Joel+4

Pohroma kobyliek, hl. 1 - 2

Opis navštívenia Izraela. - 1Slovo Pánovo, ktoré prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela. (*) (O Joelovi a Fatuelovi pozri úvod k tomuto prorokovi.)

2

Čujte toto, starci,
nakloňte si ucho,
všetci obyvatelia zeme!
Či sa stalo takéto za vašich dní
alebo za dní vašich otcov?

 3

Rozprávajte o tom svojim deťom
a vaše deti svojim deťom
a ich deti ďalším pokoleniam!

 4

Zvyšok po rezáčovi zožrala kobylka,
zvyšok po kobylke zožral skokan,
zvyšok po skokanovi zožral ničiteľ.

 (*) (Rezáč, kobylka, skokan a ničiteľ sú len rozličné básnické názvy ázijských sťahovavých kobyliek. Tieto bývajú z času na čas podnes pohromou východných krajín. Lietajú v neuveriteľne veľkých množstvách, ako celé oblaky, ktoré zatemnia aj slnko. Kde zosadnú, vyžerú všetku zeleň, potom letia ďalej. Z opisu proroka Joela, ináč veľmi živého, nemožno zistiť, či hovorí o skutočnej pohrome kobyliek a či kobylkami len zvýrazňuje nepriateľské vojsko.) 5

Vzbuďte sa, opilci, plačte
a kvíľte, všetci pijani vína,
pre mušt, lebo vám ho spred úst zničili.

 6

Lebo do mojej krajiny vystúpil
mocný a nespočetný národ;
jeho zuby sú zuby leva,
hryzáky má ako levica.

 7

Moju vinicu obrátil na púšť
a moje figovníky obhrýzol,
úplne ich olúpal a zahodil,
obeleli ich konáre.

 8

Kvíľ ako panna odiata vrecovinou
pre muža svojej mladosti!

 (*) (Hoci dievča po zasnúbení ostávalo ešte pannou v rodičovskom dome, zákon ju už pokladal za ženíchovu manželku. Ak zomrel, oplakávala ho ako muža.) 9

Pokrmové a nápojové obety
zmizli z domu Pánovho,
smútia kňazi, služobníci Pánovi.

 10

Spustošené je pole, smúti roľa,
veď je znivočené obilie,
vyschol mušt, olej uvädol.

 (*) (Pri pokrmových a nápojových obetách sa obetoval chlieb, víno a olivový olej. Keď ich nebolo, nemohli sa konať ani obety.) 11

Roľníci sa hanbia, jajkajú vinári
pre pšenicu a jačmeň,
lebo žatva je preč z poľa.

 12

Vinič vyschol, figovníky uvädli,
granátniky i palmy a jablone,
všetky stromy poľa vyschli,
áno, zmizla radosť u ľudí.

 (*) (Prorok povzbudzuje izraelský národ k pokániu a stavia mu pred oči tresty, ktoré ho očakávajú pre jeho hriešnosť. Robí to pod rozličnými obrazmi: opisuje nepriateľa, hynúcu vinicu a figovníky, žiaľ panny nad stratou muža jej mladosti atď.)

Výzva k pokániu

13

Opášte sa a nariekajte, kňazi,
kvíľte, služobníci oltára,
poďte, bedlite vo vrecovinách,
sluhovia môjho Boha,
lebo domu Pánovmu sú upreté
obety pokrmu a nápoja.

 (*) ("Opášte sa!" – totiž kajúcim rúchom.) 14

Zasväťte pôst, zvolajte zbor,
zhromaždite starcov, všetkých občanov krajiny
do domu Pána, svojho Boha, a volajte k Pánovi:

 (*) (Zbor ľudu má pôstom a modlitbou odprosovať Pána.) 15

"Beda tomuto dňu, veď blízo je Pánov deň,
príde ako pohroma od Hromovládcu!

 (*) (Deň Pána je deň, keď Boh súdi a tresce zem. – Porov. Iz 2,12; 13,6.9.) 16

Či nie pred naším zrakom hynie pokrm,
z domu nášho Boha radosť a plesanie?"

 17

Hnijú semená pod svojimi hrudami,
pusté sú sýpky, rúcajú sa sklady,
lebo obilie vyšlo na hanbu.

 (*) (Začiatok verša je neistý.) 18

Ako bučí dobytok! Blúdia čriedy statku,
lebo nemajú pastvy; aj stáda oviec hynú.

Modlitba

19

K tebe, Pane, volám,
lebo oheň strávil stepné lúky
a plameň spálil všetky stromy poľa.

 (*) (K pohrome kobyliek sa druží suchota, takže pole vyzerá ako po požiari.) 20

I zverina poľa túži po tebe,
lebo vyschli vodné toky
a oheň strávil stepné lúky.

Deň Pánov príde

1

Zvučte trúbou na Sione,
volajte na mojom svätom vrchu,
nech sa trasú všetci obyvatelia zeme,
lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.

 2

Deň tmy a mrákavy,
deň oblakov a víchrice.
Ako zora sa rozprestiera na vrchoch
národ početný a mocný,
jemu podobný nebol od prapočiatku
a za ním už po roky rodov a rodov nebude.

 (*) (Národ sú aj tu kobylky, porov. 1,6, tie tiahnu ako mračná. – Podľa niektorých je v hl. 2 už nie reč o kobylkách, ale o nepriateľskom vojsku.) 3

Pred ním oheň zožiera
a za ním vypaľuje plameň;
sťa záhrada Eden je pred ním zem,
za ním však znivočená púšť
a nieto pred ním nijakej záchrany.

 (*) (O záhrade Eden pozri pozn. k Iz 51,3; porov. Ez 28,13.) 4

Ich výzor je ako výzor koní
a ako jazdci, tak bežia.

 (*) (Podobný opis kobyliek pozri Zjv 9,7–9.) 5

Akoby hrmot vozov
poskakujú na temene vrchov
a ako šľahot plamenného ohňa,
ktorý plevu zožiera;
ako mocný národ zriadený do boja.

 6

Pred ním sa chvejú národy,
zo všetkých tvárí sa červeň sťahuje.

 (*) ("Z tvárí sa červeň sťahuje" rozumej: tváre blednú od strachu.) 7

Bežia ako bohatieri
a ako bojovníci lezú na múry;
každý ide svojou cestou,
neodchýli sa zo svojho chodníka.

 8

Jeden nevráža do druhého,
každý kráča svojou koľajou,
i cez strely sa neprestajne rútia.

 9

Vpadnú do mesta, bežia po múroch,
vylezú na domy,
vojdú ako zlodej cez okná.

 10

Pred ním sa trasie zem, chveje sa nebo,
slnko a mesiac sa zatemnia
a hviezdy stiahnu svoj jas.

 (*) (O zjavoch, opísaných v tomto verši, pozri pozn. k Iz 13,10. Proroci často spájajú blízke pohromy s pohromami ďalekej budúcnosti, najmä s posledným súdom. Aj Pán Ježiš hovoril v jednej reči aj o skaze Jeruzalema, aj o poslednom súde.) 11

Pán vydá hlas pred svojím vojskom,
veď jeho tábor je veľmi veľký,
veď je mocný a vykonáva jeho rozkaz.
Áno, veľký je Pánov deň
a veľmi hrozný, ktože ho vydrží?

 (*) (Aj záplava kobyliek je len Pánovo vojsko, plní jeho rozkaz.)

Čiňte pokánie!

12

"Teraz však - hovorí Pán -
obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom,

 13

roztrhnite si srdcia, a nie rúcho,
obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu,
veď je dobrotivý a milosrdný,
trpezlivý a veľmi ľútostivý
a môže odvrátiť nešťastie."

 (*) (Roztrhnuté rúcho bolo u Izraelitov, (a je podnes) znak smútku. Ale vonkajšie znaky bez vnútornej ľútosti nemajú ceny.) 14

Možno, že sa zmení a odpustí
a zanechá po sebe požehnanie
na obetu a nápoj Pánovi, vášmu Bohu.

 (*) (Pán prišiel síce trestať, ale ak bude vidieť, že sa národ obrátil a činí pokánie, zmení trest na požehnanie, dá hojnú úrodu, ktorá zase umožní obety.) 15

Zvučte trúbou na Sione,
zasväcujte pôst, zvolajte zhromaždenie,

 16

zvolajte ľud, zasväťte zástup,
zjednoťte starcov, zhromaždite maličkých
aj tých, čo sajú prsia;
ženích nech vyjde zo svojej izby
a nevesta zo svojej chyže.

 17

Medzi predsieňou a oltárom
nech plačú kňazi, Pánovi sluhovia,
a nech hovoria: "Ušetri, Pane, svoj ľud
a nevydávaj svoje dedičstvo na hanbu,
aby nad nimi panovali národy;"
prečo by mali vravieť medzi národmi:
"Kdeže je ich Boh?"

 (*) (Prorok má pred očami svoj národ, veriaci v jedného Boha. Keby národ priveľmi trpel, pohania by sa mu posmievali, že nemá Boha, že sa nemá kto oň starať. "Národy" – sú pohania – modloslužobníci.)

Pán sa zmiluje

18

Pán sa rozhorlil za svoju krajinu
a ušetril svoj ľud.

 19

Pán odpovedal svojmu ľudu:
"Hľa, ja vám pošlem obilie,
víno a olej: nasýtite sa nimi
a viac vás nedám na potupu národom.

 20

A toho, čo je zo severu, oddialim od vás,
odoženiem ho na suchú a pustú zem,
jeho predvoj k Východnému moru
a jeho zadný voj k Západnému moru.
Jeho zápach sa bude roznášať
a jeho smrad bude vystupovať,
pretože urobil priveľa.

 (*) (Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more. Do týchto morí vženie Boh kobylky, ktoré prišli od severu a priveľmi spustošili krajinu. Ale Boh chce súčasne azda ubezpečiť národ aj o tom, že zničí aj nepriateľské vojská Asýrov a iných nepriateľov, ktoré spravidla tiež prichádzali od severu. – Výkal a zdochliny kobyliek rozširovali zápach.) 21

Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,
pretože Pán konal veľkolepo.

 22

Neboj sa, poľná zverina,
lebo sa rozzelenajú nivy púšte,
lebo strom prinesie svoje ovocie,
figovník a vinič vydajú svoju silu.

 23

Synovia Siona, plesajte
a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu,
pretože vám dá učiteľa spravodlivosti
a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi,

 24

takže sa humná naplnia obilím
a lisy budú pretekať vínom a olejom.

 25

Vynahradím vám roky,
ktoré vyžrala kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč,
moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.

 26

Budete hojne jesť a nasýtite sa
a budete chváliť meno Pána, svojho Boha,
ktorý zaobchádzal s vami zázračne,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí.

 27

Budete vedieť, že uprostred Izraela som ja,
ja som Pán, váš Boh, a nik iný,
a môj ľud sa už nikdy nezahanbí!"

 (*) (Boh sľubuje, že po pliage kobyliek prídu roky požehnania a hojnosti. Opisovanie takýchto hojných čias vyvolalo u Izraelitov vždy myšlienku na požehnané mesiášske časy. Aj Joel na ne myslí, lebo už tu sľubuje národu "Učiteľa spravodlivosti", Mesiáša. Takto tvorí táto stať akýsi prechod k nasledujúcej, už nesporne mesiášskej stati. – Vo verši 25 sa opakujú tie isté štyri názvy kobyliek, s ktorými sme sa stretli v 1,4.)

Mesiášske časy, hl. 3 - 4 (Vulg hl. 3)

Zoslanie Ducha Svätého. - 1(28)Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. (*) ((Vulg 2,28–29 n.) Proroctvo sa splnilo na Turíce, pozri Sk 2,16–21. V prvých časoch Cirkvi, keď to bolo potrebné na rozširovanie Kristovej náuky, mnohí kresťania dostali zázračné dary Ducha Svätého. – Ale toto proroctvo spĺňa sa podnes, lebo Duch Svätý zostupuje na veriacich pri sviatosti birmovania a on vyučuje a spravuje svätú Cirkev.) 2(29)Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.

Veľký deň Pána

Znamenia. - 3(30)Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a kúrňavu s dymom. 4(31)Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. 5(32)A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako riekol Pán, a medzi pozostalými bude, koho volá Pán. (*) (Prorok prechádza hneď na opisovanie konca mesiášskych čias, na posledný súd; v týchto veršoch pripomína znamenia, ktoré mu budú predchádzať; porov. Mt 24,29; Mk 13,24 n.; Lk 21,25 n. a Zjv hl. 6, 8, 9, 16. – Sion a Jeruzalem mesiášskych čias je Cirkev. – Mesiac sa zatmie a pritom dostane farbu ako Kristova krv. – Pánovu predpoveď, ktorú tu Joel spomína, pozri Abd 17.)

Trest na nepriateľov Pána

1(3,1)

Lebo, hľa, v tých dňoch a v tom čase,
keď obrátim osud Júdu a Jeruzalema,

 2

zhromaždím všetky národy,
zavediem ich do Jozafatského údolia
a budem sa tam s nimi pravotiť
pre môj ľud a moje dedičstvo, Izrael,
ktorý rozhádzali medzi národy,
rozkúskovali moju krajinu,

 (*) (Starý zákon nepozná Jozafatské údolie. Prorok dáva toto symbolické meno údoliu, v ktorom bude Boh súdiť svet; meno Jozafat znamená "Boh súdi". Možno, že prorok myslel pritom aj na udalosť, opísanú v 2 Krn 20,16–26. Až neskoršie, v kresťanských časoch, začali jeruzalemské údolie Kedronu označovať ako Jozafatské údolie.) 3

o môj ľud hádzali žreb,
chlapca dali za pobehlicu
a dievča predali za víno, čo vypili.

 (*) (Pohania predávali izraelských chlapcov a dievčatá, aby mohli hovieť svojim zmyselným žiadostiam: nečistote a opilstvu.)

4A čo ste aj vy pre mňa, Týrus a Sidon a celý obvod Filištíncov? Idete sa mi pomstiť? Ak sa mi chcete pomstiť, veľmi rýchlo obrátim vašu pomstu na vašu hlavu. 5Veď ste zobrali moje striebro a zlato a moje najkrajšie skvosty zaniesli do svojich chrámov. 6Synov Júdu a synov Jeruzalema ste predali Grékom, aby ste ich odstránili z ich vlasti. 7Hľa, ja ich vzbudím z miesta, kde ste ich predali, a váš čin zvrátim na vašu hlavu. 8Vašich synov a vaše dcéry predám prostredníctvom Júdovcov; oni ich predajú Sabejcom, ďalekému to národu, lebo hovoril Pán. (*) (Boh neublížil týmto národom, jednako napadli jeho krajinu, vyplienili jeho chrám a poklady z neho zaniesli do svojich modlárskych svätýň. Azda sa tu spomína udalosť, opísaná 2 Krn 21,16 n. Aj prorok Amos (1,6.9) vyčíta Filištíncom a Týrčanom, že predávali Izraelitov za otrokov. – Sabejci bývali v šťastnej Arábii (Jemen).)

9

Volajte toto medzi národmi,
vyhláste vojnu, vzbuďte všetkých hrdinov,
nech prídu, nech vystúpia všetci bojovníci!

 10

Prekujte si pluhy na meče
a viničné nože na kopije,
slaboch nech povie: "Som hrdina!"

 11

Ponáhľajte sa a poďte,
všetky národy z okolia, a zhromaždite sa!
Priveď ta, Pane, svojich hrdinov!

 12

Nech sa vzbudia a nech vystúpia národy
do Jozafatského údolia,
lebo tam si zasadnem súdiť
všetky okolité národy.

 13

Priložte kosák, lebo žatva je zrelá,
poďte, šliapte, lebo lis je plný,
kade prekypujú, lebo ich zločin je veľký."

 (*) (Pán zvoláva národy k súdu. Nech sa hocijako vyzbroja, nezvíťazia proti Pánovi. Pán privedie ta aj svojich bojovníkov, anjelov. Bude to veľký deň žatvy a vinobrania, keď žencami a šliapačmi budú anjeli. Posledný súd ako žatvu a anjelov ako žencov predstavuje aj Spasiteľ, ktorý isteže myslel pritom aj na toto Joelovo proroctvo. Porov. tiež Zjv 14,15–20. K obrazu o lise porov. Iz 63,1 n.) 14

Zástup za zástupom v Údolí rozsudku,
lebo blízo je Pánov deň v Údolí rozsudku.

 15

Slnko a mesiac očernejú
a hviezdy stiahnu svoj lesk.

 16

A Pán bude volať zo Siona
a z Jeruzalema vydá svoj hlas;
a otrasú sa nebesá i zem.

Pán na Sione spasí

Pán je však útočišťom svojho ľudu
a pevnosťou synov Izraela.

(*) (Pozri pozn. k 3,3–5.) 17

I poznáte, že ja som Pán, váš Boh,
čo bývam na svojom svätom vrchu, na Sione.
Jeruzalem bude svätý
a cudzinci viac cezeň neprejdú.

 18

V ten deň
budú vrchy kvapkať mušt,
z kopcov bude vytekať mlieko,
zo všetkých žriediel Júdu bude vyvierať voda
a z Pánovho domu bude prúdiť prameň
a zavlažovať bude Dolinu agátov.

 (*) (Na vrchoch bude hojná úroda hrozna, na kopcoch budú bohaté pastvy, bude teda hojnosť mlieka. – Dolina agátov je nejaká dolina, v ktorej pre suchotu rastú len agáty; pozri pozn. k Iz 41,19. – O prameni vyvierajúcom z Pánovho domu porov. Ez 47,1–12 a pozn. k tomu miestu. Vidno, že výrazmi vzatými z pozemského blahobytu aj Joel opisuje duchovné dobrá nového Božieho kráľovstva.) 19

Egypt bude pustatinou
a Edom bude pustou stepou
pre násilie proti synom Júdu,
ktorí vylievali nevinnú krv v ich krajine.

 (*) (Júda a Jeruzalem predstavujú novozákonné Božie kráľovstvo, Egypt a Edom všetkých jeho nepriateľov.) 20

Júda bude trvať naveky
a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie.

 21

Pomstím ich nepomstenú krv.
Pán býva na Sione.
Kontext   Úvod      

Obsah