Iz34-35

Budúci súd a spása, hl. 34 - 35

Súd národov

1

Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.

 (*) (Hlavy 34 a 35 sú posledné hlavy prvej časti proroctiev Izaiášových; hl. 36 a 37 sú len historické dodatky, písané prózou. Predmetom hl. 34 je súd nad celým svetom. Hlavne sa spomína potrestanie Edomu, ktorý je tu predstaviteľom všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva na zemi. Hl. 35 hovorí o konečnej spáse dobrých.) 2

Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.

 3

Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.

 4

Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.

 (*) (Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.)

Súd nad Edomom

5

Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.

 (*) (O Edomčanoch pozri pozn. k 16,1; porov. 21,11–12.) 6

Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

 (*) (Bozra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16,1).) 7

A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.

 8

Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.

 (*) (Trest príde za to, čo nepriatelia popáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.) 9

Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.

 (*) (Zničenie Edomska opisuje sa podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19,24.25.28).) 10

V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.

 11

Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.

 12

Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.

 (*) (Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude viac bývať šľachta a kráľovstvo Edomčanov zaniklo.) 13

Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.

 14

Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.

 (*) (Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac znázornil spustnutosť Edomu.) 15

Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.

 16

Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.

 (*) (Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, i to je len básnické líčenie.) 17

Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.

Budúca spása

1

Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!

 (*) (Miesto jesienky myslia iní na narcis alebo krokus. Vulg má "ľalia".) 2

Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.

 (*) (O Sárone a Karmeli pozri pozn. k 33,9.) 3

Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!

 4

Povedzte malomyseľným:
"Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás."

 5

Vtedy sa roztvoria oči slepých

 (*) (Na toto proroctvo odvolával sa Kristus Pán, aby naznačil, že prišla doba spásy a že on je prisľúbený Spasiteľ: Mt 11,5; porov. Mk 7,37; Lk 7,22.) 6

a uši hluchých sa otvoria.
Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý
a jazyk nemého zaplesá,
ba vyvierať budú na púšti vody
a potoky na pustatine.

 7

Vyschnutá zem bude jazerom
a suchá pôda prameňom vôd;
na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
je zeleň trsti a šašiny.

 8

I bude tam chodník, cesta:
cestou svätou sa bude volať,
nečistý po nej neprejde,
len môj ľud pôjde po nej,
ani prostoduchí tam nezblúdia.

 (*) (Spásu spravodlivých prirovnáva prorok vyslobodeniu z Egypta alebo skôr návratu roztratených Izraelitov na posvätný vrch Sion.) 9

Nebude tam leva
a dravá zver ta nevystúpi,
nenájde sa tam;
len vykúpení budú kráčať.

 10

A Pánovi vyslobodení sa vrátia,
s jasotom prídu na Sion.
Ustavičná radosť bude na ich hlavách,
radosť a rozkoš dosiahnu
a zmizne starosť a vzdychanie.

 (*) (Židia si na znak radosti ozdobovali hlavu (61,3).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 33)   Dopredu (Iz 36)

Obsah