"Hľa, môj služobník priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.

Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.

Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.

Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy."

Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:

"Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,

aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách."

"Ja som Jahve, to je moje meno
a svoju slávu inému nedám,
ani svoju chválu modlám.

Predošlé veci, hľa, prišli
a ja oznamujem nové,
dám vám ich počuť skôr než vyklíčia."

Spievajte Pánovi pieseň novú,
jeho chválospev od končín zeme,
vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa,
ostrovy a tí, čo na nich bývajú.

Nech jasá púšť a jej osady,
dvory, v ktorých býva Kedar,
nech plesajú obyvatelia Sely,
z temena vrchov nech volajú!

Nech vzdávajú česť Pánovi
a jeho slávu nech hlásajú ostrovom!

Ako bohatier kráča Pán,
ako bojovník vzbudzuje zápal,
volá, ba kričí bojovne,
vrhá sa na nepriateľov.

"Bol som ticho od pradávna,
mlčal som, premáhal som sa.
Ako tá, čo rodí, budem kričať,
dychčať a chrčať zároveň.

Spustoším vrchy a kopce,
dám zvädnúť všetkej ich zeleni,
rieky obrátim na ostrovy
a studnice vôd vysuším.

A povediem slepých cestou, čo nepoznajú,
po im neznámych chodníkoch ich odprevadím.
Tmu pred nimi obrátim na svetlo
a hrboľaté cesty na rovinu.
Toto sú skutky, ktoré urobím
a neodstúpim od nich."

Ustúpia nazad pokrytí hanbou
tí, čo dúfajú v modly,
tí, čo vravia liatinám:
"Vy ste našimi bohmi."

Počujte, hluchí,
a slepí, otvorte oči, aby ste videli!

Ktože je slepý, ak nie môj sluha?
A hluchý ako môj posol, ktorého vyšlem?
Ktože je slepý ako dôverník
a hluchý ako Pánov sluha?

Vidíš mnoho, a nepozoruješ,
máš otvorený sluch, a nečuješ.

Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo
zvelebiť zákon a osláviť.

Lenže to je ozbíjaný a olúpený ľud,
v jamách sú zakosílení všetci
a vo väzniciach sú poschovávaní.
Plenom sú, nevytrhne ich nik,
korisťou, a nik nepovie: "Vráť!"

Kto z vás toto počuje,
pozoruje a všimne si pre budúcnosť?

Kto vydal na plen Jakuba
a Izrael lupičom? Či nie Pán?
Ten, proti ktorému sme zhrešili,
nechceli kráčať jeho cestami
a jeho zákon nepočúvali.

Preto naň vylial žeravosť hnevu
a násilie vojny.
Zanietil ho vôkol, ale neporozumel,
zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.