Úvod a vďakyvzdanie. - 1Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a diakonom: (*) (Timotej je Pavlov žiak a spolupracovník, adresát dvoch listov. Výraz "biskupi" (epískopoi) v tom čase označoval predstavených miestnej cirkvi. Z toho vidieť, že vo Filipách už bola cirkevná hierarchia (porov. Sk 20, 28; 6, 6).) 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. 3Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; 4vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, 5za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. (*) (Kresťanské spoločenstvo vo Filipách prirástlo Pavlovi k srdcu. Prijal od nich aj materiálnu pomoc. Celý list dýcha vrúcnym osobným vzťahom. "Od prvého dňa", čo sa stali kresťanmi.) 6A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. (*) (Deň Krista Ježiša je deň jeho slávneho príchodu na konci vekov, ktorý dáva kresťanskému životu tón radostného očakávania.) 7A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. 8Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. 9A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, 10aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, 11plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Pavlovo väznenie je na osoh evanjeliu. - 12Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: 13moje okovy sa stali známymi v Kristovi v celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými (*) ("Pretórium" je miesto, kde sa zdržiavali prétoriáni, cisárova osobná stráž. Ak Pavol písal z Efezu, potom ide o úradníkov miestodržiteľovej rezidencie.) 14a mnohí z bratov v Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. 15Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z oddanosti; 16títo z lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, 17tamtí zasa ohlasujú Krista z nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. 18Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť, 19lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.

21Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. 22Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. 23Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, (*) (Pavol tu myslí na smrť a definitívne spojenie s Kristom.) 24ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. 25A s istotou viem, že zostanem a budem s vami všetkými na váš osoh a radosť z viery, 26aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Ježišovi Kristovi, keď zasa k vám prídem.

Výzva na vytrvalosť. - 27Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený - počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia (*) ("Žite" – doslovne "správajte sa ako občania". Kresťan je občan nebeského kráľovstva (Ef 2, 19), ktorého Pánom je Ježiš Kristus, Spasiteľ (Flp 3, 20) a jeho ústavou je evanjelium.) 28a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha. 29Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho 30tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate. (*) (Porov. Sk 16, 19–24.)

Výzva na svornosť a pokoru. - 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Kristus, príklad pokory. - 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

Výzva na svätosť. - 12A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. 14Všetko robte bez šomrania a pochybovania, 15aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete 16tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. (*) (Pavol je ochotný obetovať aj svoj vlastný život, vyliať svoju krv za kresťanov vo Filipách; veď aj ich život podľa viery je obetou.) 18Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!

Poslanie Timoteja a Epafrodita. - 19Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. 20Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, 21lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.

25Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, (*) (Epafrodita, Pavlovho spolupracovníka, poznáme iba z tohto listu. Pravdepodobne bol predstaveným cirkvi vo Filipách.) 26veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. 27A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. 28Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! 30Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.

Pravá spravodlivosť; smer ku Kristovi. - 1Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka. 2Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na okyptencov! (*) (Židia nazývali pohanov "psami" (porov. Mt 15, 26). Tu sa to ironicky hovorí o židovčiacich. "Okyptenci" sú zasa tí, čo propagovali obriezku. Aj v tomto názve je istá irónia, lebo ich nenazýva obrezanými, pretože sa pridržiavali iba vonkajšej obriezky, kým Pavlovi šlo o obriezku srdca (porov. Rim 2, 29).) 3Veď obrezaní sme my, čo slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi a nevkladáme nádej do tela, 4hoci ja by som mohol aj do tela vkladať nádej. Ak si niekto iný myslí, že môže mať nádej v tele, tým skôr ja: 5na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, (*) (Benjamínov kmeň sa chválil tým, že pochádzal z jediného Jakubovho syna, ktorý sa narodil v Palestíne (porov. Gn 35, 16 n.), a že zostal vždy verný Dávidovmu rodu. Jeruzalemský chrám bol na jeho území.) 6čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne.

7Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. 8A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista 9a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere -, (*) (Toto Pavlovo učenie tvorí hlavný obsah jeho listu Rimanom a Galaťanom.) 10aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, 11aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. 12Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa. (*) (Pravdepodobne ide o narážku na jeho obrátenie pred Damaskom (Sk 9, 1–30).)

13Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. 14Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.

15A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. (*) ("Dokonalí" tu znamená kresťansky zrelých veriacich (porov. 1 Kor 2, 6).) 16Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!

Dobrí a zlí kresťania. - 17Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! 18Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. 19Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. 20Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. (*) (Kresťania na zemi sú akoby vo vyhnanstve a riadia sa zákonmi svojej vlasti v nebi.) 21On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. (*) (Porov. 1 Kor 15, 42 n.)