Hab+1

Žaloba na hriešnikov

1

Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

(*) (O Habakukovi pozri úvod. K slovu "Výrok" pozri pozn. k Iz 13,1.)
2

Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš?
Kričím k tebe: "Násilie!", a nezachraňuješ?

3

Prečo mi dáš vidieť hriech
a pozeráš na nešťastie?
Útlak a násilie je predo mnou,
rodí sa spor a vzniká zvada.

4

Preto sa ochromuje zákon
a nikdy neprerazí právo,
lebo bezbožník obchádza spravodlivého;
preto vychádza pokrivené právo.

(*) (Z verša 5 vidno, že sa prorok žaluje na násilnosti svojho národa.)

Trestajúci nepriateľ

5

"Pozrite medzi národy a viďte
a zhrozíte sa úžasne,
lebo vo vašich dňoch vykonám čin,
že neuveríte, keď vám ho rozpovedia.

(*) (Rozumej: Boh má poruke množstvo národov, ktoré by mohol poslať proti svojmu bezbožné- mu národu. Stať veršov 5–11 je Pánova odpoveď na prorokove žaloby.) 6

Lebo, hľa, ja vzbudím Chaldejcov,
hrozný a obratný národ,
ktorý sa rozíde po šírej zemi,
aby dobyl obydlia, ktoré nie sú jeho.

7

Úžasný je a strašný,
jeho právo a pýcha vychádza od neho.

(*) (Nikoho nestrpí nad sebou a neuznáva cudzie právo.) 8

Ľahšie než leopardy sú jeho kone,
rýchlejšie ako vlky za večera;
jeho jazdci sa ženú,
jeho jazdci prichádzajú zďaleka,
letia sťa orol, keď sa vrhá na korisť.

9

Každý kráča za násilím,
všetky ich tváre sú východný vietor,
nakopia zajatcov ako piesku.

(*) (Ako východný vietor (samum) ženie pred sebou hŕby piesku z púšte, tak ženú Chaldejci zajatcov.) 10

Posmech si robí z kráľov,
kniežatá sú mu na výsmech,
vysmieva sa každej pevnosti,
nakopí piesku a zaujme ju.

(*) ("Nakopí piesku" rozumej: postaví val okolo obliehaného mesta.)
11

Nato mu nadmieru ožije duch,
prehreší sa, svoju silu pokladá za boha."

(*) (Tento verš je neistý. Jeho pravdepodobný zmysel je, že Chaldejci, zvedení svojimi úspechmi, budú ich pokladať za dielo svojej sily a neuvážia si, že sú len nástrojom Pána.)

Prorokova horlivosť

12

Či nie si ty, Pane, od pradávna?
Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme!
Pane, pre súd si ho ustanovil;
Skala, pre karhanie si ho postavil.

13

Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo
a nemôžeš hľadieť na nešťastie.
Prečo hľadíš mlčky na protivníkov,
keď zločinci hlcú lepších od seba?

(*) (Božími hrozbami prestrašený prorok vyslovuje nádej, že národ nezahynie. Boh nepošle Chaldejcov, aby vyhubili, ale aby len pokarhali Izraelitov. Preto prosí Pána, aby netrpel, ako nepriateľ ničí aj nevinných. "Skala" je tu oslovenie Boha, ktorý sa v Písme často volá Skalou, Pevnosťou.) 14

Ľudí robíš podobnými rybám v mori,
plazom, ktoré nemajú vládcu.

(*) (Boh dovolí, aby si Chaldejci bez ťažkosti podmanili cudzie národy.) 15

Všetkých vylovil svojou udicou,
povyťahoval svojou sieťou
a pozbieral ich do svojho čereňa,
preto sa raduje a plesá.

16

Za to obetuje svojej sieti,
prináša kadidlo svojmu čereňu,
veď ich pomocou má tučný podiel
a mastný pokrm.

(*) (Vyslovuje sa podobná myšlienka ako vo verši 11. Chaldejci budú za bohov pokladať svoje nástroje, pomocou ktorých sa im podarilo zmocniť sa cudzích národov.) 17

Či má preto vyprázdňovať svoju sieť
a ustavične bez milosti zabíjať národy?

Pánova odpoveď na žaloby

1

Postavím sa na svoju stráž,
umiestnim sa na hradbe
a budem sliediť, aby som zbadal,
čo bude ku mne hovoriť
a čo odpovie na moju ponosu.

(*) (Prorok – ako strážca (porov. Ez 33,1) na strážnej hradbe – bude čakať Pánovu odpoveď.) 2

Pán mi odpovedal:
"Napíš videnie,
a to jasne na tabuľu,
aby sa dalo plynule čítať.

(*) (Proroctvo o zániku Chaldejcov a o oslobodení národa sa určite splní, no len v neskoršom čase, preto ho treba napísať, aby sa po splnení vedelo, že to bolo naozaj proroctvo, porov. Iz 8,1; 30,8; Dan 8,26.) 3

Lebo videnie je ešte na určený čas,
no náhli sa ku koncu a nesklame;
ak sa oddiali, čakaj naň,
veď určite príde a nezmešká.

4

Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama,
spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."

(*) (Spravodliví musia veriť, že záchrana príde, lebo to povedal Pán. Len vierou si zabezpečia skutočný pokojný život. Pyšným nevercom, naopak, hrozí zánik. Záhuba hrozí aj nenásytným Chaldejcom. Pochodia ako človek, ktorý nemierne pije víno; skôr-neskôr sa zrúti na zem.) 5

A ako je víno klamlivé,
nebude mať slávu muž nadutý,
ktorý si otvára hrtan ako podsvetie,
je ako smrť, nezasýti sa,
zhrabal k sebe všetky národy
a zhromaždil k sebe všetky kmene.

6

Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom,
posmešnú hádanku, a nepovedia:
"Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte?
A hromadí proti sebe mračno hliny."?

(*) (Výraz "mračno hliny" je veľmi neistý. Treba ho rozumieť azda o nespravodlivo nadobudnutom bohatstve, ktoré je bezcenné a bude majiteľovi na záhubu.) 7

Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba,
a nezobudia sa, čo tebou otrasú?
Potom im budeš korisťou.

8

Preto, že si vyplienil mnohé národy,
vyplienia ťa všetky ostatné kmene,
pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi,
na meste a všetkých jeho občanoch.

(*) ("Mestom" sa označujú všetky mestá, na ktorých Chaldejci páchali násilie.)
9

Beda tomu, kto hromadí korisť
na nešťastie svojho domu,
chce si položiť hniezdo do výšav,
aby unikol ruke nešťastia.

10

Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu,
povytínať mnohé národy
a tvoja duša hreší.

11

Veď kameň z múru bude kričať
a hrada z väzby mu odpovie:

(*) (Darmo sa Chaldejci usilujú z nahrabaného bohatstva stavať nedobytné pevnosti, ešte aj kamene a hrady takýchto stavieb ich budú obviňovať z násilia.)
12

Beda tomu, kto krvou stavia mesto
a upevňuje osadu zločinom!

13

Hľa, či to nie je od Pána zástupov,
že kmene robia pre oheň
a národy sa ustávajú pre nič?

14

Lebo zem bude plná
poznania Pánovej slávy
ako vody, ktoré pokrývajú more.

(*) (Kto stavia z nespravodlivo nadobudnutého majetku, stavia z krvi a zločinu. Ľudské diela sú však pominuteľné, len Pánova sláva je večná, pretrvá všetko.)
15

Beda tomu, kto napája svojho blížneho,
primiešava mu svoju zlosť a opíja ho,
aby videl jeho nahotu.

(*) (Chaldejci napájali iných utrpením, musia aj oni piť z Pánovho kalicha, porov. pozn. k Nah 3,11. Je veľká potupa, keď sa niekto v opilosti nahý váľa na zemi.) 16

Sýtil si sa viac hanbou než cťou,
nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť:
obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice
a potupa k tvojej cti.

17

Lebo násilie Libanonu ťa pokryje
a trápenie zvierat ťa podesí
pre ľudskú krv, pre násilie na zemi,
na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

(*) (Aj za násilie, páchané na nerozumnom tvorstve, dostanú svoj trest; porov. Iz 14,8. – Pre koniec verša pozri verš 8.)
18

Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár,
liatina a lživý učiteľ,
že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil,
keď robil nemých bôžikov?

19

Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!",
"Vstaň!" nemému kameňu;
či to on počuje?
Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom,
ale života nijakého v ňom niet.

20

Pán však je vo svojom svätom chráme,
nech pred ním zamĺkne celá zem!

(*) (Chaldejci sa darmo spoliehajú na svoje modly. – "Lživý učiteľ" je modla, ľudia si myslia o nej, že je boh, vnuká im teda klamné presvedčenie.)

Modlitba

1

Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.

(*) (Slová "na spôsob žalospevu" sú neisté.)
2

Pane, počul som tvoju správu, bál som sa,
oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov,
uprostred rokov daj vedieť;
v hneve si pripomeň milosrdenstvo!

(*) (Proroka pojala bázeň pre trest, ktorý Boh v predošlom videní predpovedal Chaldejcom. Keďže však tento trest bude súčasne oslobodením Izraela a obnovením Božieho kráľovstva, prosí prorok, aby Pán splnil proroctvo, a to nie až na konci lehoty, označenej v 2,3, ale ešte pred jej uplynutím: "uprostred rokov". Prosí však, aby Boh bol milosrdný aj k tým, ktorých tresce.)
3

Boh prichádza z Temanu
a Svätý z vrchu Faran; -
jeho veleba zakrýva nebesá
a zem je plná jeho chvály.

4

A žiari ako svetlo,
lúče mu vyrážajú z rúk,
tam je schránka jeho sily.

5

Pred jeho tvárou kráča mor
a vzápätí mu tiahne plameň.

6

Zastane a premeria zem,
pozrie a zatrasie národmi;
i rozpoltia sa večné vrchy
a sklonia sa kopce odveké;
má večné chodníky.

7

V trápení som videl stany Kušanu,
trasú sa šiatre madiánskej krajiny.

(*) (Boh vo svojej velebe prichádza proti nepriateľom svojho národa. Vo svojom sprievode má rany, ktorými trestáva: mor a oheň. Mnohí aj "plameň" rozumejú o chorobe, horúčke. Boh ako vojvodca premeria zem, vojsko, na ktorom chce poraziť svojich nepriateľov. Všetko, čo podniká, je ustanovené od večnosti. Z nepriateľov sa spomínajú dva arabské kmene: Kušan a Madián. Mnohí však za príkladom sv. Hieronyma miesto Kušana myslia na Etiópiu, ktorá sa hebrejsky volala Kur (Kúš). – Vrchy a kopce volá Biblia večnými pre ich trvalosť.)
8

Či sa Pán hnevá na rieky?
Či proti riekam nesie sa tvoj hnev?
Či proti moru je tvoj zápal,
že jazdíš na svojich paripách?
Tvoje vozy znamenajú spásu.

(*) (Keď Boh kedysi rozdvojil Červené more a zastavil vody Jordána, nerobil to z hnevu proti moru a rieke, ale chcel svoj ľud oslobodiť od nepriateľov. I v budúcnosti vystúpi proti nepriateľom ako bojovník na bojovom voze a s kušou v ruke, ako to prisľúbil svojmu národu.) 9

Tvoja kuša je pripravená
podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom.
Riekami si poprerýval zem,

10

zazreli ťa, zvíjali sa vrchy,
prevalila sa záplava vôd,
priepasť vydala svoj hukot,
vysoko dvíhala ruky.

(*) (Celá príroda sa podrobuje jeho vláde. V búrke, ktorú on rozkáže, priepasť oceána dvíha do výšav "ruky", vlny; jeho blesky zatienia slnko a mesiac. Podľa starovekého ľudového názoru slnko i mesiac mali na nebi svoje príbytky, Ž 19,6; porov. Iz 13,10; Joel 3,15.) 11

Slnko a mesiac ostali doma,
pred svetlom tvojich šípov ušli,
pred žiarou tvojho bleskového oštepu.

12

V zápale pošliapeš zem,
v hneve rozmlátiš národy.

13

Vytiahol si zachrániť svoj ľud,
zachrániť svojho pomazaného;
rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu,
obnažil si mu základy až dospodu.

(*) (Pánov pomazaný je kráľ Pánovho národa; hlava domu bezbožníkovho je nepriateľský kráľ. – Obnažiť základy domu znamená zrútiť ho až do základov.) 14

Ich vlastnou berlou si prevŕtal
hlavu jeho vojvodcov,
keď sa rútili rozprášiť ma;
ich jasanie znelo,
akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.

15

Na svojich koňoch cválaš po mori,
cez bahno veľkých vôd.

(*) (Opäť sa robí narážka na prechod cez Červené more a cez Jordán.)
16

Počul som a chvelo sa mi vnútro,
pri hrmote triasli sa mi pery,
rozklad mi vnikal do kostí
a nohy sa mi chveli.

Spokojný budem v deň úzkosti,
až príde národ, ktorý na nás útočí.

(*) (Útočiaci národ, ktorý mal prísť, boli Chaldejci. Porov. 1,6.) 17

Figovník síce nerodí
a niet ovocia na viničoch,
sklamala úroda olív
a pole nedodalo pokrm;
stratili sa ovce z košiara
a v maštaliach nieto dobytka.

18

Ja však budem plesať v Pánovi,
jasať budem v Bohu svojej spásy.

19

Jahve, Pán, je moja sila,
dal mi nohy ako jeleniciam
a dá mi vykračovať po mojich výšinách.

Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.

(*) (Prorok sa chveje, lebo vie, že záchrana príde až po veľkých národných útrapách; porov. 1,6 n. Okrem nepriateľa postihne krajinu aj neúroda a hlad. Prorok však dúfa v Pána. Nepriateľ je síce rýchly (porov. 1,8), ale prorok a jeho národ Pánovou pomocou ešte rýchlejšie unikne jeho útokom, bude mať nohy ako laň; porov. Ž 18,34; víťazne a s radostným spevom bude vykračovať po výšinách, porov. Dt 32,13. – Slovo "spásy" vo verši 18 Vulg neprekladá, ale prepisuje hebrejské slovo, ktoré v našej výslovnosti znie "Ježiš", hoci sám prekladateľ vie, že tu nie je reč výslovne o Mesiášovi.)
Kontext   Úvod      

Obsah