Jób88

4. Druhá Jóbova odpoveď Bohu, 42,1-6

1Tu Jób odpovedal Pánovi:

Pred Bohom len pokora

2

"Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš,
nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.

 3

Hovoril som, lenže neuvážil som
tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.

 (*) (Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.) 4

Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť,
budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.

 5

Len z počutia som teba dosiaľ poznával,
lež moje oko teraz ťa už uzrelo.

 (*) (Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.) 6

Tak korím sa už, budem robiť pokánie
a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."

Záver knihy o Jóbovi, 42,7 - 17

1. Jóbovi priatelia nemajú pravdu, 42,7 - 9

7Keď Pán dohovoril tie slová Jóbovi, povedal Temančanovi Elifazovi: "Môj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób. 8Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób."

9Tu Temančan Elifaz, Šuachčan Bildad a Naamčan Sofar odišli a urobili ako im prikázal Pán. A Pán mal ohľad na Jóba.

2. Jóbov nový blahobyt, 42,10 - 17

10Potom Pán zmenil Jóbov údel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pán dvojnásobne rozmnožil Jóbovo imanie. 11Tu prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci jeho predošlí známi. Jedli s ním chlieb v jeho dome, ľutovali ho a potešovali ho vo všetkom tom trápení, ktoré Pán na neho zoslal. Každý mu daroval baránka a zlatý prsteň. (*) ("Baránok" (v pôvodine: qesita) nie je peniaz razený na spôsob našich mincí, ale tu ide o vzácny kov, ktorým sa platievalo v kusoch. Nevieme, akej bol veľkosti, a tak aj jeho hodnota bola akiste rozličná.) 12A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. 13Mal tiež sedem synov a tri dcéry. 14Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla. 15A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi. 16Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov a uzrel svoje deti i deti svojich detí až do štvrtého pokolenia. 17A zomrel Jób starý a sýty (svojich) dní.

Kontext   Úvod      

Obsah