 n.; 2,2–4 atď.) 26Urobím ich a okolie svojho pahorku požehnaním, v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak. 27Poľné stromy budú rodiť svoje ovocie a zem vydá svoju úrodu; na svojej pôde budú v bezpečí. A zvedia, že ja som Pán, keď dolámem ihlice ich jarma a vyslobodím ich z rúk tých, čo ich zotročovali. 28Nebudú už viac korisťou národov ani ich nebude žrať zver zeme, budú bývať v bezpečí, nik ich neodstraší. 29Vzbudím im slávnu sadenicu a nebude v krajine nik, koho by sužoval hlad, a nebudú viac znášať potupovanie národov. (*) (Hojná úroda a ostatné dobrá pozemské len zobrazujú duchovné požehnanie mesiášskych časov. Tento obraz bol u prorokov tiež častý: Iz 9,3.6; 11,6–9; 32,1–5.15–18; Oz 3,22 n.; Am 9,13. – O posvätnom Pánovom vrchu, ktorý bude východiskom nového náboženstva pozri pozn. k Iz 2,2.) 30Budú vedieť, že ja, Pán, ich Boh, som s nimi, oni však, Izraelov dom, sú mojím ľudom, hovorí Pán, Jahve. 31Vy však, moje stádo, ovce mojej paše, ste ľudia a ja som váš Boh," hovorí Pán, Jahve.

Proti vrchu Seir. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár proti vrchu Seir a prorokuj proti nemu. (*) (Seir je pohorie v Edomsku; pozri Iz 21,11–12. Proroctvo je namierené proti Edomsku, porov. 25,12–14; Iz 34,5; Jer 49,7 n. a Abd 1 n.) 3Povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, vrch Seir, vystriem proti tebe svoju ruku a urobím ťa pustým a opusteným. 4Z tvojich miest urobím zborenisko, ty však budeš spustnutý a budeš vedieť, že ja som Pán. 5Pretože si prechovával večné nepriateľstvo a synov Izraela si vydal do moci meča v čase ich nešťastia, v čase krajnej viny, (*) (Krajná alebo konečná vina bola tá, ktorá pripravila zánik Júdskeho kráľovstva a spustošenie Jeruzalema. Vtedy sa Edomčania zachovali k Izraelitom zvlášť nepriateľsky; porov. Nár 4,21; Ž 137,7.) 6preto, ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, obrátim ťa na krv a krv ťa bude stíhať. Preto, že si nenávidel krv, krv ťa bude stíhať. (*) (Edomčania pochádzali od Jakubovho brata Ezaua, boli teda krvní príbuzní Izraelitov; preto vraví prorok, že "nenávideli krv", keď prenasledovali Izraelitov.) 7Vrch Seir obrátim na púšť a vyhubím z neho, čo odchádza i prichádza. 8Jeho vrchy naplním prebodnutými: na tvojich kopcoch, v tvojich údoliach i vo všetkých tvojich riečiskách budú padať prebodnutí mečom. 9Večnou pustatinou ťa urobím a tvoje mestá nebudú obývané; i budete vedieť, že ja som Pán. 10Pretože si povedal: »Oba národy a obe krajiny budú moje, opanujem ich,« hoci tam bol Pán, (*) (Napriek tomu, že národ a zem Izraela patrili Pánovi, Edomčania boli by sa chceli zmocniť oboch kráľovstiev vyvoleného národa. Preto bude Pán s Edomčanmi zaobchádzať, ako oni zaobchádzali s Izraelitmi.) 11preto, ako žijem, hovorí Pán, Jahve, urobím podľa tvojho hnevu a podľa tvojej žiarlivosti, akou si vo svojej nenávisti nakladal s nimi, a dám sa im poznať, keď ťa budem súdiť. 12Budeš teda vedieť, že ja som Pán. Počul som všetky tvoje rúhania, ktoré si vyriekol proti vrchom Izraela: »Pusté sú, nám sa dostali za pokrm.« 13A svojimi ústami ste sa vyvyšovali nado mňa, kopili ste proti mne svoje reči, ja som to počul. 14Toto hovorí Pán, Jahve: Keď sa bude radovať celá zem, teba urobím pustatinou. 15Ako si sa radoval nad dedičstvom Izraelovho domu, lebo bol pustý, tak naložím s tebou; budeš pustý, vrch Seir a celý Edom; i budú vedieť, že ja som Pán.

Požehnanie vrchov Izraela. - 1A ty, syn človeka, prorokuj o vrchoch Izraela a povedz: Vrchy Izraela, čujte slovo Pánovo. (*) (Ezechiel prorokoval v hl. 6 proti vrchom Izraela a hrozil im spustnutím. V mesiášskych časoch sa však veci obrátia a Izrael bude mať úrodnejšiu krajinu než predtým.) 2Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože nepriateľ hovoril proti vám: »Ha, večné výšiny sa stali naším majetkom,« 3preto prorokuj a hovor: Toto hovorí Pán, Jahve: Preto, len preto, že okolití túžia a dychtia po vás, aby ste boli majetkom ostatných národov a dostali ste sa na hrot jazyka a do rečičiek ľudí, 4preto, vrchy Izraela, čujte slovo Pána, Jahveho: Toto hovorí Pán, Jahve, vrchom a kopcom, riečiskám a údoliam, pustým zboreniskám a osamelým mestám, ktoré sa stali korisťou a posmechom ostatným okolitým národom. 5Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Veru v zápale svojej horlivosti hovoril som proti ostatným národom a proti celému Edomu, lebo si s celou radosťou srdca a pohŕdaním duše urobil moju krajinu svojím majetkom, aby ňou vládli a vykoristili ju. 6Preto prorokuj o krajine Izraela a povedz vrchom a kopcom, riečiskám a údoliam: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, hovoril som vo svojej horlivosti a prchlivosti, lebo ste znášali opovrhnutia národov. 7Preto takto hovorí Pán, Jahve: Ja som zdvihol svoju ruku: veruže národy, ktoré sú okolo vás, samy ponesú svoju hanbu. (*) (Pán zdvihol ruku na prísahu; porov. 20,5.)

8Vy však, vrchy Izraela, vyžeňte svoje ratolesti a prineste svoje ovocie pre môj ľud, Izrael, lebo je blízky ich príchod. (*) (Pozri pozn. k 34,26–29. Duchovné dobrá mesiášskych časov sú nesporne viac, než boli pozemské dobrá, ktorými kedysi Boh zahrňoval Izraelitov.) 9Lebo, hľa, ja som pri vás a obrátim sa k vám; obrobia vás a zasejú vás. 10I rozmnožím na vás ľudí, celý, úplný dom Izraela. Vtedy budú mestá obývané a zboreniská sa vybudujú. 11Rozmnožím na vás ľudí i zvieratá, zveľadia sa a budú rodiť, zaľudním vás ako za pradávna, dám vám viac dobrôt ako v začiatkoch a budete vedieť, že ja som Pán. 12Privediem na vás ľudí, svoj ľud, Izrael, budú tebou vládnuť a budeš im dedičstvom a viac ich už nepozbavíš detí. (*) (Rozumej: Pri obrane svojich vrchov Izraeliti viac nestratia svoje deti.) 13Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože vám hovoria: »Ľudojedom si, vlastný národ robíš bezdetným:« 14preto nebudeš viac jesť ľudí a nebudeš robiť svoj národ bezdetným, hovorí Pán, Jahve. 15A nedám ti viac počuť opovrhovanie národov; ani posmech kmeňov nebudeš viac znášať a svoj národ nebudeš viac robiť bezdetným," hovorí Pán, Jahve.

Budúca spása. - 16Pán prehovoril ku mne takto: 17"Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde, ale poškvrnil ju svojimi cestami a svojimi činmi. Ako mesačná nečistota boli predo mnou ich cesty. 18Vtedy som vylial na nich svoj hnev pre krv, ktorú vylievali v krajine a poškvrnili ju svojimi modlami. 19I rozhádzal som ich medzi národy, rozosiali sa po krajinách; podľa ich ciest a podľa ich skutkov som ich súdil. 20Tak sa dostali k národom. Kde prišli, znesväcovali moje meno, lebo sa o nich hovorilo: »To je Pánov ľud, ale vytiahli z jeho krajiny.« 21I zľutoval som sa pre svoje sväté meno, ktoré synovia Izraela znesväcovali u národov, ku ktorým prišli. 22Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale pre svoje sväté meno, ktoré ste znesväcovali u národov, ku ktorým ste prišli. 23Posvätím svoje veľké meno, znesväcované u národov, ktoré ste znesväcovali uprostred nich; i budú národy vedieť, že ja som Pán - hovorí Pán, Jahve -, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý. 24I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu. 25Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. (*) (Izraeliti sa museli často očisťovať vodou (Ex 19,10; 30,17; Lv 15,19 n.; Nm 19). No tieto očisty im len pripomínali hriešnosť, ale dušu im naozaj od hriechov neočistili. V budúcnosti sám Boh bude vodou očisťovať svoj ľud a táto očista vytvorí v človeku nový nadprirodzený život a človek dostane Božieho ducha. Nemožno tu nepomyslieť na sviatosť svätého krstu.) 26A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. 27Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich. 28Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. 29Vyslobodím vás zo všetkých vašich nečistôt. I privolám obilie a rozmnožím ho a nedopustím na vás hlad. 30Rozmnožím ovocie stromov a úrodu poľa, aby ste už neznášali hanbu hladu medzi národmi. 31Vtedy si spomeniete na svoje zlé cesty a na svoje skutky, ktoré neboli dobré; a vám samým sa budú hnusiť vaše hriechy a vaše ohavnosti. 32Nie kvôli vám budem konať - hovorí Pán, Jahve -, vezmite to na vedomie! Hanbite a červenajte sa pre svoje cesty, dom Izraelov!

33Toto hovorí Pán, Jahve: Vtedy, keď vás očistím od všetkých vašich hriechov, zaľudním mestá, zboreniská sa zbudujú 34a obrobia spustnutú zem, ktorá bola púšťou v očiach každého, kto prechádzal. 35I budú hovoriť: Táto zem, ktorá bola pustá, je ako záhrada Eden a mestá, ktoré boli zborené, spustnuté a zrúcané, sú zbudované, obývané. (*) (O záhrade Eden porov. 28,13; 31,8 n.; Gn 2,8; Iz 51,3.) 36A národy, ktoré vstanú okolo, budú vedieť, že ja, Pán, som zbudoval, čo bolo zrúcané, a vysadil som, čo bolo spustnuté; ja, Pán, som povedal a splnil.

37Toto hovorí Pán, Jahve: Ešte sa dám domu Izraela uprosiť, aby som im urobil toto: rozmnožím ich ľudí ako stádo. 38Ako sväté stádo, ako stádo Jeruzalema na jeho sviatky, tak budú zborené mestá preplnené stádom ľudí a budú vedieť, že ja som Pán." (*) (Na veľké sviatky museli Izraeliti putovať do Jeruzalema a vtedy, kto len mohol, priniesol zviera, ktoré potom obetoval Pánovi v chráme. Ako teda na sviatočné dni boli v Jeruzaleme veľké stáda, sväté stáda, lebo boli určené na obetu, toľko bude ešte ľudí v mestách Izraela.)

Videnie kostí. - 1Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. (*) (Vo verši 11 sám Boh podáva výklad Ezechielovho videnia. Oživené kosti sú oživený izraelský národ, ktorý v zajatí už odumrel a sotva mal nádeje, že ešte niekedy bude národom. O zmŕtvychvstaní ľudských tiel tu prorok nehovorí. No toto videnie jednako mohlo ľudí pripravovať na túto vieru, a to tým viac, že vzkriesenia neboli Izraelitom neznáme; porov. 1 Kr 17,17 n.; 2 Kr 4,18 n.; 13,21 – V údolí, kam Boží duch zaviedol proroka (porov. 3,23), neboli v skutočnosti ľudské kosti, prorok ich videl len svojím duševným zrakom, v prorockom vytržení.) 2I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. (*) (Kosti boli zoschnuté, boli to teda kosti už dávno odumretých ľudí.) 3A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš." 4Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: 5Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! 6Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán."

7Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. 8Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo! 9I prehovoril ku mne: "Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!" 10Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.

11Nato mi povedal: "Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: »Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.« (*) (Do pádu Jeruzalema, kým stál Pánov chrám, Izraeliti žili v nádeji, že ostanú národným celkom. Keď ich však rozhádzali v zajatí, odumrela im táto nádej, pokladali sa za stratených.) 12Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny. (*) (Hrobmi sa tu rozumejú miesta, kde boli Izraeliti v zajatí.) 13I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. 14Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán, som to riekol a splnil," hovorí Pán.

Zjednotenie dvoch krajín národa. - 15Pán prehovoril ku mne takto: (*) (Jedným z požehnaní mesiášskych čias má byť, že sa zase spoja dve čiastky vyvoleného národa, ktorý od Roboamových čias bol rozdvojený. Toto zjednotenie proroci už pred Ezechielom viac ráz predpovedali: Am 9,11; Oz 2,2; 3,5; Iz 11,13; Mich 2,12. I toto proroctvo, ako všetky podobné, bolo podmienečné; ak Izrael bude verný a primkne sa k svojmu Mesiášovi. No Izrael to neurobil, preto nezostal vo svojej krajine, ani jeho chrám nemal večného trvania. Dokonale sa však splnilo toto proroctvo na novozákonnom vyvolenom národe, na Kristovej Cirkvi.) 16"A ty, syn človeka, vezmi si drevo a napíš naň: »Júdovo a jeho spojencov, synov Izraela.« A vezmi druhé drevo a napíš naň: »Jozefovo - drevo Efraima - a jeho spojencov, celého domu Izraela.« (*) (Jedno z driev predstavovalo Júdske kráľovstvo, v ktorom vedúcim kmeňom bol kmeň Júdov. K nemu sa družili ešte dva malé izraelské kmene, Benjamín a Simeon. Týchto treba rozumieť pod spojencami Júdu. Druhé drevo predstavovalo zasa Severné kráľovstvo, v ktorom vedúcu úlohu hrali kmene Jozefových synov, Efraima a Manassesa. Všetky ostatné kmene patrili k Severnému kráľovstvu, boli teda spojencami Efraima. Kmeň Efraim bol najväčší v Severnej ríši; často sa preto celá táto ríša volá prosto Efraimom.) 17A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným v tvojej ruke. 18A keď sa ťa synovia tvojho ľudu budú vypytovať: »Neoznámiš nám, čo tým chceš?«, 19povedz im: Toto vraví Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Jozefovo drevo, ktoré je v Efraimovej ruke, a s ním spojené kmene Izraela, zložím ich spolu s drevom Júdovým a urobím z nich jedno drevo; jedným sa stanú v mojej ruke. 20Drevá, na ktoré píšeš, nech sú v tvojich rukách pred ich očami. 21A hovor im: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Izraelových synov spomedzi národov, medzi ktoré išli, pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich na ich zem. 22A urobím ich jedným národom v krajine, na vrchoch Izraela; všetci budú mať jedného kráľa za panovníka, už nebudú viac dvoma národmi, ani viac nebudú rozdelení na dve kráľovstvá. 23Ani sa viac nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi hriechmi, vyslobodím ich zo všetkých sídiel, v ktorých sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom, ja však budem ich Bohom. (*) (Sídlami rozumej miesto, kde boli Izraeliti v zajatí a kde sa klaňali modlám. Ale azda lepšie by bolo so LXX: "od všetkých vzbúr".) 24Môj sluha Dávid bude nad nimi kráľom a všetci budú mať jedného pastiera; budú kráčať podľa mojich výrokov, budú zachovávať moje nariadenia a budú ich prevádzať. (*) (Kráľ, ktorého prorok volá Dávidom, bude Mesiáš; porov. pozn. k 34,23.) 25Budú bývať v krajine, ktorú som dal ich sluhovi Jakubovi, v ktorej bývali vaši otcovia. V nej budú bývať oni, ich deti a ich detné deti naveky a môj sluha Dávid im bude kniežaťom naveky. 26Potom s nimi uzavriem zmluvu pokoja; bude to s nimi zmluva večná, dám sa im rozmnožiť a svoju svätyňu umiestnim uprostred nich. 27Môj príbytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni však budú mojím ľudom. (*) (O Pánovom stane nad vyvoleným ľudom pozri Iz 4,5–6.) 28Vtedy budú vedieť národy, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izrael, keď bude moja svätyňa uprostred nich naveky."

Proroctvá proti Gogovi

Prvé proroctvo. - 1Pán prehovoril ku mne takto: (*) (V hl. 38 – 39,22 prorok nehovorí už o vyslobodení zo zajatia ani o Mesiášových časoch, ale o posledných časoch, o konci sveta. Vtedy vystúpi proti Božiemu národu od všetkých doterajších mocnejší nepriateľ, ktorému prorok dáva meno Gog. Toto meno má nepriateľ Boha aj v Zjv 20,8.) 2"Syn človeka, obráť si tvár proti Gogovi v krajine Magog, veľkniežaťu Mosocha a Tubala, a prorokuj proti nemu. (*) (Meno Gog pripomína meno kráľa Lýdov Gygesa (na klinopisných pamiatkach sa volá Gugu). Gog v reči sumerskej znamená "tmu"; Gog zosobňuje teda tmu; preto prichádza aj z krajiny tmy, zo severu. Magog znamená: "zem Gogova". Mosoch a Tubal pozri pozn. k 27,13. Tieto mená však prorok si len prepožičiava na označenie nepriateľského národa posledných čias.) 3Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti tebe, Gog, veľknieža Mosocha a Tubala. 4Zavrátim ťa a dám ti krúžky do čeľuste, tak vyvediem teba i celé tvoje vojsko, kone i jazdcov, všetkých v plnom výstroji, veľký zástup so štítmi a pavézami, všetkých, čo sa chápu meča. (*) (Boh vyvedie Goga, lebo dopustí, aby zaútočil na jeho ľud, ktorému takto chce dopomôcť ku konečnému víťazstvu.) 5Peržania, Etiópci a Pút sú s nimi, všetci so štítom a prilbou. (*) (O Púte pozri pozn. k Iz 66,18.) 6Gomer a všetky jeho tlupy, dom Togormu, končiny severu i všetky jeho tlupy; mnohé národy sú s tebou. (*) (Gomer sú Kimerčania (Kimmer na klinopisných pamiatkach Gimirraia). Objavujú sa najprv na asýrskom území. Vyvrátili ríšu Urarru, porazili kráľa Frýgov Midasa a kráľa Lýdov Gygesa a vyvrátili ich ríše. – O Tagormovi pozri 27,14.) 7Chystaj sa a zbroj ty i celý tvoj zástup, ktorý sa zhromaždil k tebe, a budeš im veliteľom. 8Po mnohých dňoch dostaneš rozkaz, na konci rokov prídeš do krajiny vrátenej od meča, zhromaždenej z mnohých národov na vrchoch Izraela, ktoré boli ustavične spustnuté; z národov bola vyvedená, všetci bývajú v bezpečí. 9Potom vystúpiš, prídeš ako víchrica, budeš ako oblak, aby si pokryl zem, ty i všetky tvoje tlupy a mnohé národy s tebou.

10Toto hovorí Pán, Jahve: V ten deň ti prídu na myseľ veci, vyhútaš si zlý plán 11a povieš: "Pôjdem proti krajine bez ohrád, pôjdem proti pokojným, ktorí bývajú v bezpečí, všetci bývajú na miestach bez múrov a nemajú závory ani dvere," 12aby si koristil korisť a plienil plen, aby si vystrel ruku proti zaľudneným zboreniskám a proti ľudu zhromaždenému z národov, ktorý získal imanie a majetok a bývajú v prostriedku zeme. (*) ("Prostriedkom zeme" označuje sa dôstojnosť miesta, ktoré zaujíma Božie kráľovstvo.) 13Sába, Dedan a kupci Taršišu a všetci jeho levi ti budú vravieť: »Prichádzaš koristiť korisť? Zhromaždil si zástup, aby si plienil plen? Aby si odniesol striebro a zlato? Aby si zobral imanie a majetok?« (*) (O Sábe pozri 1 Kr 10,1; o Dedane Iz 21,13–17; o Taršiši Iz 2,16. – Levmi sa často označujú králi a kniežatá (porov. 19,2; 32,2). Tu rozumej bohatých a vplyvných kupcov.) 14Preto prorokuj, syn človeka, a povedz Gogovi: Toto hovorí Pán, Jahve: Vari sa nezdvihneš v ten deň, keď bude môj ľud, Izrael, bývať v bezpečí? (*) (Výraz "nezdvihneš sa" rozumej k útoku, prekladáme podľa LXX. Dnešná hebr. osnova a Vulg číta: "budeš vedieť", čo nedáva zmysel.) 15Prídeš zo svojho sídla, z končín severu, ty a s tebou mnohé národy, všetko jazdci na koňoch, veľký zástup a početné vojsko. 16A vystúpiš proti môjmu ľudu, Izraelu, ako oblak, aby si zakryl zem. Bude to na konci dní, vtedy ťa privediem proti svojej krajine, aby ma poznali národy, keď pred ich očami na tebe, Gog, ukážem, že som svätý. (*) (Pozri pozn. k veršu 4.)

17Toto hovorí Pán, Jahve: Si to ty, o kom som hovoril v dávnych dňoch prostredníctvom svojich sluhov, prorokov Izraela, ktorí v tých dňoch roky prorokovali, že ťa privediem proti nim? (*) (Ezechiel tu myslí na rozličné proroctvá svojich predchodcov, v ktorých sa predpovedá pád nepriateľov Božieho kráľovstva. Pozri Joel 3,11; Iz 24,1 n.; 25,10; 26,21; 34,2; Oz 2,18; 12,14; Mich 4,13; Hab 3,9; Sof 1,14.) 18V ten deň však, v deň príchodu Goga na izraelskú pôdu - hovorí Pán, Jahve -, vzblčí mi tvár hnevom. 19A vo svojej žiarlivosti, v ohni svojej prchlivosti hovorím: Veruže v ten deň bude v krajine Izraela veľké zemetrasenie. 20Vtedy sa budú predo mnou triasť ryby mora a vtáci nebies, zverina poľa a všetky plazy, ktoré sa plazia po zemi, i všetci ľudia, čo sú na zemi; zrúcajú sa vrchy, popadajú bralá a každý múr sa zvalí na zem. 21I zavolám na celom svojom pohorí proti nemu meč - hovorí Pán, Jahve -, muž proti mužovi obráti meč. 22Budem sa s ním pravotiť pomocou moru a krvi; záplave dažďa, kameňom krupobitia, ohňu a síre dám padať naň, na jeho tlupy a na mnohé národy, ktoré sú s ním. 23Zvelebím, posvätím a oslávim sa pred očami mnohých národov a budú vedieť, že ja som Pán.

Druhé proroctvo proti Gogovi. - 1A ty, syn človeka, prorokuj proti Gogovi a vrav: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti tebe, Gog, veľknieža Mosocha a Tubala! (*) (O Gogovi a Magogovi pozri pozn. k 38,1 n. a 2. Mosoch a Tubal 27,13.) 2Zavrátim ťa a budem ťa viesť. Vyvediem ťa z končín severu a zavediem ťa na vrchy Izraela. 3Z ľavej ruky ti vyrazím luk a z pravej ruky ti vypichnem šípy. 4Na vrchoch Izraela padneš ty i početné národy; ktoré sú s tebou. Dravým vtákom, rozličným okrídlencom a zverom poľa ťa dám za pokrm. 5Padneš na otvorenom poli, pretože ja som prehovoril, hovorí Pán, Jahve.

6Vtedy pošlem oheň na Magoga a na tých, čo bývajú v bezpečí na pobrežiach, i budú vedieť, že ja som Pán. 7Svoje sväté meno zjavím uprostred svojho ľudu Izraela a nedám viac znesväcovať svoje sväté meno; i budú vedieť, že ja som Pán, Svätý v Izraeli. 8Hľa, príde a stane sa to, hovorí Pán, Jahve. To je deň, o ktorom som hovoril. 9Vtedy vyrazia obyvatelia izraelských miest, zažnú a spália výstroj, štíty, pavézy, kuše, šípy, ručné kyje a kopije; sedem rokov budú nimi zakladať oheň. (*) (Po porážke Goga nastane nerušený pokoj, preto ľud popáli zbrane, čo je len obraz duchovného víťazstva Božieho kráľovstva.) 10Nebudú nosiť drevo z poľa ani nebudú vytínať v horách, pretože budú klásť oheň výstrojom. Vtedy vykoristia tých, čo ich vykoristili, a vyplienia tých, čo ich plienili, hovorí Pán, Jahve.

11V ten deň dám Gogovi významné miesto na hrob v Izraeli, Údolie priechodu východne od mora. Zhrozia sa tam cestujúci; pochovajú tam Goga i celý jeho zástup a nazvú ho Údolie Gogovho zástupu. (*) (Miesto celej krajiny, ktorú chcel dobyť, bude Gogovi a jeho vojsku stačiť jediné údolie na hroby na východ od Mŕtveho mora, aby sa mŕtvolami pohanov neznesvätila Svätá zem.) 12Pochová ich Izraelov dom, aby za sedem mesiacov očistili krajinu. 13Pochová ich všetok ľud krajiny a bude im to na chválu v deň, keď sa oslávim, hovorí Pán, Jahve.

14Vyberú stálych mužov, ktorí poprechodia krajinu a budú pochovávať pútnikov a tých, čo ostali na povrchu zeme, aby ju očistili. 15Oni budú prechádzať krajinou, a keď uvidia ľudskú kosť, vytýčia pri nej znak, kým ju hrobári nepochovajú v Údolí Gogovho zástupu. 16Aj meno mesta je Amon. Zem však bude očistená. (*) (Amon, čiže Zástup.)

17Ty však, syn človeka! Toto hovorí Pán, Jahve: Povedz vtákom rôznych druhov a rozličným zverom poľa: Zhromaždite sa a poďte; zíďte sa zo všetkých strán na obetu, ktorú vám ja pripravím; na veľkú obetu na vrchoch Izraela. Budete jesť mäso a piť krv. (*) (Porážka nepriateľa ako obeta predstavuje sa aj u 34,6; Jer 46,10.) 18Mäso hrdinov budete jesť a krv kniežat zeme budete piť; sú to všetko barani, baránkovia, capi a tuční býci Bášanu. (*) (Barani, baránkovia, capi a býci Bášanu sú padlí vojvodcovia a vojaci. O Bášane pozri pozn. k 2,13.) 19Najete sa tuku dosýta a napijete sa krvi do opojenia z obety, ktorú vám pripravím. 20A nasýtite sa pri mojom stole z koní a jazdcov, z hrdinov a rozličných bojovníkov; hovorí Pán, Jahve.

21Zanesiem svoju slávu medzi národy a uvidia všetky národy môj súd, ktorý prevediem, a moju ruku, ktorú na nich položím. 22A dom Izraela bude vedieť, že ja som Pán, ich Boh od toho času i naďalej.

23Národy budú vedieť, že Izraelov dom bol zajatý pre svoje hriechy, pretože sa mi spreneverili; skryl som si pred nimi tvár a vydal som ich do ruky ich nepriateľa, takže všetci padli pod mečom. 24Naložil som s nimi podľa ich nečistoty a ich hriechov a skryl som si pred nimi tvár.

25Preto takto hovorí Pán, Jahve: Teraz obrátim osud Jakuba a zmilujem sa nad celým domom Izraela a horliť budem za svoje meno. 26A ponesú svoju hanbu a svoju spreneveru, ktorou sa mi spreneverili, keď budú v bezpečí bývať na svojej pôde a nik ich nevydesí, 27keď ich privediem späť od národov a pozbieram ich z krajín ich nepriateľov a pred očami početných národov ukážem na nich, že som svätý. 28Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh, pretože som ich dal do zajatia medzi národy, ale pozbieral som ich do krajiny a nikoho z nich som tam nenechal. 29A už nikdy neskryjem pred nimi svoju tvár, pretože vylejem svojho ducha na Izraelov dom," hovorí Pán, Jahve. (*) (O Božom duchu v ľuďoch pozri 11,19; 36,26–27; Iz 44,3; 59,21; Joel 3,1.)

Nové Božie kráľovstvo, hl. 40 - 48

Zjavenie. - 1V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, desiaty deň mesiaca v štrnástom roku po páde mesta, práve v ten deň vzniesla sa na mňa Pánova ruka a zaviedla ma ta. (*) (Hl. 40 – 48 opisujú nové Božie kráľovstvo, zvýraznené chrámom, bohoslužbou, zázračným prameňom a novým rozdelením Svätej zeme. – K dátumu pozri úvod. Prvý mesiac bol nisan. Dňa 10. nisana oddeľovali Izraeliti od ostatného stáda baránka, ktorého mali požívať na Veľkú noc, t. j. 14. nisana. 10. nisana previedol Jozue Izraelitov cez Jordán do zasľúbenej zeme. – Bol to teda aj ináč významný deň. – O Pánovej ruke pozri pozn. 1,1–3. – Osnova týchto hláv je značne porušená a často nejasná.) 2V božských videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na veľmi vysoký vrch, na ktorom od juhu bola akoby stavba mesta. (*) (Vrch, na ktorý Pán zaviedol proroka, bol azda Sion (Iz 2,2). Stavby, ktoré videl, neboli Jeruzalem, ale chrám so svojimi prístavbami. Vyzeral na prvý pohľad ako mesto, nebol teda veľmi podobný Šalamúnovmu chrámu.) 3Priviedol ma ta a hľa, bol tam muž, ktorého výzor bol ako výzor kovu; v ruke mal plátennú šnúru a meračskú palicu. Stál v bráne. (*) (Muž, ktorého Ezechiel videl, bol bezpochyby anjel. – Šnúrou sa merali väčšie, paličkou menšie dĺžky.) 4Ten muž mi hovoril: "Syn človeka, svojimi očami pozeraj a ušami počúvaj, svoju myseľ však upri na všetko, čo ti ja ukážem, lebo si bol sem privedený, aby sa ti to ukázalo. Všetko, čo uvidíš, oznám Izraelovmu domu!"

Nový chrám. Vonkajšie nádvorie. - 5A hľa, zvonku vôkol domu bol múr. Muž mal v ruke meračskú palicu, šesť lakťovú - po lakti a dlani. Premeral hrúbku múru: siaha; i výšku: jedna siaha. (*) (Lakeť bola dĺžková miera, asi pol metra. Lakeť, ktorým sa meria, je o dlaň dlhší od obyčajného.) 6Potom išiel k bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ, a vystúpil po jej schodoch, premeral prah brány: jedna siaha šírky. (Prvý prah šírky na jednu siahu.) (*) (Slová v zátvorke treba z LXX vynechať. "Brána" bola vlastne dlhá podbrána. Vchádzalo sa cez prvý, vonkajší prah. V podbráne napravo i naľavo bolo po troch izbičkách pre strážcov. Druhý prah bol ten, ktorým sa z podbrány vchádzalo do chrámového nádvoria.) 7Izbička mala jednu siahu dĺžky a jednu siahu šírky a medzi izbičkami päť lakťov. Prah brány pri bránovej predsieni zvnútra: jedna siaha. 8(Potom premeral bránovú predsieň zvnútra: jedna siaha.) (*) (Tento verš nepatrí do osnovy. Staré preklady ho nemajú a protirečí nasledujúcemu veršu. Vznikol len mylným opakovaním.) 9A premeral predsieň brány: osem lakťov. Predsieň brány však bola zvnútra. 10V bráne, smerujúcej na východ, boli tri izbičky na jednej a tri na druhej strane. Všetky tri boli rovnakej miery a rovnakej miery boli aj piliere z jednej i z druhej strany. 11Nato premeral šírku bránového otvoru: desať lakťov. Dĺžka brány trinásť lakťov. 12A okraj pred izbičkami: jeden lakeť z jednej i druhej strany; izbičky však mali šesť lakťov z jednej a šesť lakťov z druhej strany. 13Premeral bránu od strechy jednej po strechu druhej izbičky: šírka dvadsaťpäť lakťov. Dvere boli proti dverám. 14Piliere urobili na šesťdesiat lakťov. Pri pilieroch bolo dookola nádvorie brány. (*) (Nevieme, o akom nádvorí sa tu hovorí.) 15Od vchodu brány až po vnútornú bránovú predsieň: päťdesiat lakťov. 16Zvnútra brány dookola boli šikmé okná k izbičkám a ich pilierom, takisto boli okná dookola na predsieni. Na pilieroch boli palmy. (*) (Poloha a tvar okien sú veľmi neisté.)

17Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria a hľa, tam boli cely a kamenná dlažba, urobená vôkol po nádvorí. Na dlažbe bolo tridsať ciel. 18Dlažba bola bokom od brán po celej ich dĺžke; to bola spodná dlažba. (*) (Okrem východnej bola ešte severná a južná brána (verše 20.24). – Horná dlažba bola vo vnútornom nádvorí.) 19Premeral šírku od priečelia dolnej brány až po prednú časť vnútorného nádvoria zvonku: sto lakťov od východu a severu. 20I bránu, ktorá bola obrátená na sever k vonkajšiemu nádvoriu, premeral po dĺžke i šírke. 21Jej izbičky - po tri z jednej i druhej strany -, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery ako v prvej bráne; jej dĺžka bola päťdesiat lakťov a jej šírka dvadsaťpäť lakťov. 22Jej okná, jej predsiene a jej palmy boli podľa miery brány, obrátenej smerom na východ. Vystupovalo sa k nej po siedmich stupňoch, predsieň mala zvnútra. 23Oproti severnej a východnej bráne bola aj brána do vnútorného nádvoria. A od brány po bránu nameral sto lakťov. (*) (Stavba severnej brány bola taká ako stavba východnej brány.)

24Potom ma viedol smerom na juh a hľa, smerom na juh bola brána. I premeral jej piliere i jej predsieň, podľa tých istých rozmerov. 25Sama, i jej predsieň mala dookola okná, podobné spomenutým oknám; päťdesiat lakťov bola jej dĺžka a dvadsaťpäť lakťov jej šírka. 26Sedem stupňov tvorilo výstup k nej, zvnútra mala predsieň a na pilieroch mala z jednej i druhej strany po jednej palme. 27Smerom na juh bola i brána do vnútorného nádvoria; smerom na juh od brány po bránu nameral sto lakťov.

Vnútorné nádvorie. - 28Nato ma cez južnú bránu zaviedol do vnútorného nádvoria a premeral južnú bránu podľa tých istých rozmerov. 29Jej izbičky, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala tiež, ako aj jej predsieň, dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. 30(Dookola boli predsiene dvadsaťpäť lakťov dlhé a päť lakťov široké.) (*) (Tento verš má číslice, v mnohých hebrejských rukopisoch určite porušené, preto ho dnes všeobecne vynechávajú ako dodatok.) 31Predsieň mala do vonkajšieho nádvoria, na jej pilieroch boli palmy a výstup k nej tvorilo osem schodov.

32Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria smerom na východ a premeral bránu podľa tých istých rozmerov. 33Jej izbičky, jej piliere a jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala ako aj jej predsieň dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká. 34Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.

35Nato ma zaviedol k severnej bráne a odmeral podľa tých istých rozmerov 36jej izbičky, jej piliere i jej predsieň. Dookola mala okná. Dĺžka bola päťdesiat a šírka dvadsaťpäť lakťov. 37Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.

38Bola tam cela, ktorej vchod bol pri pilieroch; tam oplachujú celopal. 39V predsieni brány boli dva stoly z jednej a dva stoly z druhej strany, na ktorých zabíjali celopaly, obety za hriech a za previnenie. 40Aj na vonkajšej strane, severne od toho, kto vystupoval ku vchodu brány, boli dva stoly a na druhej strane predsiene brány tiež dva stoly. 41Štyri stoly pri tejto a štyri stoly pri tamtej stene brány - osem stolov, na ktorých zabíjali. 42A štyri stoly z kvádrových kameňov pre celopaly, poldruha lakťa dlhé, poldruha lakťa široké a lakeť vysoké; na ne kládli nástroje, ktorými zabíjali celopaly a žertvy. 43Zvnútra dookola boli okraje na jednu dlaň (široké). Na stoloch bolo obetné mäso.

44Na vonkajšej strane vnútornej brány boli dve cely vo vnútornom nádvorí; jedna, pri stene severnej brány, hľadela na juh; druhá, pri stene južnej brány, hľadela na sever. (*) (Nejasný verš sme v niektorých slovách opravili podľa LXX.) 45I vravel mi: "Táto cela, obrátená na juh; je pre kňazov, ktorí konajú v chráme strážnu službu. 46Cela obrátená na sever je pre kňazov, ktorí konajú službu pri oltári. Sú to Sadokovi synovia; oni sa spomedzi synov Léviho približujú k Pánovi, aby mu slúžili." (*) (Sadok zachoval Dávidovi vernosť i za najťažších okolností (porov. 2 Sam 15,24 n.; 17,15; 19,12; 1 Kr 1,8.38).) 47Nato premeral nádvorie: dĺžku sto lakťov a šírku päťdesiat lakťov do štvorca. Oltár bol pred chrámom.

Chrám. - 48Potom ma zaviedol k predsieni chrámu, premeral rámy brány predsiene: päť lakťov z jednej a päť lakťov z druhej strany. Šírka brány bola štrnásť lakťov a postranné múry brány tri lakte z jednej a tri lakte z druhej strany. (*) (Tieto verše sme opravili podľa LXX.) 49Dĺžka predsiene bola dvadsať lakťov a šírka dvanásť lakťov; vystupovalo sa k nej po desiatich schodoch. Na pilieroch boli stĺpy, jeden z jednej a jeden z druhej strany.

1Potom ma zaviedol do chrámu a odmeral rámy dverí: šesť lakťov hrúbky z jednej a šesť lakťov hrúbky z druhej strany bola hrúbka rámu. 2Šírka vchodu desať lakťov, múry vchodu však päť lakťov z jednej a päť lakťov z druhej strany. Potom premeral jeho dĺžku štyridsať lakťov a šírka dvadsať lakťov. 3Vstúpil dovnútra a premeral rám vchodu dva lakte a vchod šesť lakťov, šírku múrov sedem lakťov na jednej a sedem lakťov na druhej strane. 4Premeral jeho dĺžku dvadsať lakťov a šírku dvadsať lakťov. I povedal mi: "Toto je veľsvätyňa." 5Nato odmeral múr domu šesť lakťov a šírku postrannej stavby štyri lakte okolo celého múru. (*) (Postranné stavby boli z troch strán chrámovej stavby a boli postavené podobne ako v Šalamúnovom chráme; pozri 1 Kr 6,5 n. – Múr chrámovej stavby bol na prízemí 6 lakťov hrubý, potom sa na každom poschodí o jeden lakeť postupne zužoval, o toľko však bol potom priestor izby väčší.) 6Bočné miestnosti: tri miestnosti boli nad sebou, a to tridsať ráz. Dookola boli na múre chrámu výstupky pre bočné miestnosti, aby boli upevnené, a pritom neboli zapustené do múrov chrámu. (*) (Okolo chrámu bolo na prízemí 30 a na každom poschodí po 30 miestností, teda "tri miestnosti nad sebou, a to tridsať ráz". Na výstupky, ktoré boli na vonkajšej strane chrámového múru, položili sa povalové trámy poschodí, aby ich nebolo treba zapúšťať do múru.) 7Šírka bočných miestností sa dookola nahor stále zväčšovala, podľa toho, ako sa nahor zužoval múr okolo celého domu. Preto sa zvnútra rozširovali nahor, z dolnej sa vychádzalo do hornej cez prostrednú. (*) (Tento verš je aj v hebrejskej osnove, aj v starých prekladoch veľmi porušený.) 8Pri chráme som videl dookola vyvýšeninu. Základy postranných stavieb boli plná siaha, to jest šesť lakťov. 9Hrúbka vonkajšieho múru prístavby bola päť lakťov. Voľný priestor bol medzi postrannými miestnosťami (*) (O tu spomínaných celách sa hovorí až vo veršoch 42,1 n.) 10a medzi celami vôkol dvadsať lakťov široký okolo celého domu. 11Dvere prístavby viedli na voľný priestor; jedny dvere smerom na sever, druhé dvere smerom na juh. Šírka priestoru bola dookola päť lakťov.

12Budova, ktorá bola za ohradeným priestorom na západ, bola sedemdesiat lakťov široká; múr budovy bol päť lakťov hrubý dookola; jej dĺžka bola deväťdesiat lakťov. 13I premeral dom sto lakťov dĺžky; ohradený priestor a budova i jej múr sto lakťov dĺžky. 14Šírka prednej strany domu a ohradeného miesta na východ sto lakťov. 15Potom premeral dĺžku budovy pred ohradeným miestom, ktoré bolo za ňou, i jej múry z jednej i druhej strany sto lakťov. A vnútorný chrám ako i predsieň 16mali prahy, šikmé okná, stĺporadia okolo troch priestorov; pred prahom bola drevená dlažba dookola. A od zeme až po okná…, okná však boli zamrežované. (*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Prekladáme ich pomocou LXX len podľa zmyslu.) 17Ponad dvere až k vnútornému priestoru, i navonok po celom múre dookola zvnútra i zvonku boli polia. 18A boli porobení cherubi a palmy: palma bola medzi cherubom a cherubom, cherubi však mali po dve tváre. 19Tvár človeka bola oproti palme z jednej a tvár leva oproti palme z druhej strany. Bolo to vyhotovené dookola po celom dome. 20Od podlahy až nad dvere boli na múre chrámu vyhotovení cherubi a palmy. 21Krídla chrámových dverí mali podobu štvorca.

Pred svätyňou bolo čosi, čo malo výzor 22dreveného oltára; tri lakte bola jeho výška a dva lakte jeho dĺžka. Mal svoje rohy a svoj podstavec; jeho steny boli z dreva. I vravel mi: "Toto je stôl, ktorý stojí pred Pánom." (*) (LXX udáva aj šírku oltára: 2 lakte. "Podstavec" sme preložili podľa LXX.) 23Chrám a svätyňa mali dvoje dverí. 24Každé dvere mali po dve krídla, po dve otáčavé krídla; dve mali jedny dvere a dve mali druhé dvere. 25A na nich, na dverách chrámu, boli urobení cherubi a palmy, ako boli vyhotovení na múroch, preto boli zvonku na predsieni hrubšie drevá. (*) (Hrubšie drevá boli azda preto, aby bolo možno na ne pohodlnejšie vyryť ozdoby. Ale výraz je veľmi nejasný.) 26Šikmé obloky a palmy boli z jednej i druhej strany na bočných múroch predsiene, na prístavbách chrámu a na hradách.

Stavby v nádvoriach. - 1Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria po ceste smerom na sever a viedol ma k cele, ktorá bola pred ohradeným priestorom a pred zadnou budovou na sever. (*) (O "ohradenom priestore" pozri 41,10.) 2Na pozdĺžnej strane, na strane severnej, sto lakťov a šírka päťdesiat lakťov. 3Pri dvadsiatich lakťoch vnútorného nádvoria a pri kamennej dlažbe nádvoria vonkajšieho bola galéria oproti galérii na tri poschodia. (*) (Mieru 20 lakťov vnútorného nádvoria rozumej o voľnom priestore, o ktorom 41,10. O kamennej dlažbe 40,17.) 4Pred celami viedla dovnútra desať lakťov široká chodba; chodník sto lakťov dlhý, ktorého dvere boli na sever. (*) (Mieru 100 lakťov sme vzali zo LXX. Hebr a Vulg má jeden lakeť.) 5Horné cely boli skrátené, pretože im galérie uberali viac než dolným a stredným budovám. 6Lebo boli trojposchodové, a nemali stĺpy, podobné stĺpom v nádvorí, preto uberali spodným a stredným od podlahy. 7Bol tam i múr, ktorý tiahol vonku povedľa ciel smerom k vonkajšiemu nádvoriu popred cely; jeho dĺžka bola päťdesiat lakťov. 8Lebo cely, ktoré ležali pri vonkajšom nádvorí, boli päťdesiat lakťov dlhé, tie však, čo boli oproti chrámu, sto lakťov. 9Pod týmito celami bol vchod, keď sa k nim prichádzalo od východu z vonkajšieho nádvoria, 10na strane šírky múru nádvoria. Smerom na juh oproti ohradenému priestoru boli cely. (*) (Na juh od chrámovej stavby boli práve také cely ako na sever. "Na juh" sme preložili podľa LXX a podľa 40,44.) 11Pred nimi bola cesta podobne ako pri celách, ktoré boli smerom na sever i čo do dĺžky, i čo do šírky, i čo do východov, zariadení a dverí; 12také boli aj dvere ciel, ktoré ležali smerom na juh; dvere boli na začiatku cesty, tej cesty, čo bola pred múrom smerom na východ, keď sa ta prichádzalo. (*) (Tento verš je veľmi nejasný a neistý.)

13I povedal mi: "Cely severné a cely južné, ktoré sú pri ohradenom priestore, sú cely sväté; tam kňazi, ktorí sa približujú k Pánovi, jedia svätosväté jedlá; tam sa ukladajú svätosväté veci: pokrmové obety, obety za hriech a za previnenie, lebo to miesto je sväté. (*) (Svätosväté jedlá boli čiastky niektorých obetných darov, ktoré dostali kňazi a ktoré smeli jesť len na posvätnom mieste; porov. Lv 2,3.10; 6,10; 10,12; tiež Lv 6,22; 7,6.) 14Keď ta kňazi vkročia, nemajú vychádzať zo svätyne na vonkajšie nádvorie, ale tam nech zložia rúcha, v ktorých vykonávali službu, lebo sú sväté; nech si oblečú iné rúcho, a tak nech idú ta, kde je ľud."

Chrámový obvod. - 15Keď dokončil vymeriavanie vnútorného domu, vyviedol ma cez bránu, ktorá bola obrátená na východ, a premeriaval dookola. 16Meral meračskou siahou východnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. Potom sa obrátil (*) ("Potom sa obrátil" prekladáme podľa LXX a verša 19. Podobne aj vo verši 17.) 17a meral severnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. Obrátil sa 18a premeral južnú stranu: päťsto siah podľa meračskej siahy. 19Obrátil sa na západnú stranu a meral: päťsto siah podľa meračskej siahy. 20Premeral ho na štyri strany. Dookola mal múr, dlhý päťsto a široký päťsto, aby oddeľoval sväté od obyčajného.

Posviacka chrámu. - 1Potom ma zaviedol k bráne. K bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ. (*) (Prorok kedysi videl, že sláva Pánova opustila jeruzalemský chrám (10,19; 11,23). Teraz uvidí, ako vtiahne Pánova sláva do chrámu jeho nového kráľovstva.) 2A hľa, velebnosť Izraelovho Boha prichádzala smerom od východu, jej hukot bol ako hukot veľkých vôd a zem sa jagala od jeho velebnosti. 3Výzor zjavu, ktorý som videl, bol ako videnie, ktoré som mal, keď prichádzal spustošiť mesto; a podoby ako pri videní, ktoré som mal pri rieke Chobar. I padol som na tvár. (*) (Terajšie svoje videnie prirovnáva prorok k videniu, opísanému vo veršoch 1,1 n.; 9,1 n. Vtedy prichádzal Pán ohlásiť spustošenie Jeruzalema.)

4Pánova velebnosť vtiahla do domu cez bránu, ktorá bola obrátená smerom na východ. 5Vtedy ma duch zdvihol a zaniesol ma do vnútorného nádvoria; a hľa, dom bol naplnený Pánovou velebnosťou! 6Vtedy som počul, že ktosi hovorí ku mne z domu - no muž stál pri mne. (*) (Prorok pripomína, že nehovoril k nemu anjel, ktorý stál pri ňom na vnútornom nádvorí, ale sám Pán z chrámu.) 7I riekol mi: "Syn človeka, to je to miesto pre môj trón a miesto pre stopy mojich nôh; tu chcem bývať naveky uprostred Izraelových synov. Izraelov dom nech viac nepoškvrní moje sväté meno - ani oni, ani ich králi - svojimi smilstvami a mŕtvolami svojich kráľov, svojimi výšinami. 8Keď stavali svoje prahy k môjmu prahu a svoje dvere vedľa mojich dverí tak, že len múr bol medzi mnou a medzi nimi, poškvrnili moje sväté meno svojimi ohavnosťami, ktoré páchali. Preto som ich strávil vo svojom hneve. (*) (Izraeliti neraz postavili svoje modly aj do Pánovho chrámu; porov. 2 Kr 16,10–16; 21,4.7; Ez 8,5–17.) 9Teraz nech odstránia svoje smilstvá a mŕtvoly svojich kráľov odo mňa, potom budem bývať uprostred nich naveky.

10Ty však, syn človeka, opíš Izraelovmu domu chrám - nech sa zahanbia pre svoje viny -, jeho rozmery i jeho vzorec! 11A keď sa zahanbia pre všetko, čo popáchali, oznám im a opíš pred očami podobu domu, jeho zariadenie, jeho východy i vchody a celú jeho podobu, všetky jeho predpisy (celú jeho podobu) a celý jeho poriadok; nech zachovávajú celý jeho poriadok a všetky jeho predpisy a nech ich prevádzajú! (*) (Slová v zátvorke nepatria do textu.) 12Toto je zákon chrámu: Na temene vrchu má byť svätosvätou celá jeho oblasť; hľa, toto je zákon chrámu!" (*) (Celá oblasť nového chrámu má byť svätosvätá, nielen veľsvätyňa ako pri starom chráme.)

13A toto sú rozmery oltára v lakťoch - lakeť obsahuje lakeť a dlaň: jeho podstavec bol jeden lakeť (vysoký) a jeden lakeť široký; ohrádka na jeho okraji dookola bola na jednu piaď. A toto je výška oltára: (*) (O lakti, ktorým sa tu meria, pozri pozn. k 40,5. – Opis oltára nie je dosť jasný. – Rohy sa pokladali za najdôležitejšiu časť oltára.) 14od podstavca na zemi až po spodnú ohradu dva lakte a šírka jeden lakeť; a od malej ohrady až po veľkú ohradu štyri lakte a šírka lakeť. 15Ohnisko štyri lakte a od ohniska nahor boli štyri rohy. 16Ohnisko malo dvanásť lakťov dĺžky pri dvanástich lakťoch šírky; jeho štyri strany tvorili štvorec. 17Ohrada bola štrnásť lakťov dlhá a štrnásť lakťov široká na všetkých štyroch stranách. Okraj okolo neho bol pol lakťa a jeho podstavec dookola jeden lakeť. Jeho schody boli obrátené na východ.

18I riekol mi: "Syn človeka, toto hovorí Pán, Jahve: Toto sú predpisy oltára: Až ho zhotovia, aby na ňom obetovali celopaly a kropili naň krv, 19dáš levitským kňazom, tým, čo sú zo Sadokovho potomstva, čo sa približujú ku mne - hovorí Pán, Jahve -, aby mi slúžili, mladého býčka na obetu za hriechy. (*) (O Sadokovi pozri pozn. k 40,46.) 20I vezmeš z jeho krvi a dáš na štyri rohy oltára a na štyri uhly ohrady i na okraj dookola; tak ho očistíš a uzmieriš. 21Potom vezmeš býčka za hriech a spália ho na oddelenom mieste domu mimo svätyne. (*) (Porov. Ex 29,14; Lv 4,11–12; 16,27.) 22Na druhý deň prinesú ako obetu za hriech bezchybného capa; nech očistia oltár, ako ho očistili býčkom. 23A keď dokončia očisťovanie, nech obetujú bezchybného mladého býčka a bezchybného barana zo stáda!

24Priveď ich pred Pána, kňazi nech ich posypú soľou a obetujú ich Pánovi ako celopaly. 25Sedem dní majú denne pripraviť capa za hriech; i mladého býčka a barana zo stáda - bezchybné ich majú pripraviť - 26po sedem dní a majú uzmierovať oltár, očisťovať ho a zasväcovať. (*) ("Majú… zasväcovať" znie doslovne: "Nech mu naplnia ruky". Pôvodne sa tento výraz užíval o posviacke kňazov; Ex 29,9; Lv 21,10; a to preto, lebo kňazom pri vysviacke dali do rúk určité čiastky obetných darov: Lv 8,27. 28; Ex 28,41; Nm 3,3; Sdc 17,5.) 27A keď sa doplnia dni, na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem," hovorí Pán, Jahve.

Sluhovia svätyne. - 1Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. 2A Pán mi riekol: "Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. 3Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!"

4Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám! I padol som na tvár. (*) (Cez vonkajšiu východnú bránu vtiahol do chrámu Pán, preto ostane zatvorená, ani knieža nesmie cez ňu vkročiť do nádvoria. Aj knieža má príchod do nádvoria len cez severnú a južnú bránu. Z nádvoria však smie vkročiť pod zatvorenú východnú bránu, a tak konať svoju obetnú hostinu, no prechádzať cez ňu nesmie. Svätí Otcovia učia a aj liturgia pripomína, že z tej istej príčiny ostalo aj sväté telo Matky Božej nedotknuté a panenské. Cez jej telo vkročil Boh na tento svet.) 5Pán mi povedal: "Syn človeka, pozoruj a svojimi očami pozri a ušami počúvaj všetko, čo ti budem hovoriť o rozličných predpisoch chrámu a o jeho ustanoveniach a dávaj pozor, ako sa vchádza do chrámu cez všetky jeho východy. 6A povedz vzbúrencom, Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Nech je už dosť rozličných vašich ohavností, dom Izraelov: 7keď privádzate cudzincov s neobrezaným srdcom a neobrezaným telom, aby boli v mojej svätyni a ju, ktorá je mojím domom, znesvätili, keď obetujete môj pokrm, tuk a krv; všetkými svojimi ohavnosťami rušíte moju zmluvu. (*) (K niektorým nižším službám pri chráme pripustili Izraeliti aj pohanov: Joz 9,21–27. – Pánovým pokrmom sú obety.) 8A nezachovali ste službu mojej svätyne, ale na moju službu v mojej svätyni ste postavili strážcov.

9Toto hovorí Pán, Jahve: Cudzinec s neobrezaným srdcom a neobrezaným telom nech vôbec nevkročí do mojej svätyne, nik z cudzincov, ktorí bývajú uprostred synov Izraela; 10ale leviti, ktorí sa odo mňa vzdialili vtedy, keď Izrael blúdil, ktorí zablúdili odo mňa za svojimi modlami, tí musia niesť svoju vinu 11a musia v mojej svätyni slúžiť ako strážcovia pri bránach domu a ako obsluhovači domu. Oni budú zabíjať celopaly a žertvy za ľudí a budú pri nich stáť, aby ich obslúžili. 12Pretože im posluhovali pri ich modlách a boli synom Izraela osídlom na hriech, preto som si zdvihol proti nim ruku - hovorí Pán, Jahve - a ponesú svoju vinu. 13Nesmú sa mi priblížiť, aby mi slúžili ako kňazi, a nepriblížia sa k ničomu, čo je mne sväté, k svätosvätým veciam, ale ponesú svoju hanbu a svoje ohavnosti, ktoré popáchali. 14Urobím teda z nich sluhov na službu chrámu, pre všetky jeho práce a pre všetko, čo sa v ňom má robiť. (*) (Z trestu za to, že sa oddali modloslužbe, budú musieť leviti a kňazi konať pri chráme tie nízke služby, ktoré predtým konali pohania.)

15Levitskí kňazi však, Sadokovi synovia, ktorí zachovali službu v mojej svätyni; keď synovia Izraela zablúdili odo mňa, tí sa mi budú približovať, aby mi slúžili, a nech stoja predo mnou, aby mi obetovali tuk a krv, hovorí Pán, Jahve. (*) (O Sadokovi pozri 40,46.) 16Oni vstúpia do mojej svätyne a pristúpia k môjmu stolu, aby mi slúžili, a budú pri mne vykonávať službu. 17Keď však vkročia cez brány vnútorného nádvoria, oblečú si plátenné rúcha; vlna sa nesmie na nich dostať, keď budú vykonávať službu v bráne vnútorného nádvoria a v dome. (*) (Vlnené šaty mali kňazi pri bohoslužbách asi preto zakázané, lebo tie ľahko spôsobovali pot, a teda nečistotu.) 18Plátenné turbany budú mať na hlavách a plátenné nohavičky budú mať okolo bedier; prepotenými sa nesmú opásať. 19Keď však vystúpia do vonkajšieho nádvoria, vyzlečú si šaty, v ktorých konali službu, vložia ich do ciel svätyne a oblečú si iné šaty, aby svojím odevom neposvätili ľud. (*) (Slová: "do vonkajšieho nádvoria" sú v hebrejskom texte z omylu dva razy. Ľudia, ktorých by takto "posvätili", museli by sa všeličoho chrániť, čo by nekňazom bolo veľmi nevítané; porov. Ex 29,37; 30,29; Lv 6,18.27; tiež Lv 21,1–8.) 20Hlavu si nesmú oholiť, ale ani dlhé vlasy pustiť; musia si hlavu slušne obstrihávať. 21Keď kňaz vkročí do vnútorného nádvoria, vôbec nesmie piť víno. 22Vdovu ani prepustenú si nesmú vziať za manželku, ale iba panny z potomstva Izraelovho domu alebo vdovu, ktorá zostala vdovou po kňazovi. 23Môj ľud majú učiť o rozdiele medzi svätým a obyčajným a ukázať im rozdiel medzi čistým a poškvrneným. 24Pri spore budú oni rozhodovať; majú ho rozsúdiť podľa mojich práv. Musia zachovávať moje príkazy a nariadenia pri všetkých mojich sviatkoch a zasväcovať moje soboty. 25K mŕtvemu človeku nesmú pristúpiť, poškvrnili by sa; smú sa poškvrniť iba pri otcovi, matke, synovi, dcére, bratovi a nevydatej sestre. (*) (Kňazi sa smú zúčastniť len na pohreboch svojich najbližších pokrvných.) 26Po očisťovaní mu musia počítať sedem dní 27a keď vstúpi do vnútorného nádvoria, aby konal službu vo svätyni, nech prinesie svoju obetu za hriech, hovorí Pán, Jahve. 28Budú mať dedičstvo, ale ich dedičstvom budem ja. Majetok im v Izraeli nedajte, ja budem ich majetkom. 29Oni budú jesť pokrmové obety, obety za hriech a za previnenie a všetko, čo je v Izraeli zarieknuté, bude ich. (*) (O zarieknutých veciach pozri Nm 18,14.) 30Výber všetkých prvotín zo všetkého a všetky venované dary zo všetkého, zo všetkých vašich venovaní, budú patriť kňazom; a prvotinu svojej tlče dajte kňazovi, aby privolal na tvoj dom požehnanie. 31Zdochlinu a čo roztrhali vtáky alebo zver, kňazi nesmú jesť vôbec.

Majetky. - 1Keď budete rozdeľovať žrebom krajinu ako dedičstvo, darujte Pánovi dar, svätú čiastku zeme, dvadsaťpäťtisíc dlhú a dvadsaťtisíc širokú; tá bude vo svojom celom rozsahu dookola svätá. (*) (Miesto 10 000 hebr. textu a Vulg treba so LXX čítať 20 000; toto číslo sa predpokladá aj vo veršoch 3 a 5 hebr. a Vulg. Pravdepodobne je tu reč o siahach, ale výslovne sa to nepíše.) 2Z toho bude päťstokrát päťsto, štvorec zo všetkých strán, na svätyňu a okolo nej nech je obvod päťdesiat lakťov! 3Z tohto priestoru odmeriaš dĺžku dvadsaťpäťtisíc a šírku desaťtisíc. Tam bude stáť svätyňa i veľsvätyňa. (*) (Rozumej: Z priestoru, o ktorom bola reč vo verši 1.) 4To je zasvätený diel krajiny; bude patriť kňazom, ktorí obsluhujú svätyňu a pristupujú k Pánovej službe. Bude im na domy a na svätý priestor pre svätyňu. 5Dvadsaťpäťtisíc dĺžky a desaťtisíc šírky bude patriť levitom, ktorí obsluhujú chrám; bude to ich majetok na obytné mestá. (*) ("Na obytné mestá" treba čítať so LXX. Hebrejská osnova a s ňou aj Vulg číta mylne: "Budú mať dvadsať ciel".) 6Do majetku mesta dáte päťtisíc šírky a dvadsaťpäťtisíc dĺžky, primerane posvätnému daru; to bude patriť celému Izraelovmu domu. (*) (Pozri podrobnejšie 48,8. To územie nebude patriť niektorému kmeňu, ale celému národu, lebo hlavné mesto patrí celému národu.) 7A pre knieža z jednej i druhej strany posvätného daru a mestského majetku, pozdĺž posvätného daru a pozdĺž mestského majetku od západného okraja na západ a od východného okraja na východ v dĺžke zodpovedajúcej jednému podielu, od západnej hranice až po východnú hranicu (*) (Kráľ dostane taký podiel, aký patrí jednému celému kmeňu, aby nemusel byť na ťarchu národu.) 8krajiny. To bude jeho majetok v Izraeli, preto moje kniežatá nebudú viac utláčať môj ľud, ale krajinu prepustia Izraelovmu domu podľa jeho kmeňov."

9Toto hovorí Pán, Jahve: "Dosť už, kniežatá Izraela, odstráňte násilie a útlak; konajte podľa práva a spravodlivosti, odstráňte svoje vydieranie môjho ľudu, hovorí Pán, Jahve. 10Užívajte spravodlivú váhu, spravodlivú efu a spravodlivý bat. (*) (Efa bola miera na veci suché, bat na tekutiny. Obe obsahovali 36,44 litrov. Chomer teda obsahoval 364,4 litra.) 11Efa a bat majú mať rovnakú mieru, aby bat činil desatinu chomeru a efa desatinu chomeru. Miera sa má riadiť podľa chomeru. 12Šekel má činiť dvadsať gér. Budete mať dvadsať šeklov, dvadsaťpäť šeklov, pätnásť šeklov a mínu. (*) (Váha zvaná šekel mala 14,55 g. Koniec verša je nejasný. Mína obsahovala u Izraelitov 50 šeklov.)

13Toto bude posvätný dar, ktorý odovzdáte: šestinu efy od chomeru pšenice a šestinu efy od chomeru jačmeňa. 14Náležitosť z oleja (z batu oleja): desatinu batu od kóru (desať batov je chomer), pretože desať batov je kór. (*) (Kór je taká istá miera na tekutiny ako chomer na veci suché: pozri pozn. vyššie k veršom 10 n. – Verš je ináč porušený, slová v zátvorkách nepatria asi do osnovy.) 15A jednu ovcu zo stáda za každých dvesto ako posvätný dar zo zavlažovaných pastvín Izraela na pokrmové obety, celopaly a na pokojné obety, aby sa nimi uzmierili, hovorí Pán, Jahve: 16Týmito dávkami kniežaťu Izraela je zaviazaný všetok ľud krajiny. 17Knieža však budú zaťažovať celopaly, pokrmové a nápojové obety na sviatky, novmesiace, soboty a na všetky slávnosti Izraelovho domu. On bude konať obetu za hriech, pokrmovú obetu, celopaly a pokojné obety, aby uzmieril Izraelov dom."

Sviatky a obety. - 18Toto hovorí Pán, Jahve: "V prvom mesiaci, prvý deň mesiaca, vezmeš bezchybného mladého býčka a očistíš svätyňu. 19Kňaz vezme z krvi obety za hriech a pomaže dvere domu, štyri rohy oltárneho okraja a krídla brány vnútorného nádvoria. 20Podobne máte konať siedmy mesiac za ľudí, ktorí chybili z omylu alebo nevedomosti, tak uzmierite chrám.

21V prvom mesiaci, štrnásty deň mesiaca, budete mať Veľkú noc, sedemdňový sviatok; budete jesť nekvasené chleby. 22Tento deň prinesie knieža za seba i za všetok ľud krajiny býčka ako obetu za hriech. 23Za sedem dní sviatkov prinesie ako celopal Pánovi denne sedem býčkov a sedem bezchybných baranov; ako obetu za hriech za sedem dní denne capa. 24A ako pokrmovú obetu prinesie efu k býčkovi a efu k baranovi a k efe hin oleja. (*) (Ku každej krvavej obete patrila obeta nekrvavá, a to i k býčkovi a baranovi po jednej efe jemnej múky (porov. Nm 15,4; 28,5) a po jednom hine oleja. O efe pozri pozn. k v. 10. – Hin bol šestina batu, teda asi 6 litrov.)

25Siedmy mesiac, pätnásty deň mesiaca, na sviatok, má konať takisto patričné obety za hriech, celopal, pokrmovú obetu i olej." (*) (Podľa Pentateuchu slávili Izraeliti v tento deň sviatky Stánkov; porov. Lv 23,34; Dt 16,13; k obradom Nm 29,12–39.)

1Toto hovorí Pán, Jahve: "Brána vnútorného nádvoria, obrátená na východ, bude šesť pracovných dní zatvorená, ale v sobotný deň sa musí otvoriť a musí sa otvoriť aj v deň novmesiaca. 2Knieža vstúpi cez predsieň brány zvonku a zastane pri krídlach brány. Kňazi obetujú jeho celopal a jeho pokojné obety, potom sa pokloní pri prahu brány a odíde. Brána sa však nezatvorí až do večera. (*) (Cez otvorenú bránu vnútorného nádvoria videl oltár, ktorý bol vo vnútornom nádvorí, aj kráľ z bránovej predsiene, aj ľud z vonkajšieho nádvoria.) 3Aj ľud krajiny sa bude klaňať pri tej bráne po sobotách a na novmesiace.

4Celopal, ktorý knieža prinesie Pánovi v sobotný deň, bude šesť bezchybných baránkov a bezchybný baran. 5Pokrmová obeta: efa k baranovi, k baránkom však, koľko mu ruka chce dať. A oleja: hin k efe. (*) ("Koľko mu ruka chce dať", rozumej: podľa ľubovôle. Podobný význam má aj výraz: "Koľko mu zachytí ruka" vo verši 7.) 6V deň novmesiaca to však bude bezchybný býček, šesť baránkov a bezchybný baran. 7A prinesie pokrmovú obetu: k býkovi efu a k baranovi efu, k baránkom však, koľko mu zachytí ruka. A oleja: hin k efe.

8Keď vstupuje knieža, nech vkročí cez predsieň brány a tou istou cestou nech odchádza! 9A keď na sviatky ľud krajiny prichádza k Pánovi, kto sa príde klaňať cez severnú bránu, nech odíde cez bránu južnú, a kto príde cez južnú bránu, nech odchádza cez severnú bránu; nech sa nevracia cez bránu, cez ktorú prišiel, ale nech odchádza cez tú, ktorá je naproti! 10Knieža však má byť uprostred nich; keď oni prídu, vstúpi, keď odchádzajú, odíde.

11Na sviatky a slávnosti má byť pokrmová obeta: efa k býčkovi a efa k baranovi, k baránkom však, koľko mu zachytí ruka. A oleja: hin k efe. 12Keď však knieža prináša dobrovoľnú obetu, celopal alebo pokrmovú obetu dobrovoľne Pánovi, otvoria mu bránu, obrátenú na východ: prinesie svoj celopal a svoju pokojnú obetu, ako robieva v sobotný deň, potom odíde a po jeho odchode zatvoria bránu. (*) (Je to brána vnútorného nádvoria, preto východná brána vonkajšieho nádvoria je vždy zatvorená; porov. 44,2–3.) 13Denne prinesie Pánovi ako celopal bezchybného ročného baránka; obetuje ho každé ráno 14a na pokrmovú obetu pridá k nemu každé ráno šestinu efy a tretinu hinu oleja na pokropenie múky ako pokrmovú obetu Pánovi podľa večného, trvalého pravidla. 15Každé ráno teda obetujú baránka, pokrmovú obetu a olej ako ustavičný celopal."

Majetok kniežaťa. - 16Toto hovorí Pán, Jahve: "Keď knieža venuje dar niektorému zo svojich synov, bude to jeho dedičstvo, bude patriť jeho synom, bude to ich dedičný majetok. 17Keď však dá zo svojho dedičstva dar niektorému zo svojich sluhov, bude mu to patriť až po rok odpustenia, potom sa vráti kniežaťu; jeho dedičstvo je jeho synov, im bude patriť. (*) (Rok odpustenia je pravdepodobne jubilejný rok, v ktorom sa každý majetok mal vrátiť pôvodnému majiteľovi (Lv 25,10). – Podľa iných by to bol siedmy rok (porov. Iz 61,1 n.; Jer 34,8.15.17).) 18A knieža nesmie vziať z dedičstva ľudí, žeby ich vytisol z ich majetku; z vlastného majetku dá dedičstvo svojim synom, aby z môjho ľudu nikoho neodohnali z jeho majetku."

Chrámové kuchyne. - 19Potom ma viedol cez vchod, ktorý bol vedľa brány, k posvätným celám pre kňazov, obráteným na sever, a hľa, tam, v úzadí na západ bolo akési miesto. (*) (O celách pozri 42,1 n.) 20I riekol mi: "Toto je miesto, kde budú kňazi variť obety za previnenie a za hriech a kde budú piecť pokrmové obety, aby nemuseli vychádzať do vonkajšieho nádvoria a neposvätili ľud." (*) (O takom posvätení pozri pozn. k 44,19.) 21Potom ma viedol do vonkajšieho nádvoria, zaviedol ma do štyroch rohov nádvoria a tu, v každom rohu nádvoria, bol dvorček. 22V štyroch rohoch nádvoria boli uzavreté dvorce, štyridsať dlhé a tridsať široké; všetky štyri mali rovnaké rozmery. (*) (Dĺžku a šírku rozumej v lakťoch, pozri LXX a Vulg.) 23Okolo nich, okolo všetkých štyroch bol múr a vôkol, pozdĺž múru boli porobené variče. 24I riekol mi: "Toto je dom kuchýň, kde budú chrámoví sluhovia vyvárať obety ľudu." (*) (Z pokojných obetí sa usporiadala posvätná hostina, ktorá sa pripravovala v týchto kuchyniach.)

Nový Kanaán. Prameň vody života. - 1Potom ma viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda; dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára. (*) (Chrám, ktorý zvýrazňuje novozákonné Božie kráľovstvo, je pôvodom všetkého šťastia. Toto šťastie sa zobrazuje prameňom živej vody. Voda je aj inde symbolom mesiášskeho blaha (Iz 12,3; 35,6), ba sám Boh volá sa prameňom živej vody, Jer 2,13.) 2I zaviedol ma smerom k severnej bráne a obrátil ma po ceste von ku vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda prúdila z pravej strany. 3Keď muž s meradlom v ruke prechádzal na východ, odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu; voda bola po členky. 4Opäť odmeral tisíc a previedol ma cez vodu; voda siahala po kolená. Zasa odmeral tisíc a previedol ma, voda bola po pás. 5Potom odmeral tisíc: rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda vzrástla, že bolo treba po nej plávať. Bola to rieka, ktorá sa neprebrodí.

6I riekol mi: "Videl si, syn človeka?" Potom ma znovu zaviedol na breh rieky. 7Keď som sa obrátil, hľa, bolo na brehu rieky z jednej i druhej strany veľké množstvo stromov! 8Povedal mi: "Táto voda prúdi do východného kraja a steká na púšť, ústi do mora, a keď sa vleje do mora, voda sa uzdraví. (*) (Rieka ústi do Mŕtveho mora, zmení jeho vodu, takže sa doň vráti život.) 9A každý živočích, ktorý sa hýbe, bude žiť tam, kde táto rieka príde; bude veľké množstvo rýb, keď tam táto voda príde; uzdraví sa a bude žiť všetko, k čomu táto rieka dôjde. 10Budú nad ňou stáť rybári; od Engadu po Engalim budú miesta na rozostieranie sietí; budú v nej tie druhy rýb, čo vo Veľkom mori, v množstve veľmi veľkom. (*) (Engadi (Engaddi, dnes: Ain Džiddy) je asi v polovici západného pobrežia Mŕtveho mora. – Engalim (Engallim) bolo blízo ústia Jordána. – "Veľké more" je Stredozemné more.) 11Jej kaluže a močariská sa však neuzdravia, budú prenechané soli. 12A pri rieke, na jej brehu, z jednej i druhej strany budú rásť rozličné ovocné stromy, ich lístie neuvädne a ich ovocie nepominie. Každý mesiac budú mať prvotiny, lebo ich vody vyvierajú zo svätyne. Preto ich ovocie bude na pokrm a ich lístie na liek." (*) (Opis treba rozumieť v zmysle prenesenom ako podobenstvo. Mesiášske požehnanie, ktoré bude prúdiť z novozákonného Božieho kráľovstva, bude liečiť choroby mravné, hriechy, a bude pôvodom ovocia, ktoré bude prinášať duchovný život ľudí.)

Hranice krajiny. - 13Toto hovorí Pán, Jahve: "Toto sú hranice, v ktorých si podelíte krajinu podľa dvanástich kmeňov Izraela - Jozefovi dvojdiel. (*) (Kmeň Jozefov dostane dve čiastky, na oboch Jozefových synov, Efraima a Manassesa, Gn 48,22; porov. Joz 17,7.) 14Dostanete z nej dedičstvo jeden ako druhý, lebo som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom; teda táto krajina pripadne vám za dedičstvo. (*) ("Pán zdvihol ruku" rozumej: k prísahe; porov. 20,5; 36,7.) 15Toto je hranica krajiny od severu: od Veľkého mora smerom na Hetalon, kadiaľ sa ide do Sedadu, (*) (Veľké more pozri v. 10. – Hetalon (Adlun, Ornithopolis) bol medzi Týrom a Sidonom. – Sedad bol 50 km od Rebly na východ. – O Emate pozri pozn. k 1 Kr 8,65. – Berota je azda totožná s Berotom 2 Sam 8,8. – Poloha neznáma. – Sabarim je azda totožné so Zefronou Nm 34,9, dnešné Zaferane, pri ceste z Emisy do Ematu. Stredný Haser (Vulg: "dom Tichon") je iste totožný s Haser Enonom 17. verša, ale jeho poloha nie je známa. Hauran je severovýchodná časť Zajordánska.) 16Emat, Berota, Sabarim, ktorý leží medzi územím Damasku a územím Ematu; stredný Haser, ktorý leží na hranici Hauranu. 17Hranica teda pôjde od mora až po Haser Enon; územie Damasku ostane na sever, aj územie Ematu. To je severný okraj. 18Východný okraj však medzi Hauranom, medzi Damaskom, medzi Galaádom a medzi krajinou Izraela bude Jordán, ponad Východné more až po Tamar. To je východný okraj. (*) (Galaád pozri Jer 8,22. – Izraelskú zem od územia Damasku, Hauranu a Galaádu bude na východe deliť Jordán. Táto rieka bude východnou hranicou, a to od hranice severnej počnúc až po Mŕtve (Východné) more, ba až po Tamar. Podľa verša 19 a LXX už v tomto verši treba čítať Tamar. Je to dnešný Kurnub, juhozápadne od južného pobrežia Mŕtveho mora.) 19Okraj južný, na juh: od Tamaru až po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. To je južný okraj, na juh. (*) (Kádeš (Kadeš-Barnea) bol juhozápadne od Tamaru; v jeho blízkosti boli aj Vody protirečenia (Mé-Meribóth); porov. Nm 20,1–13; 34,4.5. – "Potok" je takzvaný Potok Egypta; pozri pozn. k 1 Kr 8,65.) 20A západný okraj: Veľké more od hranice až potiaľ, kde sa ide do Ematu. To je západný okraj.

21Túto krajinu si rozdelíte podľa kmeňov Izraela. Rozdelíte ju žrebom za dedičstvo sebe i cudzincom, ktorí bývajú medzi vami, ktorí uprostred vás splodili synov. Ich pokladajte medzi synmi Izraela za rovných s domorodcami a budú si žrebovať dedičstvo medzi kmeňmi Izraela. 22Dedičstvo mu dáte v tom kmeni, s ktorým cudzinec je," hovorí Pán, Jahve.

Rozdelenie krajiny. - 1A toto sú mená kmeňov: od severných končín pozdĺž cesty do Hetalonu, kadiaľ sa ide do Ematu, až po Haser Enon - územie Damasku na sever - vedľa Ematu, takže bude vlastniť od východného okraja až po západný: Dan jeden. (*) (Pre Hetalon a Haser Enon pozri pozn. k veršom 15 n.) 2Pri hranici Danu od východného okraja až po západný okraj: Aser jeden. 3Pri hranici Asera od východného okraja až po západný okraj: Neftali jeden. 4Pri hranici Neftaliho od východného okraja až po západný okraj: Manasses jeden. 5Pri hranici Manassesa od východného okraja až po západný okraj: Efraim jeden. 6Pri hranici Efraima od východného okraja až po západný okraj: Ruben jeden. 7Pri hranici Rubena od východného okraja až po západný okraj: Júda jeden. (*) (Každý kmeň dostane rovnaký podiel bez ohľadu na to, aký je početný. Treba si pripomenúť, že severných kmeňov po babylonskom zajatí už vlastne ani nebolo, väčšinou zahynuli v zajatí. Z toho vidieť, že dvanásť izraelských kmeňov má len symbolický význam. Krajina sa rozdelí tak, že sedem kmeňov dostane údel severne, päť južne od chrámového pozemku, pričom kmene Dan, Aser, Neftali a Gad, ktoré pochádzajú od vedľajších manželiek patriarchu Jakuba, sú najďalej od chrámu.)

8Pri hranici Júdu od východného okraja až po západný okraj bude dar, ktorý venujete, dvadsaťpäťtisíc široký a dlhý ako niektorý údel, od východného okraja až po západný okraj. Svätyňa bude uprostred neho. (*) (Pozri pozn. k 45,1 n. 25 000 (siah) bolo treba odmerať od hraníc územia Júdovho na juh. Dĺžka posvätného územia sa tiež tiahla po celom rozsahu krajiny od východných hraníc až po západné.) 9Dar, ktorý venujete Pánovi, bude dvadsaťpäťtisíc dlhý a dvadsaťtisíc široký. 10Posvätný dar bude patriť týmto: Kňazom, na sever dvadsaťpäťtisíc, na západ šírka desaťtisíc, na východ šírka desaťtisíc a na juh dĺžka dvadsaťpäťtisíc; Pánova svätyňa bude uprostred neho. 11Vysväteným kňazom zo Sadokových synov, ktorí zachovávali moje ustanovenia, a keď synovia Izraela blúdili, nezblúdili tak, ako zblúdili leviti. 12Im bude patriť venovanie z posvätného daru krajiny ako vec svätosvätá vedľa územia levitov. 13A levitom povedľa územia kňazov dvadsaťpäťtisíc a šírka dvadsaťtisíc. 14Nepredajú z neho ani nezamenia ani neprepustia prvotiny zeme, pretože sú zasvätené Pánovi. (*) (Prvotiny zeme: územie kňazov a levitov.) 15Zvyšujúcich päťtisíc však, v šírke dvadsaťpäťtisíc, je nesväté, pre mesto na obydlie a na obvod; mesto nech je uprostred neho! 16Toto sú jeho rozmery: severný okraj štyritisícpäťsto, južný okraj štyritisícpäťsto, východný okraj štyritisícpäťsto a západný okraj štyritisícpäťsto. (*) (Mesto má tvoriť štvorec o strane 4 500 siah a okolo neho má byť 250 siah široký pás.) 17Obvod mesta však bude na sever dvestopäťdesiat, na juh dvestopäťdesiat, na východ dvestopäťdesiat a na západ dvestopäťdesiat. 18A čo zvyšuje z dĺžky popri posvätnom dare, desaťtisíc na východ a desaťtisíc na západ pozdĺž posvätného daru, dôchodok z toho bude na výživu zamestnancov mesta. 19Čo sa však zamestnancov mesta týka, majú v ňom zamestnávať ľudí zo všetkých kmeňov Izraela. 20Celý dar, dvadsaťpäťtisíckrát dvadsaťpäťtisíc do štvorca, sa venuje ako posvätný dar a ako majetok mesta. (*) (Porov. verš 9.) 21Ostatok patrí kniežaťu z jednej i druhej strany posvätného daru a mestského majetku, povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po východné hranice a na západ povedľa dvadsaťpäťtisícového daru až po západnú hranicu, popri údele; bude to patriť kniežaťu; posvätný dar a svätyňa chrámu bude však uprostred neho. 22Počnúc od majetku levitov a majetku mesta, ktorý leží uprostred toho, čo patrí kniežaťu, to, čo leží medzi hranicami Júdu a medzi hranicami Benjamína, bude patriť kniežaťu. (*) (Rozumej: čo je medzi pozemkami Júdu a Benjamína, všetko patrí kniežaťu, vyjmúc posvätné územie levitov a mestský majetok.)

23A ostatné kmene: od východného okraja až po západný okraj: Benjamín jeden. 24Pri hranici Benjamína od východného okraja až po západný okraj: Simeon jeden. 25Pri hranici Simeona od východného okraja až po západný okraj: Isachar jeden. 26Pri hranici Isachara od východného okraja až po západný okraj: Zabulon jeden. 27Pri hranici Zabulona od východného okraja až na západný okraj: Gad jeden. 28A pri hranici Gada k južnému okraju, na juh pôjde hranica od Tamaru po Vody protirečenia Kádeša, popri potoku až po Veľké more. 29Toto je krajina, ktorú rozdelíte žrebom ako dedičstvo medzi izraelské kmene, a toto sú ich údely," hovorí Pán, Jahve.

Mestské brány. - 30A toto sú východy mesta: na severnej strane rozmery štyritisícpäťsto. 31Brány mesta budú podľa mien izraelských kmeňov. Tri brány na sever: jedna brána Rubenova, jedna brána Júdova, jedna brána Léviho. 32Na východnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Jozefova, jedna brána Benjamínova, jedna brána Danova. 33Na južnej strane rozmery štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Simeonova, jedna brána Isacharova, jedna brána Zabulonova. 34Na západnej strane štyritisícpäťsto a tri brány: jedna brána Gadova, jedna brána Aserova, jedna brána Neftaliho. 35Dookola osemnásťtisíc a meno mesta je: Pán je tam. (*) (O podobných menách pozri pozn. k 62,4.
Posledná časť Ezechielových proroctiev, hl. 40 – 48, bola vždy "krížom exegétov", keďže jej výklad je veľmi ťažký. Preto ani nie div, že medzi exegétmi niet jednoty pri výklade, najmä čo sa týka podrobností. Židia kedysi, podľa svedectva sv. Hieronyma, vykladali toto proroctvo doslovne a čakali, že sa v mesiášskych časoch doslovne splní. Podobne ho vykladala aj istá kresťanská sekta z prvých kresťanských storočí, zvaná chiliasti. Títo čakali, že Kristus Pán ešte pred koncom sveta príde na zem a so svojimi vernými bude tu tisíc rokov panovať (odtiaľ názov sekty tisíc je grécky chilioi). Sľubovali si, že v týchto tisíc rokoch bude všetko tak, ako predpovedá Ezechiel.
Prorok však hovorí o duchovnom chráme mesiášskeho kráľovstva a k tomu používa obraz chrámu, ktorý tak podrobne opisuje. Hovorí o duchovných dobrodeniach, ktoré prinesie Mesiáš, a zvýrazňuje ich zázračnou riekou a jej účinkami. Hovorí o rovnosti všetkých, i Neizraelitov, v mesiášskej ríši a používa k tomu obrazu rozdelenie Svätej zeme.)