1Jób odpovedal:
Priatelia nehovoria rozumne
2"Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi
a všetka múdrosť s vami zahynie.
Aj ja mám rozum takisto ako vy
a nie som od vás nijako podlejší.
Veď oné veci kto by nevedel?!
Mám byť azda svojmu druhovi na posmech?
Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď!
Je na smiech človek riadny, statočný…
Veď »Škode posmech!« myslí si šťastný
a »Úder tomu, komu nohy klesajú!«
Stánky ničomníkov sú na pokoji,
čo dráždia Boha, tí sú bezpeční,
akoby mali Boha v svojej ruke.
Božia múdrosť a moc
7Zveri sa pýtaj, by ťa poučila,
nebeských vtákov, nech ti povedia,
aj zemeplazov, aby poučili teba,
a morské ryby nech ti oznámia:
Veď z týchto všetkých ktože by nevedel,
že ich urobila ruka Pánova?!
V jeho ruke je duša všetkých bytostí
aj duch každého ľudského tela.
Azda ucho nerozlišuje slová,
ako pokrm ochutnáva podnebie?
A nemávajú starší múdrosť
a vysoký vek nemá rozumnosť?
Aj on múdry je a veľmi mocný,
aj rozvážny je, veľmi rozumný.
Ak niečo zrúca, to nik nepostaví,
koho on zavrie, toho neotvorí nik.
Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú,
keď vypustí ich, kraje rozvrátia.
Aj on je mocný a múdry,
jeho je zvedený i jeho zvodca.
On dáva radcom vykračovať boso
a bláznov robí zo sudcov.
Aj kráľom reťaze strháva
a putá dáva kolo bedier im.
On dáva kňazom vykračovať boso
a veľkomožných k pádu privádza.
Rečníkom odoberá výrečnosť
a starcom zas rozum odníma.
Na urodzených vylieva potupu
a veľkomožným pásy popúšťa.
On odhaľuje hlbočiny temnoty
a temravy zas mení na svetlo.
On rozmnožuje, lež aj hubí národy,
jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
On rozum berie zemským kniežatám
a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú
a tackajú sa ako opití.