Výzva na svornosť a pokoru. - 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Kristus, príklad pokory. - 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:
On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
a aby každý jazyk vyznával:
"Ježiš Kristus je Pán!"
na slávu Boha Otca.
Výzva na svätosť. - 12A preto, moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. 13Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. 14Všetko robte bez šomrania a pochybovania, 15aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete 16tým, že sa držíte slova života na moju slávu v Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. 17A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými. (*) (Pavol je ochotný obetovať aj svoj vlastný život, vyliať svoju krv za kresťanov vo Filipách; veď aj ich život podľa viery je obetou.) 18Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!
Poslanie Timoteja a Epafrodita. - 19Mám nádej v Pánu Ježišovi, že k vám čoskoro pošlem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnú myseľ, keď sa dozviem, čo je s vami. 20Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, 21lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista. 22Ale o ňom viete, ako sa osvedčil, veď ako syn otcovi slúžil so mnou evanjeliu. 23Dúfam teda, že ho pošlem, len čo uvidím, čo bude so mnou. 24A pevne dúfam v Pánovi, že aj ja sám čoskoro prídem.
25Ale pokladal som za potrebné poslať k vám Epafrodita, môjho brata, spolupracovníka a spolubojovníka a vášho vyslanca a služobníka v mojich potrebách, (*) (Epafrodita, Pavlovho spolupracovníka, poznáme iba z tohto listu. Pravdepodobne bol predstaveným cirkvi vo Filipách.) 26veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. 27A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok. 28Preto som ho čím prv poslal, aby ste sa znova radovali, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. 29Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a takýchto si vážte! 30Veď on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti a svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil to, čo chýbalo vašej službe voči mne.
Pravá spravodlivosť; smer ku Kristovi. - 1Napokon, bratia moji, radujte sa v Pánovi. Nelení sa mi písať vám to isté a pre vás je to zábezpeka. 2Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlých pracovníkov, dajte si pozor na okyptencov! (*) (Židia nazývali pohanov "psami" (porov. Mt 15, 26). Tu sa to ironicky hovorí o židovčiacich. "Okyptenci" sú zasa tí, čo propagovali obriezku. Aj v tomto názve je istá irónia, lebo ich nenazýva obrezanými, pretože sa pridržiavali iba vonkajšej obriezky, kým Pavlovi šlo o obriezku srdca (porov. Rim 2, 29).) 3Veď obrezaní sme my, čo slúžime v Božom Duchu a chválime sa v Kristovi Ježišovi a nevkladáme nádej do tela, 4hoci ja by som mohol aj do tela vkladať nádej. Ak si niekto iný myslí, že môže mať nádej v tele, tým skôr ja: 5na ôsmy deň obrezaný, z Izraelovho rodu, z Benjamínovho kmeňa, Hebrej z Hebrejov, čo sa týka zákona farizej, (*) (Benjamínov kmeň sa chválil tým, že pochádzal z jediného Jakubovho syna, ktorý sa narodil v Palestíne (porov. Gn 35, 16 n.), a že zostal vždy verný Dávidovmu rodu. Jeruzalemský chrám bol na jeho území.) 6čo do horlivosti prenasledovateľ Cirkvi, čo do spravodlivosti, ktorá je v zákone, žil som bezúhonne.
7Ale čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. 8A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista 9a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere -, (*) (Toto Pavlovo učenie tvorí hlavný obsah jeho listu Rimanom a Galaťanom.) 10aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, 11aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. 12Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa. (*) (Pravdepodobne ide o narážku na jeho obrátenie pred Damaskom (Sk 9, 1–30).)
13Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. 14Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.
15A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. (*) ("Dokonalí" tu znamená kresťansky zrelých veriacich (porov. 1 Kor 2, 6).) 16Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!
Dobrí a zlí kresťania. - 17Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! 18Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. 19Ich koniec je záhuba, ich bohom je brucho a hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky. 20Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. (*) (Kresťania na zemi sú akoby vo vyhnanstve a riadia sa zákonmi svojej vlasti v nebi.) 21On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu. (*) (Porov. 1 Kor 15, 42 n.)