Ježiš odchádza k Otcovi. - 1Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. 2V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! 3Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4A cestu, kam idem, poznáte."
5Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" 6Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. 7Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." 8Filip sa ozval: "Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." 9Ježiš mu vravel: "Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!« 10Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. 11Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
12Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. 13A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. 14Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. (*) (Prvá časť rozlúčkovej reči. Obsahuje potešujúcu myšlienku, že sa nelúči od apoštolov naveky.)
Otec pošle Tešiteľa, Ducha Svätého. - 15Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - 17Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (*) (Druhá potešujúca myšlienka v Ježišovej rozlúčkovej reči je prisľúbenie Ducha Svätého. "Tešiteľ" (gr. parákletos) má viacej významov: obranca, zástanca, pomocník, obhajca.) 18Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. 20V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás. 21Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého."
22Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: "Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?" 23Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. 24Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
25Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. 26Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. (*) (Tretia potešujúca myšlienka pre učeníkov a pre celú Cirkev je mystické zjednotenie s Kristom. Život a osud učeníkov i Cirkvi je tajomným a nadprirodzeným spôsobom zrastený s Ježišom. Veď celá Cirkev je Kristovo tajomné telo.) 27Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. 28Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. (*) (Ježiš ako človek je menší od Otca.) 29A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, 31ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!
Vinič a ratolesti. - 1Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. 5Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. 7Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. 8Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. 9Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! 10Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. 11Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. (*) (Podobenstvo o viniči úzko súvisí s ustanovením Eucharistie. Inak obraz viniča bol učeníkom veľmi blízky a známy, lebo Palestína bola odpradávna krajom hrozna a vína. Spasiteľ nám chce objasniť úzke spojenie medzi sebou, duchovným viničom, ktorý je zdrojom všetkých milostí, a veriacimi, ktorí sa vierou a láskou do neho zapájajú a z neho ako ratolesti vyrastajú a čerpajú šťavu nadprirodzeného života.)
Prikázanie lásky. - 12Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. 13Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. 14Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.
Nenávisť sveta. - 18Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. 19Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. 20Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. 21Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal. 22Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech. 23Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca. 24Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca. 25To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.« (*) (Ž 35, 19; 69, 5.)
26Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. 27Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.
1Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali. 2Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu. 3A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa. 4A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami.
Dielo Ducha Svätého. - 5No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: »Kam ideš?« 6Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal. 7Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám. 8A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. 9Hriech je, že neveria vo mňa, 10spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte, 11a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.
12Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. 13Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. 14On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám. (*) (Z týchto výrokov je zjavné, že Duch Svätý ako osoba závisí nielen od Otca, ale aj od Syna. To teologicky znamená, že tretia božská osoba pochádza od Otca i od Syna.)
Ježiš odchádza, ale zasa príde. - 16Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma." 17Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: "Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?" 18Hovorili: "Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí." 19Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: "Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«? 20Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť. 21Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek. 22Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme. 23V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať.
Záver Ježišovej rozlúčkovej reči. - Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. 24Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. (*) ("Ešte chvíľku", o ktorej Ježiš hovorí a ktorú apoštoli nevedeli pochopiť, je čas od Poslednej večere do rána Veľkej noci. Vtedy budú plakať a smútiť nad jeho smrťou, svet sa bude radovať, lebo si bude myslieť, že ho premohol.) 25Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. 26V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. 27Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha. 28Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi." 29Jeho učeníci povedali: "Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. 30Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." 31Ježiš im odvetil: "Teraz veríte? 32Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. 33Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!" (*) (Na konci Pán Ježiš robí praktický záver svojej rozlúčkovej reči: treba v neho dúfať aj uprostred prenasledovaní, ťažkostí a utrpenia, lebo on premohol svet.)
Ježiš sa modlí za seba. - 1Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: "Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, (*) ("Nadišla hodina"; hodina umučenia je preňho aj časom oslávenia.) 2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. 3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. 5A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.
Ježiš sa modlí za apoštolov. - 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. (*) ("Tvoje meno" - tvoje božstvo a tajomnú podstatu, tvoj otcovský vzťah k ľuďom.) 7Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, 8lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. 9Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. 11Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
12Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú. 14Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
15Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. 16Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. 18Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta 19a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde. (*) (Z troch dôvodov sa modlí za učeníkov: sú Otcovi a Ježišovi, pretože celý svoj život zasvätili evanjeliu; v nich sa prejavila jeho sláva, pretože s vierou prijali jeho učenie; sú vo svete, kde nebude s nimi ako viditeľná opora.)
Ježiš sa modlí za Cirkev. - 20No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, 21aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. 22A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - 23ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
24Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. (*) (Slovo "sláva" tu možno chápať ako "božskú velebnosť" alebo "božskú prirodzenosť". Tí, čo sú spojení s Kristom, majú účasť na tejto sláve (porov. 2 Pt 1, 4).)
25Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. 26Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja." (*) (Pánova reč pri Poslednej večeri vyvrchoľuje v prekrásnej modlitbe, ktorá sa právom nazýva veľkňazskou. V nej sa náš najvyšší Veľkňaz nahlas, s očami pozdvihnutými k nebu a s rozopätými rukami modlí za seba (v. 1-5), za učeníkov (v. 6-19) a napokon za celú Cirkev (v. 20-26). Spasiteľove slová sú priamo výronom jeho božského Srdca a prejavom jeho nesmiernej lásky k ľuďom.)