Iz2-5

Proroctvá proti Júdsku a Jeruzalemu, hl. 2 - 6

Sláva zemská a sláva mesiášska

Nadpis. - 1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. (*) (Hlavy 2 – 4 sú súvislým celkom s mesiášskym začiatkom (2,2–5) a mesiášskym zakončením (4,2–6). Toto proroctvo nachádza sa skoro doslovne aj u proroka Micheáša (4,1–3), ktorý bol Izaiášovým vrstovníkom. Dnes už nemožno s istotou vedieť, či ho Izaiáš prevzal od Micheáša alebo naopak a či obaja citujú nejaké staršie proroctvo na sebe nezávisle.)

Mesiášske Kráľovstvo, slávna Božia hora

2

Na konci dní
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene hôr
a vyčnievať bude nad pahorky;
i budú sa naň hrnúť všetky národy.

(*) (Výraz "na konci dní" je u prorokov častý. Tu označuje dobu mesiášsku, ktorá bude posledným náboženským obdobím. Náboženstvo, založené Mesiášom, bude vrcholné a konečné, ďalšie, dokonalejšie náboženstvo už nebude. Z proroctva jasne vidieť, že "vrch Pánovho domu" je obraz budúcej náboženskej spoločnosti, ktorá bude vynikať nie svojou fyzickou, ale mravnou výškou, a práve preto budú sa k nej hrnúť národy, ktoré doteraz nepoznali pravého Boha. Tieto národy budú hľadať Boha, ktorého doteraz uctievali len Izraeliti v jeruzalemskom chráme. Budú sa chcieť naučiť jeho prikázania a podľa nich žiť. Týmto obrazom znázorňuje prorok silu a mierumilovnosť mesiášskej, kresťanskej náuky.) 3

Prídu mnohé kmene a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4

Rozsudzovať bude medzi národmi
a naprávať početné kmene,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

5

Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!

Národ ide za bohatstvom a modlami

6

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

(*) (V časoch Izaiášových Izraeliti nasledovali len zlý príklad pohanov, spolčovali sa s nimi a prevzali rozličné neresti tak od susedných pohanských národov, ako aj od národov západných (Filištínci mali svoje mestá v západnej časti Kanaánu).) 7

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

8

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

9

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

(*) (Modlárstvo, ktorého sa Izraeliti dopúšťajú, je tak veľký zločin, že sa prorok nevie zdržať rozhorčeného výkriku: "Nie, neodpusť im to!")

Zahynie bohatstvo i modly

10

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

11

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

12

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

(*) (Prorok predstavuje Boha ako obrancu ľudu, keď znázorňuje tak živo Boží súd nad kniežatami Izraela, ktoré vládli nielen podľa svojich rozmarov, ale ľud aj vykorisťovali. Bude deň Pána, často spomínaný u prorokov (Joel 1,15; 2,1.4; Am 5,18–20; Sof 1,7–14).) 13

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

(*) (Bášan je veľmi úrodná krajina východne od Genezaretského jazera a od horného toku Jordána. Jeho dubové lesy boli kedysi chýrne (Zach 11,2; Ez 27,6).) 14

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

15

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

16

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

(*) (Taršiš (Tarzis) bol pravdepodobne v južnom Španielsku. Taršišskými loďami volali lode, ktoré boli schopné plavby až do tejto ďalekej krajiny, teda lode veľké a mocné.) 17

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

18

modly však úplne zmiznú.

19

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

20

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

(*) ("Krtom a netopierom" rozumej, že ľudia budú zahadzovať svoje modly na opustené miesta, kde bývajú len tieto nečisté zvieratá, ktoré na svetle ani nevidia.) 21

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

22

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?

(*) (Človek je naozaj veľmi biedny, veď jeho život závisí od veci tak malichernej, ako je dych v nose.)

Všetkej opory budú pozbavení

1

Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,
odstráni z Jeruzalema a z Júdska
všetku silu a oporu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

2

hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,
čarodeja i starca,

3

päťdesiatnika i vznešeného muža,
poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

(*) (Za časov Oziáša a Joatama žili Izraeliti v blahobyte, ktorý viedol k úpadku mravov. Preto prorok hrozí, že prídu o blahobyt a stratia aj ľudí, na ktorých by sa mohli alebo chceli spoliehať. Päťdesiatnik bol veliteľ jednotky, ktorá počítala asi päťdesiat mužov (porov. stotník). Remeselníci boli dôležitou zložkou štátneho života, preto ich nepriateľ rád brával do zajatia.) 4

Chlapcov im dám za kniežatá
a samopaš zavládne nad nimi.

(*) (Vlády sa zmocnia nedospelé živly. Tento opis veľmi prilieha na pomery, ktoré zavládli za časov Achaza.) 5

Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,
každý svojho priateľa,
chlapec sa vrhne na starca
a podliak na vznešeného.

6

Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:
"Máš rúcho, buď nám kniežaťom
a táto zrúcanina nech ti je poddaná!" -

(*) (Bieda a bezhlavosť bude taká veľká, že toho, kto bude mať trochu lepší odev, nasilu by chceli urobiť panovníkom, ale nik nebude chcieť prevziať hroznú zodpovednosť.) 7

odvetí v ten deň:
"Nie som ránhojič,
veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,
nerobte ma kniežaťom ľudu!"

8

Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,
lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,
navzdory očiam jeho velebnosti.

9

Výzor ich tváre svedčí proti nim,
svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;
beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

(*) (Sodomčania hrešili verejne, nehanbili sa za hriech (Gn 19,5).) 10

Povedzte spravodlivému, že dobre mu,
že bude jesť ovocie svojich skutkov.

11

Beda bezbožnému, zle mu!
Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

Trest nad kniežatami Izraela

12

Dozorcami môjho ľudu sú deti
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia
a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

13

Pán povstal, aby sa pravotil,
stojí, aby súdil kmene.

14

Pán vstúpi do súdu
so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:
"Veď vy ste spásli vinicu,
máte v dome korisť od bedára!

(*) (Vyvolený národ sa vo Svätom písme viac ráz volá vinicou: Dt 32,32; Ž 80,9; Iz 5,1 n.; 27,2.) 15

Čo chcete? Drvíte môj ľud
a rozomieľate tváre bedárov" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Trest necudných žien

16

Pán hovorí:
"Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,
vykračujú s napnutým krkom,
očami šibú sem a tam,
chodia krokom trasľavým
a hrkajú retiazkami nôh:

(*) (Ženy nosievali na členkoch oboch nôh obrúčky zo striebra, zlata alebo aj slonoviny. Tieto spájala zlatá retiazka, preto boli ženy nútené chodiť krátkym, skackavým krokom, pričom im retiazky na nohách hrkali a vyzývali pozornosť mužov.) 17

prašivým spraví Pán temä dcér Siona
a Jahve ich sluchy obnaží.

18

V ten deň Pán odstráni ozdobu:
obruče nôh, slniečka a mesiačky,

19

perly, náramky a závoje,

(*) ("Perly", doslovne "kvapky", boli súčiastkami náušníc alebo náhrdelníkov.) 20

turbany, hrkálky, pásy,
voňavky a amulety,

(*) (Amulety boli ozdobné predmety neznámeho tvaru, na ktorých boli hádam čarovné nápisy.) 21

prstene a nosné obrúčky,

22

rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

23

zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

(*) ("Zrkadlo" bola vyleštená kovová platnička, ktorú ženy nosievali pri sebe.) 24

V ten deň bude miesto vône zápach
a miesto pása povraz,
miesto vlnivého účesu plešina,
miesto plášťa vrecovina,
vypálený znak namiesto krásy.

(*) (Vrecovina, žinenka, tmavé vrecovité kajúcne rúcho bolo znakom smútku a kajúcnosti. – Znaky vpaľovali otrokom a premoženým nepriateľom.) 25

Tvoji mužovia padnú mečom
a tvoji hrdinovia vo vojne.

(*) (Tieto verše zosobňujú Jeruzalem ako ženu, ktorá v žiali sedí na zemi (čo je tiež znakom smútku), pretože je pozbavená svojej ozdoby, mužov.) 26

Budú kvíliť a smútiť jej brány
a spustnutá bude sedieť na zemi."

1

Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia:
"Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať,
len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!"

(*) (V Starom zákone bolo hanbou, keď žena ostala bez muža a bez detí.)

Sláva mesiášska

2

V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu
a Plod zeme na velebu a ozdobu
zachráneným Izraela.

(*) (Za všeobecnej národnej pohromy zachránia sa len zvyšky. Týmto bude slúžiť na slávu Mesiáš, ktorého tu prorok volá "Pánov Výhonok" a "Plod zeme" (porov. 11,1.10; 53,2).) 3

A ten, kto zostane na Sione
a kto zvýši v Jeruzaleme,
svätým sa bude nazývať,
každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

(*) (Apoštoli skutočne volali kresťanov, prívržencov mesiášskej ríše, "svätými". Ako sa zapisovali do Zoznamov občania miest, tak budú musieť byť zapísaní aj občania nového Jeruzalema, t. j. budú musieť aj navonok patriť k mesiášskemu kráľovstvu, k Cirkvi, a tak budú mať nárok na duševný život tu na zemi, ale tiež aj na život večný; budú teda zapísaní pre život. Napred sa však národ bude musieť očistiť "duchom súdu", trestmi, a "duchom zápalu", ohňom, tvrdými skúškami.) 4

až zmyje Pán škvrnu dcér Siona
a od Jeruzalema odstráni jeho krv
duchom súdu a duchom zápalu.

5

A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion,
i tam, kde ho vzývajú,
oblak vo dne a dym
a žiaru plamenného ohňa v noci,
áno, nad celou slávou bude stan.

(*) (Porov. Ex 13,21. – V Šalamúnovom chráme bol Pán v podobe oblaku prítomný len nad veľsvätyňou. V dobe mesiášskej zatieni "každé miesto vrchu Sion", celá Cirkev bude takou veľsvätyňou. Stan Božej ochrany bude nad celou slávou mesiášskeho kráľovstva vo všetkých protivenstvách.) 6

A bude strechou tienistou
vo dne pred horúčavou
a úkrytom a útočišťom
pred víchricou a pred dažďom.

Beda hriešnemu národu, hl. 5

Podobenstvo o vinici

1

Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.

(*) (Podobenstvom o vinici kreslí prorok nevďačnosť Izraelitov. Miláčik a priateľ je Boh Jahve, je to teda pieseň, ktorú Boh zložil o svojej vinici. Zo 6. verša vidieť, že vinohradníkom je Boh, ktorý rozkazuje aj oblakom, a v 7. verši sa vyhlasuje, že nevďačnou vinicou je Izrael.) 2

Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.

3

A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!

4

Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?

5

Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

(*) (Ohrada okolo viníc a záhrad bývala z nanosených skál a na nej bol haluzový plot.) 6

Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.

7

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

(*) (Dom Júdov dostal od Boha oveľa viac výsad než ostatné kmene.)

Šestoro beda

8

Beda tým, čo hromadia dom na dom
a pole pripájajú k poľu,
takže nieto viac miesta
a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

(*) (Šestoro "Beda!" vyrieknutých nad hriešnikmi nás poučí, čo je to za divé hrozno, ktoré urodila nevďačná vinica, čo sú to za zločiny, ktorých sa národ dopúšťa.) 9

Počujem, Pane zástupov:
"Ver, že množstvo domov bude pustatinou,
vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

10

Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat
a chomer siatia efu urodí.

(*) (Bat bola miera na tekutiny, obsahovala 36,4 litrov (podľa iných skoro 40 litrov). Miera tej istej veľkosti na veci sypané sa volala efa. Miera desaťnásobná, teda 364 litrov (podľa iných skoro 400 l), volala sa chomer.)
11

Beda tým, čo zavčas rána
pachtia po nápoji
a do neskorého večera
ich rozpaľuje víno!

12

Čo majú citaru a harfu,
bubon, flautu a víno na hodoch,
na dielo Pána však nehľadia
a prácu jeho rúk nevidia.

13

Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,
jeho slávni umrú hladom
a jeho zástup zoschne od smädu.

(*) ("Slávni" sú kniežatá a vodcovia ľudu "zástup" je obyčajný ľud.) 14

Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,
rozškľabí svoje ústa bezodné
a zostúpi jeho sláva i jeho zástup
i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

(*) ("Podsvetie", podľa starších starozákonných kníh je to miesto odpočinku, ticha a smútku. Miesto radosti, nebo, nebolo pred Kristom Pánom otvorené, preto nie div, že sú i spravodliví na mieste smútku, v šeóle. Nikde sa však netvrdí, že by osud spravodlivých bol po smrti rovnaký s osudom hriešnych, ba výslovne sa hovorí, že na hriešnikov čakajú v podsvetí tresty.) 15

I skloní sa človek a pokorí sa každý
a oči pyšných sa sklopia.

16

Povýšený bude v súde Pán zástupov
a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

17

Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve
a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

(*) (Opustená krajina bude pastviskom a čo sa na spustnutých poliach urodí, zoberú cudzinci.)
18

Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou
a pokutu vozovými povrazmi!

19

Čo hovoria: "Nech sa náhli,
nech urýchli svoje dielo,
nechže uvidíme!
Nech sa priblíži a príde
rozhodnutie Svätého Izraelovho,
nech ho spoznáme!"

(*) (Hriešnici sa posmievajú prorokovým rečiam.)
20

Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé,
robia svetlo tmou a tmu svetlom,
robia horké sladkým a sladké horkým!

21

Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri
a sami pred sebou rozumní!

22

Beda hrdinom - v pití vína
a silákom - v miešaní liehovín,

23

ktorí za úplatok oslobodia zločinca
a odnímu právo od spravodlivých!

24

Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa
a seno scvŕka sa v plameni,
bude ich koreň hnilobou
a ich kvet odletí ako prach,
lebo odmietli náuku Pána zástupov
a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

25

Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,
vystrel proti nemu svoju ruku
a strestal ho, až sa triasli hory.
Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

(*) (Prorok pripomína akýsi už pominutý, ale bližšie neoznačený trest. Keďže sa však národ neobrátil, Božia ruka je pripravená k ďalším trestom.)

Príchod nepriateľa

26

I zdvihne znak národu zďaleka
a zapíska mu až do končín zeme
a hľa, príde náhle, honosne!

(*) (Meno nepriateľského národa, ktorý Boh povolá proti Júdsku, sa nespomína, ale sú to bezpochyby Asýrčania. Bohu sa tu, ako v Biblii často, pripisujú ľudské činy, hoci vieme, že on nemusí zdvihnúť znak ani zapískať, keď chce privolať nepriateľské vojsko.) 27

Niet v ňom znaveného ani omdleného,
nespí, ani nedrieme,
pás jeho bedier sa nerozopne,
ani remeň na obuvi neroztrhne.

28

Jeho šípy sú ostré,
všetky kuše napnuté,
kopytá jeho koní sú ako kremeň
a jeho kolesá ako víchrica.

29

Rev má ako levica,
reve ako levíčatá,
ručí a uchytí korisť,
odnesie a nik mu ju nevytrhne.

30

V ten deň bude hučať nad ním
ako hukot mora.
Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma
a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

(*) (Zámeno "jej" sa vzťahuje na "zem". Je to zem Júdska.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 1)   Dopredu (Iz 6)

Obsah