Prológ, 1,1-18

1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (*) (Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom - bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je "slovom" rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je "Slovom", teda plodom prvej božskej osoby. - Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o "Božej múdrosti" (Múd 7, 22 - 8, 1; Prís 8, 21-31; Sir 24, 1-25 a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. - Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem "slovo" - "logos" v tom istom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú "bytosť" v pohanskom zmysle, ale o osobu v jedinej božskej Bytosti.) 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (*) (Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: "Na počiatku stvoril Boh nebo i zem" (Gn 1, 1). Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej, že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15-17; Hebr 1, 2 n.)

6Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. (*) (To je Ján Krstiteľ (pozri ďalej v. 15 a 19n.).) 7Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. 8On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

9Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. 10Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. (*) ("Svet" tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy.) 11Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

12Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, (*) (Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi.) 13čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

14A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (*) ("Telom" je hebraizmus, znamená: "človekom." Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova - bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6-8).) 15Ján o ňom vydal svedectvo a volal: "Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja."

16Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. 17Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

I. Prvá Veľká noc, 1,19 - 3,36

A. Začiatok svedectiev, 1,19 - 2,12

Svedectvo Jána Krstiteľa. - 19A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: "Kto si ty?", 20on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: "Ja nie som Mesiáš." 21"Čo teda," pýtali sa ho, "si Eliáš?" Povedal: "Nie som." "Si prorok?" Odpovedal: "Nie." 22Vraveli mu teda: "Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?" 23Povedal:

ako povedal prorok Izaiáš." (*) (Iz 40, 3.) 24Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. 25A pýtali sa ho: "Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?" 26Ján im odpovedal: "Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. 27On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." 28To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

29Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. (*) (Obraz "Božieho Baránka" je vzatý z Izaiášovho proroctva (53, 3-7) o Božom služobníkovi, ktorí nesie "naše neduhy" a obetuje sa ako "baránok zmierenia" (porov. Lv 14). Je to aj poukázanie na veľkonočného baránka (Ex 12, 3n.).) 30Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. 31Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu." 32Ján vydal svedectvo: "Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. 33Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: »Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.« 34A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn." (*) (Ján, podobne ako Marek, začína priamo svedectvom Jána Krstiteľa. Toto svedectvo, ktoré vyvrcholilo pri krste samého Ježiša, spadá asi na začiatok roku 28 po Kr. (porov. poznámku k Lk 3, 1).)

35V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. 36Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: "Hľa, Boží Baránok." 37Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. 38Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: "Čo hľadáte?" Oni mu povedali: "Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?" 39Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

Svedectvo prvých učeníkov. - 40Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. (*) (Ten druhý bol sám evanjelista - Ján (porov. 13, 23; 20, 2; 21, 7.20-24).) 41On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša," čo v preklade znamená Kristus. 42A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter. (*) (Nové Šimonovo meno bude po aramejsky Kefá, t. j. "Skala" (v gréckom preklade Pétros alebo Pétra, z toho naše Peter). Je to meno úradu (porov. poznámku k Mt 16, 18-19). Podobne "Kristus" je grécky preklad (Christós) hebrejského Mašíach - Pomazaný (v. 41).)

43Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: "Poď za mnou!" 44Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. (*) (Betsaida na západnom brehu Genezaretského jazera. Iná je Betsaida Julia na severovýchodnom brehu jazera.) 45Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: "Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta." (*) (Natanael je podľa všetkého apoštol Bartolomej (porov. Jn 21, 2), ktorého synoptici vymenúvajú hneď po Filipovi (Mt 10, 3; Mk 3, 18; Lk 6, 14).) 46Natanael mu vravel: "Môže byť z Nazareta niečo dobré?!" Filip mu odpovedal: "Poď a uvidíš!" 47Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: "Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti." 48Natanael sa ho opýtal: "Odkiaľ ma poznáš?" Ježiš mu vravel: "Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom." 49Natanael mu povedal: "Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!" 50Ježiš mu odvetil: "Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto." 51Potom mu povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka." (*) (Narážka na Jakubovo videnie (Gn 28, 12-17); v prenesenom zmysle charakterizuje plnosť pozemského života Ježiša ako Mesiáša.)

Svadba v Káne - prvé zo znamení. - 1Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. (*) ("Na tretí deň" po stretnutí s Filipom a Natanaelom. - Kána, dnešné Kefr Kenna, je neďaleko Nazareta.) 2Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. 3Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú víno." 4Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." (*) ("Čo mňa a teba do toho, žena" - semitské vyjadrenie, dosť časté v Starom zákone a aj v Novom zákone (Mt 8, 29). Používa sa na odmietnutie správnej žiadosti, na splnenie ktorej ešte neprišiel čas. - "Žena" - Ježiš tu chce vyzdvihnúť novú hodnosť Panny Márie v ľudskom pokolení; takisto ju nazve aj v 19, 26, kde sa tento význam vyjasní s odvolaním sa na Gn 3, 15.20: Mária je nová Eva - matka živých. - Ježišova "hodina" je chvíľa, ktorú určuje Otec, hodina jeho oslávenia (porov. 13, 1; 17, 1). Zázrak na príhovor Panny Márie bude zatiaľ jeho symbolickým zvestovaním.) 5Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!"

6Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. (*) (Jedna židovská "miera" mala asi 40 litrov.) 7Ježiš im povedal: "Naplňte nádoby vodou!" A naplnili ich až po okraj. 8Potom im povedal: "Teraz načrite a zaneste starejšiemu!" A oni zaniesli. 9Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha 10a vravel mu: "Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz." 11Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

12Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní. (*) (Tzv. Ježišovi "bratia" sú celkom iste jeho bratanci, synovia "druhej" Márie a Kleopasa. Pozri poznámku k Mt 12, 46. - Kafarnaum je na západnom brehu Genezaretského jazera, práve v končinách, kde býva najväčšie množstvo rýb.)

B. Veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, 2,13-25

Vyčistenie chrámu. - 13Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 14V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. 15Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16a predavačom holubov povedal: "Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!" 17Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: "Strávi ma horlivosť za tvoj dom." (*) (Ž 69, 10.) 18Židia sa ho opýtali: "Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?" 19Ježiš im odpovedal: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím." 20Židia povedali: "Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?" 21Ale on hovoril o chráme svojho tela. (*) (Vzkriesený Kristus bude centrom kultu v duchu a pravde.) 22Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Pobyt v Jeruzaleme. - 23Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. 24Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého 25a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človeku. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

C. Zjavenie tajomstva Ducha Svätého, 3,1-36

Rozhovor s Nikodémom. - 1Medzi farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov. (*) (Zákonník Nikodém bol členom veľrady a príslušníkom strany farizejov. Dobrý človek, ale ešte bojazlivý a dbajúci na svetské ohľady.) 2On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: "Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh." 3Ježiš mu odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." 4Nikodém mu vravel: "Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?" 5Ježiš odpovedal: "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť. 8Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." (*) (Tento text má zrejme na mysli sviatosť krstu. V krste dostávame Ducha Svätého, princíp nadprirodzeného, Božieho života. Krstom sa teda človek znovuzrodí.) 9Nikodém sa ho opýtal: "Ako sa to môže stať?" 10Ježiš mu odvetil: "Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš? (*) (V Starom zákone je reč o znovuzrodení z Ducha: Iz 44, 3; 59, 21; Ez 11, 19; 36, 26; Zach 12, 10; Joel 2, 28 a iné.) 11Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? 13Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, (*) (Mojžišov medený had bol predobrazom ukrižovaného Krista - Nm 21, 8 n.) 15aby každý, kto verí, mal v ňom večný život."

16Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. 18Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. (*) ("V meno" je semitizmus; meno predstavuje osobu.) 19A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. 21Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Ježišovi učeníci a Ján krstia; nové Jánovo svedectvo. - 22Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. (*) (Ježiš (vlastne jeho učeníci - porov. 4, 2) krstil pri dolnom toku Jordánu, Ján Krstiteľ pri jeho strednom toku, neďaleko Beisanu, asi 20 km južne od Genezaretského jazera. Krst Ježišových učeníkov bol ešte ten istý, aký bol Jánov. Krst "v Duchu" bude až po vzkriesení a oslávení Krista.) 23Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. 24Ján vtedy ešte nebol vo väzení.

25Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26Prišli k Jánovi a povedali mu: "Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu." 27Ján odpovedal: "Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. 28Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. 29Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. (*) (Sväté písmo častejšie opisuje láskyplný vzťah medzi Bohom a ľuďmi ako lásku snúbencov - manželov: Iz 54, 4-6; 62, 5; Jer 2, 2; 3, 1-5; Ez 16; Oz 2, 2-20; celá Pieseň piesní. Ježiš je snúbenec, ženích, ktorý sa zasnubuje s Cirkvou (Mt 9, 15; 22, 1 n.; 25, 1 n.; Ef 5, 22; 2 Kor 11, 2; Zjv 19, 7; 21, 2). Ján Krstiteľ je len jeho družbom a teší sa z jeho šťastia a lásky. Tak skromne označil svoju úlohu ako predchodca Mesiáša.) 30On musí rásť a mňa musí ubúdať."

31Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo. 33Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý. 34Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. 35Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko. 36Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev. (*) (Tieto verše sa zdajú byť úvahou samého evanjelistu. V skutočnosti sú to však skôr slová Pána Ježiša, ktoré povedal pri inej príležitosti a Ján ich sem pridal.)

II. Účinkovanie v Samárii a Galilei, 4,1-54

Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom. - 1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján 2- hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -, 3opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. (*) (Bolo to niekoľko týždňov po prvej Veľkej noci, teda v apríli - máji r. 28.) 4Pritom musel prejsť cez Samáriu. (*) (Samária, stredná provincia Palestíny, nazýva sa tak podľa pôvodného hlavného mesta Samárie. Obývali ju Samaritáni, ľud pochádzajúci z rozličných plemien a národov, ktoré tam usadil po r. 720 pred Kristom asýrsky kráľ Sargon II. a jeho nástupcovia. Samaritáni prijali čiastočne židovské náboženstvo, ale zachovali si aj veľa pohanských povier a zvykov. Okolo roku 400 pred Kr. na vrchu Garizim (neďaleko Sichemu - dnešného Nablusu) vystavili si vlastnú svätyňu. Pre svoj miešaný, "nečistý" pôvod a polopohanské náboženstvo boli tŕňom v očiach Židov.) 5A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. (*) (Sychar, dnešný Askar, neďaleko Sichemu. Jakubova studňa sa zachovala podnes a má žriedlo "živej", t. j. prírodnej, pramenitej, a nie iba dažďovej vody.) 7Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!" 8Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu." (*) (Pán má na mysli vodu večného života, čiže posväcujúcu milosť, dar Ducha Svätého, kým Samaritánka to rozumie o pramenitej vode.) 11Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?" 13Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života." 15Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!" 16Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" 17Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: »Nemám muža,« 18lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu." 19Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." 21Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. (*) ("V Duchu a pravde" - Duch je princípom nového zrodenia, a tak aj princípom nového kultu. Tento nový kult je "v pravde", lebo len on zodpovedá Božiemu zjaveniu v Kristovi.) 24Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde." 25Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko." 26Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou."

27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?" 28Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: 29"Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" 30Vyšli teda z mesta a šli k nemu. 31Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!" 32On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte." 33Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?" 34Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! 36Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. (*) (Ženci sú apoštoli, rozsievači ich predchodcovia, proroci. Úlohu rozsievača plnili starozákonní proroci, ktorí predpovedali Kristov príchod, a potom Kristus. V jeho diele budú pokračovať apoštoli a ich nástupcovia.) 37Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce."

39Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila." 40Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. 41A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."

Ježiš v Galilei. - 43O dva dni odišiel stade do Galiley. 44Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. 45Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka. - 46Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. (*) ("Kráľovský úradník" - úradník v službách Herodesa Antipasa, tetrarchu; ale ľud tetrarchu volal kráľom. Tento kráľovský úradník bol pravdepodobne Žid, nie pohan, ako kafarnaumský stotník u Mt a Lk.) 47Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. 48Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte." 49Kráľovský úradník mu hovoril: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!" 50Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" On uveril Ježišovmu slovu a šiel. 51Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. (*) (Židovské sviatky, ktoré sa tu spomínajú, boli buď Turíce, alebo Veľká noc v druhom roku Ježišovho účinkovania.) 52Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka." 53Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley. (*) (Mt 8, 5-13 a Lk 7, 1-10 rozprávajú o inej udalosti.)

III. Druhý Ježišov pobyt cez sviatky v Jeruzaleme, 5,1-47

Uzdravenie chorého pri betsatskom rybníku. - 1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. (*) (Betsata pri Ovčej bráne, cez ktorú hnávali obetné zvieratá, najmä ovce, do chrámu, boli akési verejné kúpele, asi tam, kde je dnes kostol sv. Anny, ako sa zistilo pri posledných vykopávkach. Údaje sv. Jána, ako to potvrdzujú vykopávky, sú veľmi presné.) 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. (4) (*) (Koniec tretieho verša a celý štvrtý verš Neovulgáta vynecháva, lebo chýba v niektorých význačných gréckych rukopisoch. Text znie: "ktorí čakali, až sa voda pohne. (4) Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.")

5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?" 7Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde." 8Ježiš mu vravel: "Vstaň, vezmi si lôžko a choď!" 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!" 11Ale on im odvetil: "Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«" 12Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«" 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie." 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. 17Ježiš im povedal: "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem." (*) (Otec zachováva a riadi svet (i v sobotu) a stále koná to, čo treba pre spásu ľudstva. Teda stále pracuje. Aj Ježiš, Boží Syn, robí to, čo Otec. Koná teda božské skutky, ktoré nijako neznesväcujú sobotu.) 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježišova reč, 5,19-47

Ježiš je sudca a darca života. - 19Ježiš im vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. 24Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť. (*) ("Prichádza hodina" mesiášskeho kráľovstva. - "Mŕtvi" = duchovne mŕtvi. Hriešnici, ktorí počujú hlas Božieho Syna, pre svoju vieru dostanú účasť na Božom živote.) 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas (*) (Ide tu o vzkriesenie mŕtvych v posledný deň.) 29a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. (*) (Ježiš počúva Otca.)

Otec svedčí o Synovi. - 31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. (*) (Otec.) 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. (*) (Ježiš je centrom a cieľom Písma; porov. 1, 45; 2, 22; 5, 39. 46; 12, 16. 41; 19, 28; 20, 8.) 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

41Slávu od ľudí neprijímam. 42Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 46Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. (*) (Dt 18, 15.) 47Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!" (*) (Reč, ktorá nasleduje, obsahuje dve témy: 1. Otec odovzdal Synovi moc dávať život (v. 19-30) 2. Otec svedčí o Synovi: a) prostredníctvom Jána Krstiteľa, b) skutkami, ktoré mu dal konať, c) Písmom (Mojžišom) (v. 31-47).)

IV. Chlieb života, 6,1-71

Zázračné rozmnoženie chlebov. - 1Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. (*) (Genezaretské jazero sa volalo aj Galilejským alebo Tiberiadským morom. Tiberiadským podľa mesta Tiberiady (na západnom brehu jazera), ktoré vystaval Herodes Antipas a nazval podľa rímskeho cisára Tibéria.) 2Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. 4Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. (*) (Toto je druhá Veľká noc Ježišovej verejnej činnosti. O prvej hovorí Jn 2, 13 a o tretej Jn 11, 55 n. - Ježiš sa preplavil k Betsaide, ako hovorí Lk 9, 10.) 5Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?" 6Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. 7Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok." 8Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9"Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?" 10Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. 11Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. 12Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!" 13Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

14Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet." 15Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. (*) (Mt 14, 13-21; Mk 6, 32-44; Lk 9, 10-17.
Udalosť opisujú aj synoptici. Ján sa skôr zameriava na také podrobnosti, ktoré ostatní evanjelisti nespomínajú. V jeho podaní je zvýraznená Ježišova iniciatíva a zrejmý súvis s Eucharistiou.)

Ježiš kráča po mori. - 16Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 17nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. (*) (Vzdialenosť medzi Betsaidou a Kafarnaumom je cez jazero asi 10 km, teda asi pol druha hodiny cesty člnom.) 18Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. 19Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. (*) (Stadion - starogrécka dĺžková miera rovnajúca sa asi 186 m.) 20Ale on im povedal: "To som ja, nebojte sa!" 21Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili. (*) (Mt 14, 22-23; Mk 6, 45-52.)

Ježišova reč o eucharistickom chlebe. - 22Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. 23A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. 24No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. 25Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?"

26Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou." (*) ("Pečaťou" Ducha Svätého pri krste v Jordáne, Božou mocou, ktorou mohol konať znamenia (porov. Sk 10, 38; Mt 12, 28; Ef 1, 13; 4, 30; 2 Kor 1, 22).) 28Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?" 29Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal."

30Povedali mu: "Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«" (*) (Ex 16, 13; Ž 78, 24; Múd 16, 20.) 32Ježiš im odvetil: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. (*) (Zázrak rozmnoženia chleba vyvolal medzi ľuďmi vzrušenie (6, 14). Ježiš to využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie - najväčšieho znaku, v ktorom on sám ako ozajstný chlieb z neba dá ľuďom ako pokrm svoje telo.) 33Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život." 34Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb." 35Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. (*) (Pravdepodobne narážka na Ex 3, 14; porov. Jn 8, 24. Ozajstný Boží chlieb má spĺňať podobnú úlohu ako manna na púšti. Rozmnoženie chleba je predobrazom Eucharistie.) 36Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."

41Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba," 42a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«"

43Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou! 44Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. (*) (Iz 54, 13; Jer 31, 33-34.) 46Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. 47Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 51Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta." (*) (Eucharistiou sa veriaci životne spájajú s Božím Synom a zúčastňujú sa tak na jeho božskom bytí a živote.)

52Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!" 53Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."

59Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume. 60Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!" 61Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje? 62A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 63Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. (*) (Ježiš hovorí o nebeskom chlebe ako o realite, ktorú chápe človek len pod vplyvom Ducha (porov. 14, 26). Eucharistia, to je telo vzkrieseného Pána, ktorý sedí po pravici Otca.) 64Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec."

Petrovo vyznanie. - 66Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. 67Ježiš povedal Dvanástim: "Aj vy chcete odísť?" 68Odpovedal mu Šimon Peter: "Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. 69A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý." (*) (Boží Svätý je titul Mesiáša (porov. Mk 1, 24).) 70Ježiš im odpovedal: "Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol." 71To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich. (*) (Túto reč Pán povedal v kafarnaumskej synagóge pred veľkým zástupom. Prisľubuje nadprirodzený pokrm. Je to zrejme sviatostný chlieb a nápoj, Eucharistia, ktorú potom ustanovil pri Poslednej večeri. Z jeho výrokov je jasné, že svoj prísľub myslel doslovne, teda reálne, skutočne, nie iba obrazne a duchovne.)

V. Sviatky stánkov, 7,1 - 10,21

Ježiš ide do Jeruzalema na sviatky Stánkov. - 1Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.

2Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. (*) (Sviatky Stánkov patrili medzi najväčšie židovské sviatky. Bývali koncom septembra alebo začiatkom októbra. Veľkolepé obrady trvali týždeň. Židia mali celý čas bývať v stanoch na pamiatku putovania po púšti. Zároveň boli tieto slávnosti sviatkami poďakovania za úrodu. - Z bohatých obradov treba pripomenúť aspoň tieto: Každé ráno šiel kňaz určený losovaním k prameňu Siloe, načrel vody do zlatej čaše a v slávnostnom sprievode ju priniesol do chrámu. Tam ju zmiešal s vínom a za hlaholu trúb vylial k oltáru zápalných obetí. V podvečer prvého dňa slávností sa v chráme na nádvorí konal za nádherného osvetlenia tanec. - Na tieto dva obrady naráža Spasiteľ vo v. 37-39 a ďalej 8, 12.) 3Jeho bratia mu povedali: "Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš! (*) ("Bratia" = príbuzní (porov. poznámku k Mt 12, 46). - Ježišova rodina (bratia - bratanci) chcela mať z osoby a činnosti veľkého príbuzného len márnu slávu a hmotný osoh. Podľa nich Galilea nebola vhodným prostredím pre takého veľkého človeka. Nech ide radšej do Judey, do Jeruzalema, strediska náboženského a verejného života a ukáže sa vodcom národa a učeným zákonníkom.) 4Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!" 5Lebo ani jeho bratia v neho neverili. 6Ježiš im povedal: "Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu. (*) (T. j. "moja hodina" (porov. Jn 2, 4).) 7Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé. 8Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil." 9Toto povedal a ostal v Galilei.

10Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. 11A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: "Kdeže je?" 12Aj v zástupe sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: "Je dobrý;" iní zasa: "Nie je, iba čo zvádza ľud." 13Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

Ježiš učí v chráme. - 14Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil. 15Židia sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!" 16Ježiš im povedal: "Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal. 17Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba. 18Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet. 19Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!" 20Zástup odpovedal: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" 21Ježiš im vravel: "Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete. (*) (Pán sa nedal urážkou vyviesť z rovnováhy a jasne potvrdil, že vie, ako sa ho chystajú zabiť, pretože v sobotu uzdravil chorého (5, 1-47).) 22Pretože vám Mojžiš dal obriezku - hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov -, obrezujete človeka aj v sobotu. (*) (Gn 17, 10 n.
Ježiš tu používa rabínsku interpretáciu, podľa ktorej sa obriezka považovala za uzdravenie jedného údu. Ak je teda dovolené v sobotu uzdraviť jeden úd, o čo viac treba a možno uzdraviť celého človeka.) 23Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?! 24Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo."

25Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: "Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? 26Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? 27Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je." (*) (Mienka neskorého judaizmu (Hebr 7, 3); ináč dobre vedeli, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme (v. 42).) 28A Ježiš učil v chráme a zvolal: "Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte. 29Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal." 30Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina. 31Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: "Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?"

Úklady farizejov proti Ježišovi. - 32Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. 33Tu Ježiš povedal: "Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. 34Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete." 35Židia si hovorili medzi sebou: "Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Chce vari odísť do gréckej diaspóry a učiť Grékov? (*) (Gréckou diaspórou sa rozumie Izrael rozptýlený v Grécku.) 36Čo je to za reč, čo hovorí: »Budete ma hľadať, a nenájdete ma,« a »kde som ja, tam vy prísť nemôžete«?"

Prúdy živej vody. - 37V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: "Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. 38Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody." (*) (Iz 58, 11.) 39To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený. (*) (Duch Svätý ešte nebol zoslaný.)

Diskusia o Kristovom pôvode. - 40Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: "Toto je naozaj prorok." 41Druhí tvrdili: "Mesiáš je to." Ale iní namietali: "Vari z Galiley príde Mesiáš?! 42A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!" (*) (Mich 5, 2.) 43A tak nastala preňho v zástupe roztržka.

44Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. 45Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: "Prečo ste ho nepriviedli?" 46Sluhovia odpovedali: "Nikdy tak človek nehovoril." 47Farizeji im vraveli: "Aj vy ste sa dali zviesť? 48Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? 49A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty." 50Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: 51"Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?" 52Odvrávali mu: "Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane." 53A všetci sa vrátili domov.

Ježiš a cudzoložnica. - 1Ježiš odišiel na Olivovú horu. 2Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. (*) (Podľa vtedajšej rozšírenej mienky každé nešťastie bolo Božím trestom za hriechy. Na to, že Boh aj dobrého človeka môže skúšať a utrpením zdokonaľovať (Jób), sa nemyslelo.) 3Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 4a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. (*) (Ježišov život je ako pracovný deň.) 5Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?" (*) (Lv 20, 10; Dt 22, 22-24.) 6Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. 7Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." (*) (Rybník Siloe (hebr. Šiloach - Poslaný; znamená aj "stok" vody, vodovod) bola hať na južnom svahu sionského kopca. Voda doň prichádzala z prameňa Gichon dlhým podzemným kanálom, ktorý dal vykopať ešte kráľ Ezechiáš (okolo r. 700 pred Kristom).) 8A znovu sa zohol a písal po zemi. (*) (Zmysel tohto gesta je nejasný.) 9Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 10Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" 11Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!" (*) (Táto stať sa v niektorých gréckych rukopisoch nachádza na inom mieste (po Jn 21, 25; po Lk 21, 38), v iných úplne chýba, takže nie je isté, či ju napísal Ján, alebo niektorý z jeho učeníkov. Podľa štýlu sa možno domnievať, že ide o text sv. Lukáša. Je však isté, že je to kánonická, teda inšpirovaná a historická časť Svätého písma.)

Ježiš - svetlo sveta. - 12A Ježiš im zasa povedal: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života." (*) (Dvojica pojmov "svetlotma" charakterizuje dva protichodné svety: svet dobra a svet zla. Svetlo je symbolom života, radosti a šťastia, tma zasa symbolom smrti, nešťastia.) 13Farizeji mu povedali: "Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé." (*) (Podľa Dt 17, 6; 19, 15 svedectvo bolo právoplatné len vtedy, keď ho dosvedčili dvaja alebo traja svedkovia. Ježiša ako Božieho Syna tento zákon nezaväzoval, ale predsa mu urobil zadosť, lebo nielen on sám, ale aj Otec svedčil o ňom, keď mu dal moc robiť zázraky.) 14Ježiš im odpovedal: "Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal. 17A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. (*) (Dt 17, 6; 19, 15.) 18Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal." 19Opýtali sa ho: "Kdeže je tvoj Otec?!" Ježiš odpovedal: "Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca." 20Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Výstraha neveriacim Židom. - 21I znova im povedal: "Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete." (*) (Stav neveriacich Židov je beznádejný, lebo sa prehrešujú proti pravde (vv. 40. 45 a n.), a to je hriech proti Duchu Svätému (porov. Mt 12, 31; Jn 7, 34).) 22Židia si hovorili: "Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?" 23On im povedal: "Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. 24Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch." (*) ("Vzdaj Bohu slávu" - biblická formula na prísahu, že sa povie pravda a napraví urážka spáchaná voči Božej velebnosti.) 25Pýtali sa ho teda: "Kto si ty?" Ježiš im odpovedal: "Od počiatku to, čo vám hovorím. (*) (Text je veľmi ťažký. Iní prekladajú: "Vlastne, načo vám vôbec hovoriť?") 26Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho." 27Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi. 28Ježiš im teda povedal: "Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. (*) (V Starom zákone formula "poznáte, že Ja Som" potvrdzuje Božiu moc alebo oznamuje osobitný zásah Jahveho. Tu sa oznamuje Ježišovo oslávenie, "povýšenie" na kríž.) 29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu." 30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

Ježiš a Abrahám. - 31Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: "Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí." 33Odpovedali mu: "Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!" 34Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. (*) (Otrok hriechu.) 35A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. 36Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca." 39Odpovedali mu: "Naším otcom je Abrahám." Ježiš im povedal: "Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. (*) (Židia už nie sú Abrahámove deti, pretože neveria; sú len telesnými potomkami Abraháma.) 40No vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. 41Vy robíte skutky svojho otca." Povedali mu: "My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha." (*) ("Smilstvo" znamená u prorokov nevernosť voči Bohu.) 42Ježiš im odvetil: "Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. (*) (Sú pod vplyvom diabla, nepriateľa pravdy.) 44Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. 45Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha."

48Židia mu odpovedali: "Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?" 49Ježiš odvetil: "Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi. 51Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky." 52Židia mu povedali: "Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.« 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?" 54Ježiš odpovedal: "Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,« 55a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. 56Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa." (*) (Abrahám sa zaradoval, keď mu Boh prisľúbil, že z jeho pokolenia sa narodí Mesiáš (porov. Gn 12, 2 a nasl.; 18, 18; 22, 16-18). Pravda, nejako mohol dostať aj priame videnie o mesiášskom období.) 57Židia mu vraveli: "Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?" 58Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som." 59Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

Uzdravenie slepého od narodenia. - 1Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. 2Jeho učeníci sa ho spýtali: "Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?" 3Ježiš odpovedal: "Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. 4Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. 5Kým som na svete, som svetlo sveta." 6Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči 7a povedal mu: "Choď, umy sa v rybníku Siloe," čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. 8Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: "Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?" 9Jedni tvrdili: "Je to on." Iní zasa: "Nie je, len sa mu podobá." On vravel: "Ja som to." 10Pýtali sa ho teda: "Ako to, že sa ti otvorili oči?" 11On odpovedal: "Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: »Choď k Siloe a umy sa!« Šiel som teda, umyl som sa a - vidím." 12Pýtali sa ho: "Kde je ten človek?" Odpovedal: "Neviem."

13Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. 14Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. 15Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: "Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím." 16Niektorí farizeji hovorili: "Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu." Iní vraveli: "Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?" A rozštiepili sa. 17Znova sa teda pýtali slepého: "Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?" On odpovedal: "Je prorok." 18Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. 19Opýtali sa ich: "Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?" 20Rodičia odpovedali: "Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. 21Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba." 22Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. 23Preto jeho rodičia povedali: "Má svoje roky, jeho sa spýtajte."

24Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: "Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik." 25On odvetil: "Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím." 26Spýtali sa ho teda: "Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?" 27Odpovedal im: "Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?" 28Vynadali mu a povedali: "Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je." 30Ten človek im odpovedal: "Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. 31Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. 32Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť." 34Povedali mu: "Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!" A vyhnali ho von.

35Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: "Ty veríš v Syna človeka?" 36On vravel: "A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?" 37Ježiš mu povedal: "Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou." 38On povedal: "Verím, Pane," a klaňal sa mu. 39Ježiš povedal: "Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli." 40Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: "Sme azda aj my slepí?!" 41Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: »Vidíme.« A tak váš hriech ostáva.

Podobenstvo o dobrom pastierovi. - 1Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. (*) (Farizejskí predáci sa hrdo vystatovali, že sú pastiermi ľudu. V tomto podobenstve im Ježiš ukázal, že sú len nájomníkmi, najatými strážcami, ktorým vonkoncom nezáleží na zverenom stáde.) 2Kto vchádza bránou, je pastier oviec. 3Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. 4Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú." 6Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. (*) (Zaslepeným farizejom (9, 40). Nechápu, že podobenstvo mieri na nich.)

7Preto im Ježiš znova vravel: "Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. 8Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. (*) (Večný život.) 11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. (*) (Boh sám je pastierom svojho ľudu; v mesiášskych časoch on dá svojmu stádu pastiera (Ez 34, 1 n.). Keď Ježiš hovorí, že je dobrým pastierom, vindikuje si mesiášsku hodnosť.) 12Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. 13Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. 14Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, (*) (Nejde tu len o intelektuálne poznanie, ale o lásku. "Poznať" v Písme máva často tento rozmer.) 15ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. 16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. (*) (Iné ovce, to sú Nežidia, pohania. Božský pastier zruší všetky národnostné a rasové prekážky a utvorí z nich jedno duchovné stádo - Cirkev.) 17Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. 18Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca."

19Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. 20Mnohí z nich hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!" 21Iní namietali: "To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?"

VI. Sviatky posvätenia chrámu, 10,22 - 11,57

Ježiš sa vyhlasuje za Božieho Syna. - 22V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. (*) (Tieto sviatky boli v polovici decembra na pamiatku očistenia chrámu za Júdu Machabejského r. 165 pred Kristom.) 23Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. (*) (Bolo to veľké kryté stĺporadie na východnej strane chrámu. Pán sa ta uchýlil, lebo bolo sychravo, ako vôbec cez zimu v Palestíne.) 24Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene." 25Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, 26ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. 27Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. 29Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. (*) (Doslovné znenie: "Čo mi dal môj Otec, je väčšie ako všetko.") 30Ja a Otec sme jedno." (*) (Veľmi závažné tvrdenie. Znamená, že Boh Otec a Ježiš sú bytostne jedno, majú tú istú spoločnú božskú prirodzenosť, hoci sa od seba odlišujú ako osoba od osoby.)

31Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. 32Ježiš im povedal: "Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!" 33Židia mu odpovedali: "Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom." 34Ježiš im vravel: "A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« (*) (Ž 82, 6.
Keď v Starom zákone Boh sám takto oslovuje svojich zástupcov, sudcov, o čo skôr sa Ježiš - podľa rabínskej doktríny - môže nazývať Božím Synom.) 35Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, 36prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! 37Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. 38Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!" 39Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

Ježiš sa utiahol za Jordán. - 40Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. 41Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: "Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda." 42A mnohí tam uverili v neho.

Vzkriesenie Lazára. - 1Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. 2Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. 3Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý."

4Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn." (*) (Choroba Lazára bola skutočne smrteľná. Lazár naozaj zomrel. Jeho smrť však bola pre Krista príležitosťou, aby ukázal, že on je Pánom aj nad smrťou.) 5Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. 6Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. 7Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey." 8Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!" 9Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. (*) (Ježiš hovorí obrazne: Nič zlé sa mu nemôže stať pred tou hodinou, ktorú mu určil Otec. Deň od východu slnka až po západ sa delí približne na dvanásť hodín. Kto v tomto čase kráča, ide bezpečne, lebo vidí nebezpečenstvá a prekážky, ktorým sa vyhne. Inak je to s tým, kto kráča v noci.) 10Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla." 11Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť." (*) (Vzkriesiť mŕtveho je pre Ježiša ako zobudiť spiaceho. Preto nazýva smrť spánkom.) 12Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie." 13Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. 14Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel. 15A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!" 16Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním."

17Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. 18Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, (*) (Betánia bola vzdialená od Jeruzalema asi 3 km na ceste smerom do Jericha a nachádzala sa na východnom úpätí Olivovej hory. 1 stadion = asi 186 metrov.) 19a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. 20Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. 21Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. 22Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá." 23Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych." 24Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení." 25Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. (*) (Ježiš je Pánom života. On udeľuje človeku taký život, ktorému ani smrť nemôže uškodiť.) 26A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?" 27Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."

28Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa." 29Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. 30Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. 31Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu." 32Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel." 33Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený 34sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!" 35A Ježiš zaslzil. (*) (Hoci Ján vo svojom evanjeliu dokazuje, že Ježiš je pravý Boh, predsa na prípadoch, ako je tento, keď aj plače, ukazuje, že je aj opravdivým človekom.) 36Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" 37No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!"

38Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe." 40Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?" 41Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal." 43Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!" 44A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!"

Veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. - 45Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 47Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: "Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. (*) (Ježišovi nepriatelia museli uznať, že Ježiš koná znamenia. Namiesto toho, aby uverili v neho, preniesli celú otázku na politickú rovinu. Báli sa, že všetci pôjdu za ním a Rimania nebudú trpieť túto "vzburu". Preto sa rozhodli, že ho zabijú. - "Miesto" čiže Jeruzalem alebo celú krajinu, alebo, čo je najpravdepodobnejšie: Sväté miesto - chrám.) 48Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ." 49Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: "Vy neviete nič. 50Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ." 51Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, (*) (Kajfáš ani netušil, akú prorockú pravdu povedal. Bol veľkňazom, a hoci bol nehodný, Boh ho použil ako tlmočníka svojich úmyslov.) 52a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. 53A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi. (*) (Efraim, dnešné el Taijibe, vzdušnou čiarou asi 20 km na sever od Jeruzalema.)

55Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili. 56Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: "Čo myslíte? Príde na sviatky?" 57Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

VII. Posledná Veľká noc, 12,1 - 19,42

A. Udalosti pred umučením, 12,1-50

Pomazanie v Betánii. - 1Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. (*) (Ježiš sa v Efraime zdržal iba niekoľko dní a cez Jericho prešiel do Betánie.) 2Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. 3Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. (*) (Libra - funt - mala váhu asi 330g.) 4Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5"Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" 6Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 7Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! (*) (Zmysel textu je nejasný. Mária nevedomky urobila na Kristovom tele skutok milosrdenstva, keď ho pomazala vzácnym olejom. - Toto pomazanie je iné ako to, o ktorom píše Lukáš. (7, 36 a n.).) 8Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy." (*) (Mt 26, 6-13; Mk 14, 3-9.)

9Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 10A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, 11lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 12Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. 13Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali:

14Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:

16Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili. 17Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo. 18A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie. 19Vtedy si farizeji hovorili: "Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!" (*) (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Lk 19, 28-40.)

Gréci chcú vidieť Ježiša. Syn človeka bude oslávený. - 20Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. 21Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." (*) (Gréci, ktorí chceli vidieť Ježiša, boli obrátení pohania. Verili v pravého Boha a pri príležitosti veľkonočných sviatkov prišli do Jeruzalema priniesť obety.) 22Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. 23Ježiš im odpovedal: "Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. 24Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. (*) (Pozri poznámku k Mt 10, 39.) 26Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. (*) (Ježiš tu opakuje učenie, ktoré už predtým viackrát predniesol (porov. Mt 10, 38-39; Mk 8, 34-37; Lk 14, 26-27). Ak niekto chce byť s ním v sláve, musí ho nasledovať na krížovej ceste.) 27Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. (*) (Spasiteľ mal ľudskú dušu ako my, s celým obsahom šľachetných citov. Preto ho myšlienka na blízke umučenie a smrť hlboko a bôľne rozochvela. Ale poslušne sa chce podrobiť Otcovej vôli (porov. Mt 26, 36-46; Mk 14, 32-42; Lk 22, 40-46), lebo práve na to prišiel na svet, aby utrpením a smrťou vykúpil ľudstvo.) 28Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim." (*) (Ten istý hlas, hlas Otca, ktorý bolo počuť pri Ježišovom krste a pri jeho premenení, prichádza aj teraz svedčiť v prospech milovaného Syna.)

29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: "Anjel s ním hovoril." 30Ježiš povedal: "Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. 31Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe." (*) (Ježiš svojou smrťou na kríži láme nadvládu kniežaťa tohto sveta, diabla. Oddeľovaním dobrých od zlých sa začína súd. Ukrižovaný Kristus neodolateľne tiahne k sebe, do náručia svojej lásky, všetkých, čo majú úprimné srdce.) 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: "My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?" 35Ježiš im povedal: "Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla."

Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

Nevera Židov. - 37Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; 38aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš:

39Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:

41Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, 43lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

Viera v Ježiša je viera v Boha Otca. - 44Ježiš zvolal: "Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. 45A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. 46Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách. 47Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť. 48Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. (*) (Ježiš prišiel spasiť, nie súdiť. Preto ľudia sa sami odsúdia svojím postojom ku Kristovmu slovu. Jeho slovom budú súdení.) 49Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. 50A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec." (*) (V tejto časti Ján zhŕňa Ježišovo verejné účinkovanie a odhaľuje príčinu nevery Židov.)

B. Posledná večera, 13,1 - 17,26

Ježiš umýva učeníkom nohy. - 1Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. (*) (Ján už neopisuje ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, nakoľko táto udalosť je známa a zachytená troma synoptikmi; no opisuje umývanie nôh ako prejav poníženosti a lásky Ježiša Krista a potom ďalej zachytáva vzácnu Ježišovu rozlúčkovú reč a jeho veľkňazskú modlitbu (hl. 14-17).) 2Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. 5Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. 6Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: "Pane, ty mi chceš umývať nohy?" 7Ježiš mu odpovedal: "Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš." 8Peter mu povedal: "Nikdy mi nebudeš umývať nohy!" Ježiš mu odpovedal: "Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou." 9Šimon Peter mu vravel: "Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!" 10Ježiš mu na to: "Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci." 11Vedel totiž, kto ho zradí, - preto povedal: "Nie všetci ste čistí."

12Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: "Chápete, čo som vám urobil? 13Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. 14Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. 15Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (*) ("Dal som vám príklad" sa nevzťahuje na samo umývanie nôh, ale na poníženosť a lásku, ktorú umývaním nôh Ježiš vyjadril; bez nej nik nemôže byť jeho pravým učeníkom.) 16Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. 18Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.« 19Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som. 20Veru, veru, hovorím vám: »Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.«"

Označenie zradcu. - 21Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: "Veru, veru, hovorím vám: »Jeden z vás ma zradí.«" 22Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. 23Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. (*) (Učeník, "ktorého Ježiš miloval", je sám Ján, autor tohto evanjelia. - Podľa vtedajších zvykov sa stolovalo poležiačky. Hostia sa opierali o ľavý lakeť a pravou rukou si brali jedlo. Ján bol po pravici Pána, a teda sa k nemu nachýlil, aby sa s ním rozprával, hlava mu pritom takrečeno spočívala na Ježišovej hrudi.) 24Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: "Kto je to, o kom hovorí?" 25On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: "Pane, kto je to?" 26Ježiš odpovedal: "Ten, komu podám namočenú smidku." Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. (*) (Ježiš namočil kúsok chleba v tzv. "haroset", čo bola akási kaša z ovocia uvareného v octe. Bol to vlastne prejav pozornosti a priazne, keď hlava stola osobne niekomu poslúžila.) 27A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: "Čo chceš urobiť, urob čo najskôr." 28Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. 29Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: "Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky," alebo aby dal niečo chudobným. 30On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. (*) (Mt 26, 21-25; Mk 14, 18-21; Lk 22, 21-23.)

Ježišova rozlúčková reč 13,31 - 16,33

Nové prikázanie. - 31Keď vyšiel, Ježiš povedal: "Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. 32A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. 33Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete. 34Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. 35Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (*) (Ide skutočne o nové prikázanie, pretože sa vzťahuje na všetkých. Aj Mojžišov zákon prikazoval milovať blížneho ako seba samého (Lv 19, 18). Prakticky však za blížneho považovali iba príslušníka svojho národa. Ide o nové prikázanie aj preto, lebo láska sa má odteraz stvárňovať podľa Kristovej lásky.)

Výstraha Petrovi. - 36Šimon Peter sa ho opýtal: "Pane, kam ideš?" Ježiš odvetil: "Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr." 37Peter mu vravel: "Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba." 38Ježiš odpovedal: "Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš. (*) (Mt 26, 33-35; Mk 14, 29-31; Lk 22, 33-34.)

Ježiš odchádza k Otcovi. - 1Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte."

5Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" 6Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." 8Filip sa ozval: "Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." 9Ježiš mu vravel: "Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!

12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. 13A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. (*) (Prvá časť rozlúčkovej reči. Obsahuje potešujúcu myšlienku, že sa nelúči od apoštolov naveky.)

Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého. - 15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (*) (Druhá potešujúca myšlienka v Ježišovej rozlúčkovej reči je prisľúbenie Ducha Svätého. "Tešiteľ" (gr. parákletos) má viacej významov: obranca, zástanca, pomocník, obhajca.) 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého."

22Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: "Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" 23Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

25Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (*) (Tretia potešujúca myšlienka pre učeníkov a pre celú Cirkev je mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.) 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. 28Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. (*) (Ježiš ako človek je menší od Otca.) 29A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

Vinič a ratolesti. - 1Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. 7Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. 9Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. (*) (Podobenstvo o viniči úzko súvisí s ustanovením Eucharistie. Inak obraz viniča bol učeníkom veľmi blízky a známy, lebo Palestína bola odpradávna krajom hrozna a vína. Spasiteľ nám chce objasniť úzke spojenie medzi sebou, duchovným viničom, ktorý je zdrojom všetkých milostí, a veriacimi, ktorí sa vierou a láskou do neho zapájajú a z neho ako ratolesti vyrastajú a čerpajú šťavu nadprirodzeného života.)

Prikázanie lásky. - 12Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. 13Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. 14Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.

Nenávisť sveta. - 18Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. 19Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. 20Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. 22Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. 24Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.« (*) (Ž 35, 19; 69, 5.)

26Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. 27Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

1Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. 2Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. 3A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. 4A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami.

Dielo Ducha Svätého. - 5No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: »Kam ideš?« 6Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. 7Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9Hriech je, že neveria vo mňa, 10spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

12Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. 13Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. 14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. (*) (Pôsobenie Ducha Svätého sa prejaví v troch smeroch: v obvinení sveta z hriechu, že nechcel uznať Ježiša; v spravodlivosti, že jeho dielo je spravodlivé, inak by sa nemohol vrátiť k Otcovi; v súde, v ktorom bude zlomená moc diabla.)

Ježiš odchádza, ale zasa príde. - 16Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma." 17Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: "Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?" 18Hovorili: "Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí." 19Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: "Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? 20Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. 21Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. 22Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. 23V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať.

Záver Ježišovej rozlúčkovej reči. - Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. 24Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. (*) ("Ešte chvíľku", o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.) 25Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. 26V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. 27Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. 28Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi." 29Jeho učeníci povedali: "Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. 30Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." 31Ježiš im odvetil: "Teraz veríte? 32Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" (*) (Na konci Pán Ježiš robí praktický záver svojej rozlúčkovej reči: treba v neho dúfať aj uprostred prenasledovaní, ťažkostí a utrpenia, lebo on premohol svet.)

Ježišova veľkňazská modlitba, 17,1-26

Ježiš sa modlí za seba. - 1Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: "Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, (*) ("Nadišla hodina"; hodina umučenia je preňho aj časom oslávenia.) 2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. 3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.

Ježiš sa modlí za apoštolov. - 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. (*) ("Tvoje meno" - tvoje božstvo a tajomnú podstatu, tvoj otcovský vzťah k ľuďom.) 7Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, 8lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. 9Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. 11Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.

12Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. 14Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. 16Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. 18Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta 19a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. (*) (Z troch dôvodov sa modlí za učeníkov: sú Otcovi a Ježišovi, pretože celý svoj život zasvätili evanjeliu; v nich sa prejavila jeho sláva, pretože s vierou prijali jeho učenie; sú vo svete, kde nebude s nimi ako viditeľná opora.)

Ježiš sa modlí za Cirkev. - 20No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, 21aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - 23ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

24Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. (*) (Slovo "sláva" tu možno chápať ako "božskú velebnosť" alebo "božskú prirodzenosť". Tí, čo sú spojení s Kristom, majú účasť na tejto sláve (porov. 2 Pt 1, 4).)

25Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. 26Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja." (*) (Pánova reč pri Poslednej večeri vyvrchoľuje v prekrásnej modlitbe, ktorá sa právom nazýva veľkňazskou. V nej sa náš najvyšší Veľkňaz nahlas, s očami pozdvihnutými k nebu a s rozopätými rukami modlí za seba (v. 1-5), za učeníkov (v. 6-19) a napokon za celú Cirkev (v. 20-26). Spasiteľove slová sú priamo výronom jeho božského Srdca a prejavom jeho nesmiernej lásky k ľuďom.)

C. Umučenie, 18,1 - 19,42

Zajatie Ježiša. - 1Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. (*) (Mt 26, 36; Mk 14, 32; Lk 22, 39.
Cedron je potok tečúci medzi Jeruzalemom a Olivovou horou.) 2O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. 3Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. 4Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: "Koho hľadáte?" 5Odpovedali mu: "Ježiša Nazaretského." Povedal im: "Ja som." Bol s nimi aj zradca Judáš. (*) ("Ja som", pozri poznámku k 8, 24. Ku Kristovi, teda k Bohu, sa má pristúpiť s bázňou a úctou (Ex 19, 22 a 2 Sam 6, 7).) 6Ako im povedal: "Ja som," cúvli a popadali na zem. 7Znova sa ich teda opýtal: "Koho hľadáte?" Oni povedali: "Ježiša Nazaretského." 8Ježiš odvetil: "Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!" 9Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: "Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného." 10Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. 11Ale Ježiš Petrovi povedal: "Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!" (*) (Mt 26, 47-56; Mk 14, 43-52; Lk 22, 47-53.)

Ježiš pred Annášom a Kajfášom. Peter zapiera Ježiša. - 12Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho 13a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. (*) (Iba Ján uvádza, že Ježiša najprv predviedli pred Annáša. On bol veľkňazom v rokoch 6-15 po Kr. Po ňom v tejto hodnosti nasledovali jeho piati synovia a zať Kajfáš. Hoci už nebol veľkňazom, mal aj naďalej veľký vplyv. Ježiša priviedli k nemu, aby mu polichotili, ale hlavne preto, aby ho Annáš zadržal, kým sa u Kajfáša nezišla veľrada. Býval v tom istom paláci ako zať Kajfáš. Tak si vysvetlíme tvrdenie synoptikov, že vojaci priviedli Ježiša do domu veľkňaza Kajfáša.) 14A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: "Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud."

15Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, 16Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. 17Tu vrátnička povedala Petrovi: "Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?" On vravel: "Nie som." 18Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.

19Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20Ježiš mu odpovedal: "Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril." 22Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: "Tak odpovedáš veľkňazovi?" 23Ježiš mu odvetil: "Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!" 24A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

25Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: "Nie si aj ty z jeho učeníkov?" On zaprel: "Nie som." 26Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: "A nevidel som ťa s ním v záhrade?!" 27Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút. (*) (Mt 26, 57-75; Mk 14, 53-72; Lk 22, 54-71.)

Ježiš pred Pilátom. - 28Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. (*) (Mt 27, 2. 11-30; Mk 15, 1-19; Lk 23, 1-25.) 29Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: "Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?" 30Odpovedali mu: "Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali." 31Pilát im povedal: "Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!" Židia mu odpovedali: "My nesmieme nikoho usmrtiť." 32Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie. (*) (Ježiš predpovedal (Jn 3, 14; 12, 32), že zomrie smrťou na kríži.)

33Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: "Si židovský kráľ?" 34Ježiš odpovedal: "Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?" 35Pilát odvetil: "Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?" 36Ježiš povedal: "Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto." 37Pilát mu povedal: "Tak predsa si kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas." 38Pilát mu povedal: "Čo je pravda?" Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: "Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. 39Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 40Oni znova kričali: "Toho nie, ale Barabáša!" A Barabáš bol zbojník.

Hľa, človek. - 1Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. 2Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. 3Prichádzali k nemu a hovorili: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári. 4Pilát znova vyšiel a povedal im: "Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam." 5Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: "Hľa, človek!" 6Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu." 7Židia mu odpovedali: "My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna." (*) (Porov. Lv 24, 15 a n.)

8Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. 9Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: "Odkiaľ si?" Ale Ježiš mu neodpovedal. 10Pilát sa ho spýtal: "So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?" 11Ježiš odpovedal: "Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe." (*) (Každý, kto je poverený zodpovedným úradom, musí Bohu účtovať, či verne a svedomite vykonával svoje povinnosti a či nezneužil svoje práva. - Židia, najmä ich predstavitelia, majú väčšiu vinu než Pilát, lebo mohli a mali vedieť, kto je Ježiš. - Pilát už predtým cítil akýsi vnútorný nepokoj alebo obavu, že napriek presvedčeniu o jeho nevine dal Krista stýrať ako zločinca. Teraz však, keď počul, že sa robí Božím Synom, bál sa ešte viac. Možno ho znepokojovala myšlienka, že by to azda predsa mohol byť nejaký boh v ľudskej podobe, alebo nejaký poloboh, takže keby ho odsúdil, zvolal by na seba trest a božskú pomstu.)

Pilátov výrok. - 12Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: "Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi." 13Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. 14Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: "Hľa, váš kráľ!" 15Ale oni kričali: "Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!" Pilát im povedal: "Vášho kráľa mám ukrižovať?!" Veľkňazi odpovedali: "Nemáme kráľa, iba cisára!" 16Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. (*) (Mt 27, 22-31; Mk 15, 15-20; Lk 23, 24-25.)

Krížová cesta a ukrižovanie. - 17Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. 18Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. 19Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." 20Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky. 21Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: "Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: »Som židovský kráľ.«" 22Pilát odpovedal: "Čo som napísal, to som napísal."

Rozdelili si jeho šaty. - 23Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. 24Preto si medzi sebou povedali: "Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!" Aby sa splnilo Písmo:

Ježiš a jeho matka. - 25Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. (*) (Nevie sa, či ide o tri, alebo štyri ženy. Ak sa za sestru "jeho matky" berie Mária Kleopasova, tak sú tri.) 26Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" 27Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Ježiš na kríži umiera. - 28Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim." (*) (Ž 22, 16.) 29Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. (*) (Porov. Ž 69, 22. - Ocot (vlastne kyslé víno) zmiešaný s myrhou dávali piť odsúdeným na trest smrti, aby sa omámili a aby sa im tak zmiernili bolesti.) 30Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: "Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (*) (Mt 27, 31-50; Mk 15, 20-37; Lk 23, 26-46.
Ján neopisuje krížovú cestu. Uvádza iba dva základné a isté body: vládnu budovu, odkiaľ sa sprievod pohol, a Golgotu, kde Ježiša ukrižovali; no pritom zaznamenáva veci celkom nové, prípadne podrobnejšie opisuje už známe.)

Prebodli mu bok. - 31Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. 32Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, 34ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. (*) (Vojak prebodol srdce naozaj odborne. Úder šiel z pravej strany cez pľúca do srdca. Šlo rozhodne o smrteľnú ranu. Svätopisec tvrdí, že z prebodnutého boku vyšla krv a voda. Dôkladnejšie lekárske výskumy dokázali nielen možnosť, ale priamo potvrdili pravdivosť tohto úkazu: u ľudí, ktorí sa dlho trápia v prudkých smrteľných mukách, sa v osrdcovníku tvorí sérum naoko podobné vode.) 35A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. 36Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená." (*) (Ex 12, 46; Nm 9, 12; Ž 34, 21.
V Ex 12, 46 a v Nm 9, 12 je reč o veľkonočnom baránkovi, ktorý je predobrazom Krista.) 37A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli." (*) ("Prípravný deň" rozumej prípravný deň na sobotu, ale súčasne aj na Veľkú noc. Polámanie kostí malo urýchliť smrť.)

Ježišov pohreb. - 38Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. 39Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. 40Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. 42Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (*) (Mt 27, 57-61; Mk 15, 42-47; Lk 23, 50-56.)

VIII. Vzkriesený Pán, 20,1-31

Prázdny hrob. Peter a Ján pri hrobe. - 1Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. (*) (T. j. v nedeľu. Nedeľa sa takto stáva dňom Pána, najväčším sviatočným dňom kresťanov namiesto židovskej soboty, na pamiatku Kristovho vzkriesenia.) 2Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: "Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili." (*) (Ten "iný učeník" je Ján.) 3Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. 4Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. 5Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. (*) (Učeník rešpektuje Petrovo prvenstvo.) 6Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty 7aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. 9Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych. (*) (Napr. Ž 16, 8-11; Iz 53, 10-12 a iné.) 10Potom sa učeníci vrátili domov. (*) (Mt 28, 1-8; Mk 16, 1-8; Lk 24, 1-11.
Správy štyroch evanjelistov o tom, že ženy našli Ježišov hrob prázdny, sú v podstate rovnaké, ale v niektorých podrobnostiach sa líšia, lebo nie všetci svätopisci zachytili tie isté jednotlivosti. - Magdaléna, sprevádzaná aj inými ženami, išla k hrobu, aby lepšie upravila mŕtve Ježišovo telo.)

Ježiš sa zjavuje Márii Magdaléne. - 11Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13Oni sa jej opýtali: "Žena, prečo plačeš?" Vravela im: "Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili." 14Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. 15Ježiš sa jej opýtal: "Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem." 16Ježiš ju oslovil: "Mária!" Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: "Rabbuni," čo znamená Učiteľ. (*) ("Rabbuni" - oslovenie slávnostnejšie než Rabbi; často sa ním vyjadrovalo volanie adresované Bohu.) 17Ježiš jej povedal: "Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu." 18Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: "Videla som Pána," a že jej toto povedal. (*) (Mt 28, 9-10; Mk 16, 9-11.)

Ježiš sa zjavuje učeníkom a dáva im moc odpúšťať hriechy. - 19Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" (*) (Ježišovo oslávené telo už nepodliehalo zákonom hmoty, a tak zatvorené dvere neboli na prekážku. - "Pokoj vám:" bol zvyčajný vtedajší pozdrav, ale v Pánových ústach má plnší význam (porov. 14, 27; 16, 33).) 20Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21A znova im povedal: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." 22Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. (*) (Ježišovo dýchnutie symbolizuje Ducha, ktorý je princípom nového stvorenia.) 23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (*) (Mk 16, 14; Lk 24, 36-43.)

Ježiš a Tomáš. - 24Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím."

26O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" 27Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" 28Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!" 29Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili." (*) ("A uverili" svedectvu apoštolov.)

Záver. - 30Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (*) (Tieto dva verše sú vlastne záverom Jánovho evanjelia. Neskôr bola pridaná 21. hlava, aby sa doplnilo tzv. "evanjelium štyridsiatich dní" (čo Ježiš hovoril učeníkom od svojho zmŕtvychvstania do nanebovstúpenia).)

Dodatok, 21,1-25

Ježiš sa zjavuje v Galilei. - 1Potom sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: 2Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. 3Šimon Peter im povedal: "Idem loviť ryby." Povedali mu: "Pôjdeme aj my s tebou." Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

4Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5A Ježiš sa ich opýtal: "Deti, máte niečo na jedenie?" Odpovedali mu: "Nemáme." 6On im povedal: "Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete." Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. 7Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: "To je Pán." Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty - bol totiž nahý - a skočil do mora. (*) (Tým učeníkom, ktorého "Ježiš miloval", bol Ján. Šimon Peter "bol nahý", t. j. mal len dlhšiu rybársku košeľu (rybársky pracovný odev).) 8Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. (*) (Lakeť = okolo 0,45 m.)

9Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10Ježiš im povedal: "Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!" 11Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. (*) (Svätí otcovia vidia v prehojnom rybolove predobraz plodnej práce apoštolov pod vedením Petra, ktorí sa stali naozaj "rybármi duší" (porov. Mt 4, 18-22; 13, 47-50; Mk 1, 16-20; Lk 5, 1-11).) 12Ježiš im povedal: "Poďte jesť!" A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: "Kto si?", lebo vedeli, že je to Pán.

13Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. 14To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Ježiš udeľuje Petrovi pastiersky úrad v Cirkvi. - 15Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?" Odpovedal mu: "Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje baránky." 16Opýtal sa ho aj druhý raz: "Šimon, syn Jánov, miluješ ma?" On mu odpovedal: "Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje ovce!" 17Pýtal sa ho tretí raz: "Šimon, syn Jánov, máš ma rád?" Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: "Máš ma rád?", a povedal mu: "Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád." Ježiš mu povedal: "Pas moje ovce! 18Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš." 19To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: "Poď za mnou!" (*) (Predpoveď mučeníckej smrti.)

Jánova budúcnosť. - 20Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: "Pane, kto ťa to zradí?" 21Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: "Pane, a čo bude s týmto?" 22Ježiš mu odpovedal: "Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!" 23A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš mu nepovedal: "Neumrie," ale: "Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho?" (*) ("Medzi bratmi", t. j. medzi kresťanmi.)

Záver. - 24To je ten učeník, ktorý o týchto veciach vydáva svedectvo a toto napísal. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. (*) (Teda ani Jánovo evanjelium nemožno považovať iba za teologické úvahy, ale je to svedectvo.) 25Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.