Hebr 10

C. Rekapitulácia: Kristova obeta prevyšuje starozákonné obety, 10,1-18

Neúčinnosť starozákonných obiet. - 1Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. (*) (Mojžišov zákon je iba nedokonalým predobrazom dokonalého nového zákona evanjelia.) 2Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5Preto keď prichádza na svet, hovorí:

8Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona. 9Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé, 10V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Trvalá účinnosť Kristovej obety. - 11Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. (*) (Ide tu o kňazov a obety Starého zákona. Je tu vyjadrený protiklad: starozákonní kňazi pri bohoslužbe stáli a ustavične prinášali obety, ktoré nemohli odstrániť hriech; Kristus priniesol iba jedinú obetu, ktorou nás vykúpil z hriechov, a teraz sedí po pravici Boha.) 12No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. (*) (Ž 110, 1.) 14Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. (*) (Jedinou obetou na kríži Kristus priviedol kresťanov k dokonalosti, t. j. schopnosti vzdávať Bohu pravú úctu; táto schopnosť pochádza z odpustenia hriechov a svätosti života. Kresťania sa "posväcujú" Kristovou krvou vyliatou za nich.) 15Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:

16"Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem." (*) (Jer 31, 33–34.) 18A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

IV. Vytrvalosť vo viere, 10,19 - 12,29

Pridŕžajme sa nádeje. - 19A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, (*) (Ide o nebeskú svätyňu (porov. 9, 24). Vstup do nej sa prirovnáva vstupu cez oponu do jeruzalemskej svätyne. Tento vstup nám umožnil Ježiš Kristus svojím vykupiteľským dielom.) 21a keď máme veľkňaza nad Božím domom, 22pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. (*) (O troch božských čnostiach porov. 1 Kor 13, 3.) 25Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň. (*) (Zhromaždenia (porov. Sk 2, 46; 20, 7; 1 Kor 11, 17–21; 14, 23) sú prejavy spoločného života prvotnej Cirkvi. "Blíži sa deň" je pripomienka na slávny Kristov príchod na konci vekov.)

Apostatom hrozí strašný súd. - 26Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, (*) (Zmysel verša je ten istý ako v 6, 4–8. Ak kresťan dobrovoľným hriechom zavrhne Krista, odmietne jeho obetu, potom preňho už niet inej obety.) 27ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov. 28Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; (*) (Porov. Nm 15, 30; 35, 30; Dt 17, 6.) 29uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti? 30Veď poznáme toho, ktorý povedal: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím." A zasa: "Pán bude súdiť svoj ľud." (*) (Dt 32, 35 n.) 31Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Potrebujeme vytrvalosť. - 32Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. (*) ("Osvietenie" – porov. poznámku k 6, 4; Ef 5, 13–14.) 33Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

39My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

Hebr 11

Príklady viery v Starom zákone. - 1Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. 2Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.

3Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. (*) (Prvé tri verše obsahujú zásadu, ktorá sa potom aplikuje na udalosti uvedené v ďalších veršoch.) 4Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. (*) (Porov. Gn 4, 4.)

5Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči Bohu. (*) (Porov. Gn 5, 21–24.) 6Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.

7S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery. (*) (Porov. Gn 6, 8–22; 7, 1.) 8S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. (*) (Porov. Gn 12, 1–4.)

9S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10Lebo čakal na mesto s pevnými základmi, ktorého staviteľom a tvorcom je Boh. (*) (Porov. Zjv 21, 10–22.)

11Vierou aj neplodná Sára dostala napriek pokročilému veku silu počať potomka, lebo verila, že je verný ten, ktorý dal prisľúbenie. (*) (Porov. Gn 17, 17; 18, 10–15; 21, 1–7.) 12Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. (*) (Porov. Gn 15, 5; 22, 17.)

13Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. 14A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. 16Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

17S vierou obetoval Abrahám Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného obetoval ten, ktorý dostal prisľúbenia (*) (Porov. Gn 22, 1–4.) 18a ktorému bolo povedané: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." (*) (Porov. Gn 21, 12.) 19Usudzoval totiž, že Boh má moc aj z mŕtvych vzkriesiť. Preto ho dostal naspäť aj ako predobraz.

20S vierou požehnal Izák Jakuba a Ezaua vzhľadom na budúcnosť. (*) (Porov. Gn 27, 27–40.) 21S vierou požehnal umierajúci Jakub jednotlivo Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrchol svojej palice. (*) (Autor tu cituje Gn 47, 31 podľa gréckeho prekladu, ktorý je približný.) 22S vierou hovoril umierajúci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohľadne svojich kostí. 23S vierou ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je pôvabné, a nebáli sa kráľovho rozkazu. (*) (Porov. Ex 2, 2; 1, 22.)

24Keď Mojžiš dospel, s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. (*) (Porov. Ex 2, 11.) 25Volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu, 26a za väčšie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hľadel totiž na odmenu. (*) ("Kristovo" doslova "Pomazaného" (gr. Christós = Pomazaný). Porov. Ž 89, 51–52. V celej tejto kapitole sa implicitne myslí na Krista. No jeho meno sa spomína až v súvise s Mojžišom, ktorý bol osloboditeľom a prostredníkom svojho ľudu. Tým, že Mojžiš dobrovoľne podstúpil utrpenie a skúšky spojené s úlohou osloboditeľa, vzal na seba "Kristovo pohanenie" čiže poníženie.)

27S vierou opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu; vydržal, akoby videl neviditeľného. (*) (Porov. Ex 2, 15.) 28S vierou slávil Veľkú noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. (*) (Porov. Ex 12, 11. 22–23.) 29S vierou prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, čo sa o to pokúsili, boli pohltení. (*) (Porov. Ex 14, 22. 27–28.) 30Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. (*) (Porov. Joz 6, 20.) 31Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov. (*) (Porov. Joz 2, 1–21; 6, 17. 22–25.)

32A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, 33ktorí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, 34uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; (*) (Letmý pohľad na obdobie Sudcov. Porov. Sdc 14, 6; 1 Sam 17, 34 n. 2 Sam 23, 20; Dan 6, 23; 3, 49.) 35ženy dostali svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie. (*) (Porov. 1 Kr 17, 23; 2 Kr 4, 36; 2 Mach 6, 18 – 7, 42.) 36Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; 37kameňovali ich, rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach, núdzni, utláčaní a sužovaní. 38Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.

39A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, 40lebo Boh prichystal pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

Hebr 12

Podľa Kristovho príkladu vytrvajme v duchovnom boji. - 1Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, 2s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. 3Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

Boh nás súžením vychováva. - 4V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. 5A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:

7Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? 8Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! 9A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! 10A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.

12Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! 13A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo. (*) (Citovanie Iz 35, 3 a Prís 4, 26 je podľa gréckeho prekladu Septuaginta.)

Slúžme Bohu s úctou a bázňou. - 14Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. (*) (Tento verš je podfarbený gréckym prekladom Dt 29, 17.) 16Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. (*) (Porov. Gn 25, 33.) 17Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal. (*) (Porov. Gn 27, 30–40.)

18Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke 19ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; 20nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované." (*) (Ex 19, 12–13.) 21A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa." (*) (Dt 9, 19.) 22No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, (*) ("Prvorodení" tu môžu byť všetci vyvolení, alebo anjeli.) 24k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.

25Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. 26Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom." (*) (Porov. Ag 2, 6.) 27A to "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.

28A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. 29Veď náš Boh je stravujúci oheň. (*) (Porov. Dt 4, 24; Iz 33, 14.)