1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny. (*) (Izraelova krajina tu označuje Júdske kráľovstvo; Izrael (Jakub) bol praotcom aj kmeňa Júda. – Štyri končiny značia celú krajinu.) 3Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 4Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.
5Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza. 6Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa, prichádza! 7Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch. 8Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 9Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije.
10Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť! (*) (Prút je nepriateľ. Prút už kvitne, čoskoro prinesie ovocie: trest pre Jeruzalem. Ináč však tieto verše sú porušené.) 11Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet. 12Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom. (*) (Tu sa myslí na dedičný nemovitý majetok, ktorý smel Izraelita predať len z núdze, preto vždy žialil, keď ho predával; no na každý 50. rok, t. j. na rok jubilejný, dostal sa takýto majetok bezplatne naspäť pôvodnému majiteľovi alebo jeho dedičom. Zajatie, do ktorého idú Izraeliti, nebude krátke; ak ten, čo svoj majetok predal, bude ešte aj v jubilejnom roku nažive, bude ešte v zajatí.) 13Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.
14Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom. 15Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor. 16Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech. (*) (O hrkútajúcich holuboch pozri pozn. k Iz 59,11.) 17Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. 18Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina. (*) (Žinenky (vrecoviny) a plešina, ostrihané vlasy, boli znakom smútku a pokánia.) 19Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech, 20jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu. 21A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili. 22Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho. (*) ("Skvost Pánov" je chrám jeruzalemský.) 23Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia! (*) (Reťaz zvýrazňuje zajatie.) 24Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené. 25Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho. 26Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu. 27Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán."