Júd3-16

Varovanie pred bludármi. - 3Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. (*) (Viera sa musí zachovať neporušená navždy ako posvätný poklad (porov. 1 Kor 11, 2; 1 Tim 6, 20).) 4Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista.

5Preto vám chcem pripomenúť, hoci to vy všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil. (*) (Sväté písmo ukazuje, že pre bezbožných, čo neveria vlastnou vinou, niet záchrany (porov. Nm 14, 35; 1 Kor 10, 5). O príkladoch porov. 2 Pt 2, 4-8.) 6Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v temnote pre súd veľkého dňa. (*) (Porov. Gn 19, 4-25; 2 Pt 2, 4.) 7Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa.

8Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, pohŕdajú Pánom a rúhajú sa duchovným bytostiam. (*) (Porov. 2 Pt 2, 10. "Duchovné bytosti," doslovne "slávy," sú anjeli.) 9Keď sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: "Nech ťa Pán potrestá." (*) (Starý zákon nehovorí nič o tomto fakte (porov. Dt 34, 1-6). Júda čerpá zo židovského podania, ktoré je zachytené v apokryfnej knihe Nanebovzatie Mojžiša. Veta: "Nech ťa Pán potrestá" je vzatá zo Zach 3, 2. Michal je knieža anjelov; porov. Dan 10, 13. 21; Zjv 12, 7.) 10No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu. (*) (Rúhajú sa tomu, čo nepoznajú, t. j. Kristovi a mocnostiam. Čo ako "nemé zvieratá poznajú," t. j. čo zmyslami, pudom poznávajú, v žiadostivosti, zmyselnosti, v tom aj hynú.) 11Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli. (*) (Svätopisec prirovnáva bezbožných svojho času Kainovi, ktorý je symbolom bratovrahov (Gn 4), Balaamovi, symbolu falošného učiteľa (Nm 22-24) a Koremu, odbojníkovi (Nm 16).) 12Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, (*) (Hody lásky (gr. agápai) bolo pohostenie, v rámci ktorého sa v prvých kresťanských časoch slávievala Eucharistia (porov. 1 Kor 11, 20 n.) Porov. 2 Pt 2, 13.) 13divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky.

14Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: "Hľa, prichádza Pán s desaťtisícami svojich svätých, (*) (O Henochovi pozri v Gn 5, 21-24. Svätopisec tu cituje z apokryfnej Knihy Henocha (1, 9). Výraz "prorokoval" sa tu neberie v biblickom zmysle. "Siedmy" - podľa tradície Henoch bol po Adamovi siedmym patriarchom.) 15aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici." 16Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku.

Kontext   Úvod   Dozadu (Júd 2)   Dopredu (Júd 17)

Obsah