Pozdrav. - 1Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych, (*) (Výraz "nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka" vylučuje ľudský pôvod apoštolskej hodnosti Pavla, alebo že ju dostal prostredníctvom niektorého apoštola.) 2a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám: 3Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista, 4ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: (*) ("Zlý vek" je tento svet vzhľadom na hriechy a pôsobenie zlého ducha v ňom. Zdrojom ospravodlivenia je jedine Kristova obeta za hriechy.) 5jemu sláva na veky vekov. Amen. (*) (Hneď v úvode Pavol naznačuje dve hlavné myšlienky svojho listu: svoje povolanie za apoštola a pôvod ospravodlivenia.)
Útok proti falšovaniu evanjelia. - 6Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. 7Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. 8Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! 9Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! 10Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. (*) (Kristovo evanjelium už nemožno zdokonaliť. Preto čokoľvek by sa k nemu pridalo, znamenalo by to jeho sfalšovanie. Preto Pavol vystupuje s takou rozhodnosťou proti nepravým hlásateľom evanjelia.)
Pavol prijal evanjelium od Boha. - 11Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, (*) (Pavlovo učenie nie je ľudského pôvodu, čo potvrdili aj praví Kristovi apoštoli (2, 1–16) a čo sám Pavol úspešne obhájil pred samou hlavou Cirkvi (2, 11–21).) 12lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. 13Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. 14V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. 15Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo (*) (Porov. Jer 1, 5; Iz 49, 1.) 16zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, (*) ("Zjaviť vo mne" tu znamená, že Božie zjavenie – okrem vonkajšieho, ktoré bolo dostupné aj jeho sprievodcom (Sk 9, 7; 22, 9) – mu prinieslo vnútorné poučenie o Kristovi (porov. 2 Kor 4, 6). "S telom a krvou" znamená ľudskú prirodzenosť, jednoducho ľudí (porov. Mt 16, 17).) 17ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. (*) (Asi ide o Arábiu, zvanú Petrea, nabatejské kráľovstvo na juh od Damasku.)
18Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. (*) (Kéfas je apoštol Peter. Pavol pokladal za potrebné, aby ho vyhľadal a poradil sa s ním. Uznáva tým jeho prvenstvo v Cirkvi.) 19Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. (*) (Ide o Jakuba, príbuzného Pána Ježiša, ktorý bol predstaveným cirkvi v Jeruzaleme (porov. Sk 12, 17).) 20A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. 21Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. 22Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy, (*) (Porov. Sk 9, 26.) 23ibaže počuli: "Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil," 24a oslavovali Boha za mňa.