Iz52-53

Vykúpenie Jeruzalema

1

Vzbuď sa, vzbuď sa,
obleč si, Sion, svoju moc;
obleč si šatu svojej nádhery,
sväté mesto, Jeruzalem,
veď už viac do teba nevstúpi
neobrezaný a nečistý!

 2

Stras zo seba prach, povstaň,
posaď sa, Jeruzalem,
roztvor putá svojho hrdla,
zajatá dcéra sionská!

 (*) (Starodávny východ dával zajatcom putá aj na hrdlo, ako to ukazujú obrazy z týchto čias.) 3

Bo takto hovorí Pán:
"Zadarmo ste boli predaní
a bez peňazí budete vykúpení."

 (*) (Porov. 50,1.) 4

Lebo toto hovorí Pán, Jahve:
"Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud
a Asýr ho pre nič utláčal.

 5

Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán.
Veď bol vzatý môj ľud zadarmo,
jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán -
a stále, každý deň, mi potupujú meno.

 6

Preto môj ľud spozná moje meno,
preto v ten deň (spozná),
že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!"

Radosť z vykúpenia

7

Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti,
čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho,
oznamuje spasenie,
hovorí Sionu: "Tvoj Boh kraľuje."

 (*) (Prorok veľmi živo opisuje návrat zajatcov na Sion. Vidí posla, ktorý oznamuje príchod pútnikov, a tak aj príchod novej doby, doby spásy a pokoja. Na múroch Jeruzalema zasa hliadky vítajú Pána, ktorý sa so svojím národom vracia na Sion.) 8

Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas
a plesajú zároveň,
lebo zoči-voči hľadia
na Pánov návrat na Sion.

 9

Plesajte, jasajte spolu,
sutiny Jeruzalema,
veď Pán potešil svoj ľud,
vykúpil Jeruzalem!

 10

Pán si obnažil sväté rameno
pred očami všetkých národov
a všetky končiny zeme uvidia
spásu nášho Boha.

 (*) (Kto sa dáva horlivo do roboty, vyhrnie si rukávy. S podobnou horlivosťou sa dal Pán do diela vyslobodenia.) 11

Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ,
nečistého sa netýkajte,
vyjdite z jeho stredu, očistite sa
vy, čo nosíte Pánove nádoby.

 (*) (Dotyk niektorých vecí Izraelitov znečisťoval. Takto znečistení nesmeli sa dotýkať posvätných vecí. Preto tí, čo mali niesť do Jeruzalema posvätné chrámové nádoby, museli sa najprv očistiť rôznymi obradmi.) 12

Veď nie v náhlosti vyjdete
a nepôjdete útekom,
lebo pred vami pôjde Pán
a Boh Izraela uzavrie vaše rady.

5. Štvrtá pieseň o Pánovom služobníkovi, 52,13 - 53,12

Zástupné utrpenie

13

Hľa, úspech bude mať môj služobník,
pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

 14

Ako sa nad ním zhrozili mnohí,
- veď neľudsky je znetvorený jeho výzor
a jeho obraz je nepodobný človeku -

 15

tak ho budú obdivovať mnohé národy,
králi si pred ním zatvoria ústa.
Veď uvidia, o čom sa im nevravelo,
a poznajú, čo neslýchali!

 (*) (Tieto verše sú už úvodom ku štvrtej a poslednej, no najkrajšej a najdôležitejšej piesni o Pánovom služobníkovi. V úvode predstavuje svojho služobníka sám Boh. Predošlé piesne mohli vzbudzovať dojem, že pôsobenie Pánovho služobníka bude bezúspešné, preto Boh predpovedá jeho úspechy a slávu.)
1

Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

 (*) (V nasledujúcich veršoch hovorí o Pánovom služobníkovi prorok, a to v mene celého národa, preto hovorí v množnom počte. Od verša 7 hovorí zase Boh. Verš 1 rozumej: Prorok bude hovoriť neuveriteľnú vec, ale kto by pochopil, čo Božia moc ("Pánovo rameno") koná?) 2

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

 (*) (Ľudia by si mysleli, že Pánov služobník bude aj svojím pôvodom veľký. No vyrástol pred Bohom ako nezbadaná ratoliestka, ako zaznávaný koreň, ktorý okrem toho vyrástol zo zeme suchej, nie je teda veľmi mocný. Takto označuje prorok chudobný pôvod Mesiášov, ktorého už 11,1.10 volá "ratolesť", "výhonok", "koreň", a aj tam pripomína jeho pôvod z bezvýznamnej rodiny Jesseho.) 3

Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

 4

Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.

 5

On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.

 6

Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.

 (*) (Tieto verše hovoria o zástupnom utrpení Mesiáša. Bol nevinný, trpel za nás.) 7

Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).

 (*) (Slová Vulgáty "obetovaný bol" ani prekladateľ, sv. Hieronym, nerozumel o obete na kríži, o tej je reč až vo verši 10. Vyslovuje sa tu len ochota Pánovho služobníka, ako prijíma utrpenie a nesie ho ako tichý baránok.) 8

Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

 (*) (Z úzkosti, ktorú pretrpel už pred odsúdením, a zo súdneho pokračovania vliekli ho na smrť, ktorú podstúpil pre hriechy svojho ľudu. Počínanie mučiteľov naplňuje proroka úžasom, že volá: "Kto pomyslí na jeho pokolenie?", na pokolenie, ktoré ho vydalo na smrť. Kto by toto pokolenie pochopil a dostatočne odsúdil?) 9

So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.

 (*) (Toto sa doslovne splnilo pri smrti Kristovej. Spasiteľ zomrel medzi zločincami, bolo by sa zdalo ako zrejmé, že aj pohreb bude mať nečestný, medzi zločincami. Predsa, čo nik nečakal, boháč Jozef z Arimatey prepustil mu vlastný hrob (Mt 27,57).) 10

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

 (*) (Spasiteľ bude mať potomstvo, veriacich, až do skončenia sveta, ba i vo večnosti budú mu ľudia vďační za dielo vykúpenia.) 11

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.

 (*) (Tento ťažký verš treba rozumieť tak, že Pánov služobník bude hľadieť na veľké výsledky svojho utrpenia.) 12

Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.

 (*) (Boh mu dal moc nad hriešnikmi, ktorých vykúpil, keď sa dal pripočítať medzi hriešnikov, hoci sám bol nevinný a trpel len za viny iných. Hriešnikmi boli tí, čo ho umučili, on sa však za nich modlil. Aj mimovoľne sa nám tu zjaví pred duševným zrakom Kalvária, kde medzi lotrami krváca Kristus a modlí sa: "Otče, odpusť im…" Kto číta evanjelium a iné novozákonné spisy, tomu netreba dokazovať, ako sa predpovede tejto Izaiášovej piesne splnili na Ježišovi Nazaretskom. Umučenie Ježišovo, zakrvavenú jeho postavu, jeho tichosť by ani očitý svedok nebol opísal živšie.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 51)   Dopredu (Iz 54)

Obsah