Gn 46

Jakubov príchod do Egypta. - 1Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal, a keď došiel do Bersaby, priniesol obetu Bohu svojho otca Izáka. 2Tu povedal Boh Izraelovi v nočnom videní: "Jakub, Jakub!" On odpovedal: "Tu som!" 3A on hovoril: "Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. 4Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja sám ťa aj vyvediem odtiaľ, a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči." 5Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jakuba aj svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli. 6Vzali so sebou aj svoje stáda a všetko, čo nadobudli v krajine Kanaán, a tak prišli do Egypta - Jakub a všetko jeho potomstvo s ním: 7so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi dcérami a vnučkami: so všetkým svojím potomstvom prišiel do Egypta. (*) (Bersabe – pozri 21,33; 26,23. Cesta do Egypta viedla práve cez Bersabu. Je to miesto, kde predtým Abrahám a Izák priniesli Pánovi obetu. Jakub prináša obetu, jednak aby sa poďakoval za zvesť o synovi, jednak aby sa vyzvedel, či je to vôľa Božia, žeby šiel do Egypta. Boh, ktorý bol zakázal jeho otcovi Izákovi ísť do Egypta (26,2), teraz prikazuje Jakubovi opustiť Kanaán a ísť do Egypta tak, ako kázal ísť Abrahámovi do krajiny Kanaán. Toto je posledná teofánia v epoche Patriarchov.)

Jakubova rodina. - 8A toto sú mená Izraelových synov, čo prišli do Egypta: Jakub a jeho synovia. Jakubov prvorodený Ruben. 9Rubenovi synovia: Henoch, Falu, Hesron a Karmi. 10Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Sohar a syn Kanaánčanky Šaul. 11Léviho synovia: Gerson, Kaát a Merari. 12Júdovi synovia: Her, Onan, Sela, Fárez a Zara. Her a Onan však zomreli v krajine Kanaán. Fárezovi synovia boli: Hesron a Chamul. 13Isacharovi synovia: Tola, Fula, Jób a Semron. 14Zabulonovi synovia: Sared, Elon a Jahelel. 15To sú synovia Lie, ktorá ich porodila Jakubovi v sýrskej Mezopotámii, aj jeho dcéru Dinu. Spolu je teda jeho synov a dcér tridsaťtri duší.

16Gadovi synovia: Sefion, Hagi, Suni, Esebon, Heri, Arodi a Areli. 17Aserovi synovia: Jamne, Jesua, Ješui, Beria a ich sestra Sára. Synovia Beriu: Heber a Melchiel. 18To sú synovia Zelfy, ktorú dal Laban svojej dcére Lii. Ona porodila Jakubovi šestnásť duší.

19Synovia Jakubovej ženy Ráchel: Jozef a Benjamín. 20Jozefovi sa narodili v egyptskej krajine synovia, ktorých mu porodila Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu: Manasses a Efraim. 21Benjamínovi synovia: Bela, Bechor, Asbel, Gera, Náman, Echi, Ros, Mofim, Ofim a Ared. 22To sú synovia Ráchel, ktorých porodila Jakubovi, spolu štrnásť duší.

23Danovi synovia: Husim. 24Neftaliho synovia: Jasiel, Guni, Jeser a Salem. 25To sú synovia Baly, ktorú dal Laban svojej dcére Ráchel. Ona porodila Jakubovi týchto, spolu sedem duší.

26Všetkých duší, čo prišli s Jakubom do Egypta a pochádzajú z jeho bedier, okrem žien Jakubových synov, bolo spolu šesťdesiatšesť. 27Jozefovi synovia, ktorí sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Všetkých duší Jakubovho domu, ktoré prišli do Egypta, bolo sedemdesiat. (*) (Osôb, ktoré išli s Jakubom do Egypta, bolo podľa tu uvedeného údaja sedemdesiat (Ex 1,5; Dt 10,22). Ženy a služobníctvo sa do toho nepočítajú. Sedem a sedemdesiat sú posvätné čísla a značia úplnosť. Karavána Jakubova bola teda veľká.)

Jakubovo stretnutie s Jozefom. - 28On však poslal Júdu pred sebou k Jozefovi, aby oznámil jeho príchod do Gesenu. Keď prišli do Gesenu, 29Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a šiel do Gesenu naproti svojmu otcovi. Keď ho uvidel, padol mu okolo hrdla a dlho plakal v jeho objatí. 30Tu Izrael povedal Jozefovi: "Teraz už môžem zomrieť, keď som videl tvoju tvár a že ešte žiješ!" 31Jozef potom povedal svojim bratom a celej rodine svojho otca: "Pôjdem to oznámiť faraónovi a poviem mu: »Prišli ku mne moji bratia a rodina môjho otca, čo bývali v Kanaáne. 32Tí mužovia sú pastieri oviec, sú chovatelia dobytka a priviedli si svoje ovce, dobytok a celý svoj majetok.« 33Keď vás teda faraón zavolá a keď vám povie: »Čím sa zamestnávate?«, 34odpoviete mu: »Chovateľmi dobytka sú tvoji sluhovia od svojej mladosti až dodnes, my aj naši otcovia,« aby ste mohli zostať v kraji Gesen. Lebo každý pastier oviec je u Egypťanov v opovrhnutí." (*) (Jozef naúča svojich bratov, ako sa majú správať na audiencii u faraóna. Jozef mohol sám osadiť svojich bratov, kam chcel, jeho postavenie dávalo mu na to právo. Lenže išlo o príbuzných, preto Jozef chce, aby vec rozriešil sám faraón.)

Gn 47

Jakub a jeho synovia pred faraónom. - 1Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: "Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen." 2Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi. 3Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: "Čím sa zamestnávate?" - oni odpovedali faraónovi: "Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my, ako i naši otcovia." 4A ďalej vraveli faraónovi: "Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán. 5Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!" 6Nato faraón takto hovoril Jozefovi: "Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!"

7Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi. 8Nato sa faraón opýtal Jakuba: "Koľkože máš rokov?" 9A Jakub odpovedal faraónovi: "Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali." 10A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna.

11Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón. (*) (Rameses bolo hlavné mesto kraja; porov. 45,10.) 12A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva.

Jozef vykupuje celý Egypt pre faraóna. - 13Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané. 14A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome. 15A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: "Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?" 16Jozef im odpovedal: "Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!" 17Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok. 18Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: "Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia! 19Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb, a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a aby sa naše polia nestali púšťou!" 20Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil. (*) (Právne všetok ich majetok patril faraónovi a oni sa stali len jeho zamestnancami. Staré egyptské správy prezrádzajú, že boli obdobia, keď všetka pôda a statok bol majetkom štátnym. Poddaní odvádzali zo všetkého pätinu.) 21Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi. 22Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky. (*) (Kňazi nemuseli kupovať obilie, dostávali prídely. Aj mimobiblické pramene súhlasne hovoria, že egyptskí panovníci podporovali kňazov a chrámy.) 23Potom Jozef hovoril ľudu: "Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia! (*) (Jozef vydáva ľudu obilie aj na siatbu. Je to v siedmom neúrodnom roku. Teraz sa dá očakávať nová úroda.) 24Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti." 25Oni vraveli: "Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými." 26A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke. (*) (Rozumej za časov Mojžiša.)

Jakubovo želanie ohľadom svojho pohrebu. - 27Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli. 28Jakub žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov a dní Jakubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29Keď sa priblížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svojho syna Jozefa a povedal mu: "Ak som našiel lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte, (*) (O podobnom spôsobe prísahy pozri pozn. 24,1–9.) 30lebo ja chcem odpočívať so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!" On odpovedal: "Urobím tak, ako si hovoril!" 31On povedal: "Prisahaj mi teda!" Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lôžka. (*) (Izrael sa poklonil… Jakub ďakuje Bohu, že mu vyplňuje posledné želanie. Už je chorý, nevládze sa pokloniť na zemi, ako je to zvykom na východe: kľaknúť si na obe kolená a potom čelom dotknúť sa zeme, preto túto poklonu robí na svojom lôžku.)

Gn 48

Jakub adoptuje Jozefových synov. - 1Po týchto udalostiach oznámili Jozefovi: "Tvoj otec je chorý!" Tu on vzal so sebou oboch svojich synov, Manassesa a Efraima. 2A keď Jakubovi oznámili: "Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe!", Izrael pozbieral všetky svoje sily a posadil sa na lôžku. 3Potom Jakub hovoril Jozefovi: "Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze, v krajine Kanaán, požehnal ma 4a povedal mi: »Hľa, ja ťa rozplodím, a rozmnožím a urobím z teba množstvo národov, a tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám túto krajinu do vlastníctva naveky.« 5Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte, budú moji. Efraim a Manasses budú moji, ako sú Ruben a Simeon. (*) (Jakub adoptuje oboch synov Jozefových. Dáva im tie isté práva, ako majú ostatní synovia Jakubovi. Na požehnaní a prísľube z Betelu (35,11–12) majú mať synovia Jozefovi rovnaký podiel ako ostatní synovia Jakubovi. Efraim a Manasses stanú sa praotcami kmeňov a pripadne im rovnaký podiel pri rozdelení Kanaánu.) 6Ale deti, ktoré sa ti narodili po nich, budú tvoje a uvedú sa pod menom svojich bratov vo svojom dedičnom podiele. (*) (Jozef mal aj iných synov, tí sa však pripoja k Efraimovi a Manassesovi. Keď Jakub namiesto Jozefa volí za dedičov jeho dvoch synov, tým dáva najavo, že na Jozefa preniesol právo prvorodeného. Jozef vo svojich synoch dostáva dva podiely. A to bolo právo prvorodeného.) 7Keď som prišiel z Mezopotámie, zomrela mi cestou v krajine Kanaán Ráchel, kúsok cesty, ako sa vchádza do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, čiže do Betlehema." (*) (Porov. pozn. k 35,16–20.)

Jakub žehná Efraima a Manassesa. - 8Keď Izrael videl Jozefových synov, spýtal sa: "Kto sú títo?" (*) (Jakubov zrak je už slabý, vidí dve postavy, ale už ich nerozoznáva.) 9A on mu odvetil: "To sú moji synovia, ktorých mi tu Boh dožičil!" Povedal mu: "Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!" 10Izraelove oči boli totiž starobou zakalené, takže dobre nevidel. Keď ich teda priviedol k nemu, on ich pobozkal a hladkal ich. 11Potom Izrael povedal Jozefovi: "Nikdy som neveril, že ťa ešte uzriem, a Boh dal mi vidieť nielen teba, ale ešte i tvoje potomstvo!"

12Nato ich Jozef odtiahol z jeho kolien a oni sa poklonili pred ním až po zem. 13I vzal Jozef oboch synov, Efraima napravo od seba, teda naľavo od Izraela, a Manassesa naľavo od seba, teda napravo od Izraela, a priviedol ich k nemu. (*) (Jozef predvádza svojich synov podľa veku, a to tak, aby Jakubova pravá ruka dostala sa na staršieho syna, Manassesa. Pravica značila šťastie a hojnosť a toto všetko mal dostať prvorodený Jozefov.) 14Ale Izrael vystrel pravicu a položil ju na Efraimovu hlavu, hoci bol mladší, a svoju ľavicu položil na Manassesovu hlavu: ruky teda prekrížil - hoci Manasses bol prvorodený.

17Keď Jozef zbadal, že jeho otec položil svoju pravicu na Efraimovu hlavu, nevidelo sa mu to a chytil ruku svojho otca, aby ju preložil z Efraimovej hlavy na hlavu Manassesovu, 18pričom Jozef vravel svojmu otcovi: "Nie tak, otče môj, lebo tento je prvorodený! Polož svoju pravicu na jeho hlavu!" 19Jeho otec sa však vzoprel a povedal: "Viem to, syn môj, viem to ja! Aj z neho budú národy, aj on bude mocný, ale jeho mladší brat bude mocnejší ako on a jeho potomstvom budú množstvá národov." (*) (Mladší Jozefov Efraim v budúcnosti bude viac znamenať v histórii vyvoleného národa ako Manasses, bude to mocný a početný kmeň. Efraimov kmeň dostáva sa na popredné miesto v čase sudcov a po Šalamúnovi je vôbec najmocnejším kmeňom v severnej ríši kráľovstva Efraim!)

20I požehnal ich v ten deň a povedal:

A tak uprednostnil Efraima pred Manassesom. (*) (Požehnanie, ktoré dostávajú synovia Jozefovi, bude príslovečné. Keď niekto bude žehnať svoje potomstvo, bude im žičiť šťastie, ktorým obdaril Boh Efraima a Manassesa.) 21Potom povedal Izrael Jozefovi: "Ja už iste zomriem, ale Boh bude s vami a opäť vás zavedie do krajiny vašich otcov. 22Tebe však dávam o podiel viac ako tvojim bratom, o ten (podiel), ktorý som vyrval Amorejčanom mečom a kušou." (*) (Podiel, ktorý vyrval Jakub v boji Amorejčanom, nie je pozemok, ktorý kúpil (33,19). Apokryfná kniha Jubileorum v hl. 34 má rozpravu o boji, ktorý viedol Jakub s amorejskými kráľmi v okolí Sichemu, keď jeho synovia boli tu prepadnutí. Mojžiš tu zachytáva podanie o tomto boji. Isteže je to pozemok, podiel v okolí Sichemu; neskoršie tam uložili Jozefove kosti (Ex 13,19 a Joz 24,32).)

Gn 49

Jakubove požehnania. - 1Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal:

28Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

Jakubovo ostatné želanie a smrť. - 29Potom im prikázal toto: "Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, (*) (Pozri 25,8.) 30v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. (*) (O jaskyni Makpele porov. 23,9-18.) 31Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. 32Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov."

33Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu. (*) (Tak sa pripojil… pozri 25,8.17; 35,29.)

Gn 50

Jakubov pohreb. - 1Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 2Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela. 3Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: "Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle: 5Môj otec ma zaviazal prísahou: »Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v mojom hrobe, ktorý som si vykopal v krajine Kanaán!« - A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim." 6Faraón odkázal: "Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!" 7A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny 8a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen. 9S nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup.

10Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť. (*) (Goren-Atad bolo iste neďaleko Hebronu, možno niekde v blízkosti Jordánu. Mohlo byť však alebo z jednej, alebo z druhej strany rieky. Presnejšie sa to určiť nedá.) 11Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: "To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!" Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim - Egyptský smútok, čo leží za Jordánom. (*) (Abel Misraim – 'ébel – smútočná slávnosť egyptská. Tam Egypťania urobili za Jakubom tryznu podľa zvykov svojej krajiny. V samotnom Hebrone sa smútočné obrady odbavovali znova za ďalších sedem dní.) 12Jeho synovia s ním teda urobili, ako im prikázal. 13Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. 14Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.

Jozefova veľkodušnosť. - 15Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: "Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?" 16Preto odkázali Jozefovi: "Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: 17»Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!«" Keď mu to hovorili, Jozef plakal. 18Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: "Pozri, sme tvojimi sluhami!" 19Jozef im však povedal: "Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?! 20Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom. 21Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!" Tak ich tešil a milo sa im prihováral.

Jozefova smrť. - 22Jozef teda býval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef žil stodesať rokov. 23A Jozef videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho života. (*) ("Narodili sa za Jozefovho života", dosl. "na Jozefových kolenách". Pravdepodobne Jozef adoptoval svojich vnukov. U arabských kmeňov je tiež zvykom adoptovať tým, že sa príslušné dieťa vezme na kolená.) 24Raz potom Jozef povedal svojim bratom: "Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi." 25Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: "Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!" 26A Jozef umrel, keď mal stodesať rokov. Potom ho zabalzamovali a uložili ho do rakvy v Egypte. (*) (Rakva (sarkofág) bola granitová truhla, do ktorej sa kládla múmia, uložená v ozdobne vyrezávanej drevenej truhle.)