Iz36-39

Historický dodatok, hl. 36 - 37

Vpád a porážka Sennacheriba. - 1V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich. 2A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov. 3Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 4Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš? 5Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 6Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 7Ak mi však povieš: »V Pána, nášho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom sa budete klaňať!«? 8Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov? 9Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 10No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!" 11Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre." 12Rabsake však odpovedal: "Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?" 13Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho. 14Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť. 15A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.« 16Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 17kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej. 18Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: »Pán nás vyslobodí.« Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 19Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? 20Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?" 21Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: "Neodpovedajte mu!" 22Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim; správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho reč. (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 18,13–34.
Hlavy 36 – 39 sú historické, prózou písané vložky, ktoré skoro doslovne nájdeme aj v 2 Kr 18,13 – 20,19. Podstatnejšie rozdiely medzi osnovou Izaiášovou a Kníh kráľov sú: 1) U Izaiáša chýba zmienka o poplatkoch, ktoré poslal Ezechiáš Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16). – 2) V knihách kráľov chýba zas pieseň Ezechiášova (Iz 38,9–20). – 3) Správa o chorobe Ezechiášovej je v knihách kráľov obšírnejšia. Pôvod týchto hláv je aj medzi katolíkmi sporný. No niet vážnych dôvodov, aby sme hľadali pôvod týchto statí inde, a nie u Izaiáša. Reč a štýl, ktorými sú písané, sú ako reč a štýl Izaiášov. Okrem toho treba si všimnúť, že chronologické poradie jednotlivých dejov je v týchto hlavách zamenené. Deje hláv 38 – 39 zbiehali sa skôr než deje hláv 36 – 37. (Pozri pozn. k 2 Kr 20,1–11). Ak by state pochádzali z kníh kráľov, bolo by toto opačné poradie nevysvetliteľné, veď knihy kráľov sú knihy dejepisné a pridŕžajú sa časového poradia. V Knihe Izaiášovej je však táto zámena poradia celkom prirodzená. Hl. 36 – 37 sú dodatkom k prvej časti proroctiev Izaiášových, ktorým chcel prorok ukázať, ako sa splnili jeho proroctvá o vpáde a porážke Asýrov, napísané v prvej časti. Hl. 38 – 39 sú zasa vhodným úvodom k druhej časti proroctiev Izaiášových (hl. 40 – 66). Predpovedá sa v nich babylonské zajatie, ako aj vyslobodenie sa Izraelitov zo zajatia. Pisateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša a nechal aj poradie dejov tak, ako ich našiel u proroka.)

Oslobodenie. - 1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. 2Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. 4Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!" 5Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: "Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom."

8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10"Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári? 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?"

14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: 16"Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 17Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 18Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. 19Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. 20Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný."

21Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

22

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

23

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

24

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

25

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

26

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

27

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

28

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

29

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

30

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

31

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

32

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

33

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

34

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

35

"Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

36

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

37

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

38

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

(*) (Pozri poznámky k 2 Kr 19,1–37.)

Časť druhá hl. 38 - 66

Historický úvod, hl. 38 - 39

Ezechiášova choroba a zázračné uzdravenie, hl. 38

Choroba. - 1V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť." 2Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi: 3"Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. 4Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto. 5"Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: »Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov. 6A vytrhnem teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.« 7A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol: 8Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!" I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo. (*) (Hodiny dal zhotoviť Ezechiášov otec Achaz.)

Ezechiášov chválospev. - 9Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby. (*) (Ezechiáš, pôvodca piesne, aj ináč sa zaslúžil o posvätné básnictvo (Prís 25,1) a posvätný spev (2 Krn 29,25–30). Osnova tejto piesne je dnes už, bohužiaľ, dosť porušená; tu podávame jej najpravdepodobnejšie znenie.)

10

Povedal som:
"V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov."

11

Povedal som: "Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.

(*) (Starozákonný človek obcoval s Bohom v chráme. To však mohol, len kým žil.) 12

Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.

(*) ("Príbytok" je telo človeka (porov. Jób 4,19). Kráľ vie, že v podsvetí bude žiť, ale bez tela, ktoré sa tak rýchlo odsťahuje od človeka (od duše), ako keď si pastieri prenesú šiator.) 13

Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).

14

Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

15

Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.

16

Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.

17

Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.

(*) (Verše 15–17 sú veľmi porušené. Zmysel je asi tento: Kráľ prosil Boha o pomoc (verš 14) a dostal prostredníctvom proroka ubezpečenie, že sa uzdraví (verš 5). Uradostený volá: "Čo mám na to povedať? Veď Boh sám mi to zvestoval a aj splňuje svoj sľub, uzdravuje ma. Budem ho teda chváliť celý svoj život, i keď poslal na mňa utrpenie." – Boh odpustil hriechy kráľove, "zahodil ich za chrbát", aby ich nevidel.) 18

Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.

19

Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.

20

Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom."

Uzdravenie kráľa. - 21Izaiáš hovoril: "Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije."

22Ezechiáš však povedal: "Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu." (*) (Kráľ ukázal na uzdravený úd alebo na hodiny Achazove. Osnovu čítame podľa LXX. Dnešný hebrejský text a po ňom aj Vulg má otázku: "Čo je znamenie…?")

Posolstvo babylonského kráľa, hl. 39

1V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel. 2Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 3Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu." 4Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach." 5Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov: 6Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 7A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa." 8Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť." (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 20,12–19.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 35)   Dopredu (Iz 40)

Obsah