1.1. Kniha. Spis proroka Habakuka sa v hebrejskej Biblii a v Septuaginte uvádza na ôsmom mieste medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi. Medzi rukopismi, ktoré objavili v prvej qumránskej jaskyni, je aj komentár (pešer) k prvým dvom hlavám Habakukovho proroctva (značka 1QpHab). Tento rukopis, pochádzajúci z 1. stor. pred Kr., je veľmi dôležitý pre textovú kritiku (porovnávanie a hodnotenie jeho variantov s hebrejským textom knihy v kritických vydaniach Starého zákona) a na lepšie pochopenie vzniku a pozadia qumránskej sekty esénov. Keďže však metóda, ktorú v rukopise pri výklade Habakukovho proroctva použili, je prepiata alegoréza (pozmenený a aktualizovaný význam biblického textu v intenciách qumránskej sekty), rukopis nemá veľký význam pre pochopenie Habakukovho posolstva.
1.2. Osoba a účinkovanie proroka. O júdskom prorokovi Habakukovi (hebr. Chabakkúk = »záhradná rastlina«, »mäta«[?]) okrem mena vieme iba toľko, že bol nabí, prorok (porov. 1,1) a že žil v Jeruzaleme. Neslobodno ho však stotožňovať s Habakukom, o ktorom je reč v Dan 14,33-38. Pôsobil okolo r. 600 pred Kr., teda v čase, keď Júdske kráľovstvo po Jošiášovej [Joziášovej] smrti v bitke pri Megidde (r. 609 pred Kr.) začalo nábožensky upadať. Zmienka o Chaldejcoch, t. j. príslušníkoch Novobabylonskej ríše (porov. 1,6), poukazuje na historické pozadie Habakukovho proroctva, konkrétne na blížiace sa nebezpečenstvo Babylončanov pred r. 598 pred Kr.
2.1. Obsah. Habakuk sa sťažuje na násilnosti páchané na svojom národe za vlády kráľa Jójakima [Joakima] (609-598 pred Kr.) a na to, že Pán nezasahuje. Dostáva odpoveď, že na potrestanie utláčateľov Boh pošle Chaldejcov (1,2-11). Prorok sa pohoršuje, že Boh chce potrestať bezbožných prostredníctvom ešte bezbožnejších Chaldejcov (porov. 1,12-17). Boh mu ako odpoveď oznamuje trest, ktorý čaká aj na Chaldejcov (porov. 2,1-5). Nato prorok vynáša proti nim päť výrokov »Beda!« (porov. 2,6-20). Proroctvo sa končí »Habakukovou modlitbou« "na spôsob žalospevu" (3,1) k všemohúcemu Bohu, ktorý prichádza zachrániť svoj ľud a zničiť svojvoľníka (porov. 3,2-19). Pre vznešený rečnícky štýl a pre výraznú, pôsobivú obraznú reč, najmä v hymnickej skladbe 3. hlavy, sa kniha pokladá za perlu prorockej literatúry.
2.2. Rozdelenie. Podľa obsahu možno knihu rozdeliť na tri časti:
Kniha proroka Habakuka rieši na prípade utláčaného júdskeho ľudu všeobecný pálčivý problém, ako môže Boh dopustiť a nechať bez trestu nespravodlivosť a zlo na svete. Po prorokových sťažnostiach na ukrutnosti a násilnosti utláčateľov mu Boh dáva najavo, že prostredníctvom svojich zdanlivo protikladných zásahov do behu dejín zaručuje konečné víťazstvo práva a spravodlivosti nad každým násilím, vydieraním a aroganciou zločincov. Boh teda definitívne spasí svoj ľud tým, že zničí všetkých jeho nepriateľov. To platí aj o nespravodlivostiach v dejinách iných národov. Prorokovo posolstvo vrcholí v Božom výroku: "Spravodlivý bude žiť pre svoju vernosť" (2,4b). U apoštola Pavla nadobúda tento výrok novú teologickú dimenziu a náplň (porov. Rim 1,17; Gal 3,11; pozri aj Hebr 10,38).
Problém zla v položení utláčaných národov a z toho vyplývajúce Habakukovo pohoršenie je častým problémom a pohoršením ľudí aj v dnešných časoch. Prorokovi a všetkým, ktorí sa rozhorčujú nad tým, že Boh obchádza krivdu a zlo nevysvetliteľným mlčaním a že sa nečinne pozerá na toľké nespravodlivosti, Boh dáva túto odpoveď: všemohúci Boh často paradoxným spôsobom pripravuje a uskutočňuje konečné víťazstvo pravdy a spravodlivosti; spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť Božiemu slovu a Božej vôli.