Choroba. - 1V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť." 2Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi: 3"Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. 4Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto. 5"Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: »Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov. 6A vytrhnem teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.« 7A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol: 8Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!" I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo. (*) (Hodiny dal zhotoviť Ezechiášov otec Achaz.)
Ezechiášov chválospev. - 9Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby. (*) (Ezechiáš, pôvodca piesne, aj ináč sa zaslúžil o posvätné básnictvo (Prís 25,1) a posvätný spev (2 Krn 29,25–30). Osnova tejto piesne je dnes už, bohužiaľ, dosť porušená; tu podávame jej najpravdepodobnejšie znenie.)
Povedal som:
"V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov."
Povedal som: "Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.
Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.
Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).
Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!
Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.
Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.
Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.
Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.
Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.
Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom."
Uzdravenie kráľa. - 21Izaiáš hovoril: "Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije."
22Ezechiáš však povedal: "Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu." (*) (Kráľ ukázal na uzdravený úd alebo na hodiny Achazove. Osnovu čítame podľa LXX. Dnešný hebrejský text a po ňom aj Vulg má otázku: "Čo je znamenie…?")
1V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel. 2Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 3Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu." 4Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach." 5Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov: 6Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 7A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa." 8Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť." (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 20,12–19.)