1.1. Kniha. Spis sa v hebrejskej Biblii uvádza ako siedma kniha medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi, pod titulom: "Výrok nad Ninive. Kniha videnia Nahuma Elkóšskeho" (1,1). Je jediným prorockým spisom, ktorý sa výslovne označuje ako »Kniha«, hoci aj iní proroci ohlasovali Božie slovo písomne (porov. Jer 36,2; Hab 2,2). Proroctvo pochádza z obdobia po vyplienení egyptského mesta No-Amon [Théby] asýrskym kráľom Aššurbanipalom r. 663 pred Kr., lebo Nahum ho spomína ako príklad spustošenia (porov. 3,8-10), ale ešte pred pádom hlavného asýrskeho mesta Ninive r. 612 pred Kr., na ktoré sa proroctvo vzťahuje.
1.2. Nahumova osoba. O prorokovi vieme veľmi málo. Podľa nadpisu sa volal Nahum (hebr. Nachúm = »tešiteľ«, »potešenie«) a pochádzal z osady Elkóš (porov. 1,1). Nevie sa, či osadu Elkóš treba hľadať v Judei na okolí Gazy, alebo to je Kafarnaum (hebr. Kefar Nachúm = Nahumova osada, »Nahumovo«), prípadne nejaká lokalita pri Ninive (sídlisko Al-Quš, kde sa ukazuje jeho údajný hrob). Nahum bol vynikajúci básnik a horlivý vlastenec. S netajeným zadosťučinením prorocky opisuje zánik nenávideného asýrskeho utláčateľa a pád Ninive znamená pre neho obnovu Izraela a Júdu.
1.3. Účinkovanie proroka. Prorok Nahum pôsobil za vlády júdskeho kráľa Jošiáša [Joziáša] (640-609 pred Kr.), ktorý r. 621 pred Kr. vykonal radikálnu náboženskú reformu v súvise s objavením »Knihy Zákona« v jeruzalemskom chráme (porov. 2 Kr 22,8). Jeho reforma spočívala v tom, že odstránil modloslužbu, sústredil kult v Jeruzaleme a viedol ľud k monoteistickej viere v Jahveho a k zachovávaniu Mojžišovho zákona (porov. 2 Kr 23,4-25). Tento čas Nahumovho účinkovania potvrdzuje fakt, že prorok v knihe nevyčíta Júdsku, ani nespomína jeho hriechy a zdá sa, že v 1,9 - 2,3 podporuje Jošiášovu náboženskú obnovu. Kniha proroka Nahuma pochádza teda z tohto obdobia a je ozajstným proroctvom. Preto je veľmi diskutabilná mienka niektorých biblistov, podľa ktorej bolo Nahumovo proroctvo napísané až po zániku Asýrskej ríše a takisto aj názor, že spis je ďakovným spevom zloženým z rozličných starých proroctiev proti Ninive, ktorý používali v liturgii novoročného intronizovania Jahveho na oslavu pádu Ninive.
2.1. Rozdelenie. Tento krátky prorocký spis (iba 47 veršov) sa jasne delí na tri časti:
2.2. Posolstvo. Nahum vo forme literárne krásneho spevu ohlasuje a opisuje budúci pád Ninive, hlavného mesta Asýrska, ktoré v 7. stor. pred Kr. vládlo nad celým Blízkym východom; aj Júdske kráľovstvo bolo jeho vazalom. Nahumovo proroctvo je v podstate teologickou meditáciou o Božom súde a o konečnom víťazstve Boha v dejinách. Amos, Ozeáš a Izaiáš prorokovali o tom, ako sa Asýrsko stane Božím bičom, ktorým Jahve potrestá Izrael. Nahum prorokuje skazu tohto niekdajšieho nástroja Božieho trestu, lebo Asýrsko po stáročia utláčalo a ukrutne týralo národy Blízkeho východu. Tak sa Nahum stal prorokom Boha, ktorý tresce každé nespravodlivé násilie na ľuďoch, nech ho pácha akákoľvek zvrhlá a nemorálna politická moc; jej výrečným symbolom sú Asýrsko a Ninive.