Boh poučí Jonáša. - 1Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. 2I modlil sa k Pánovi: "Ach, Pane, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiecť do Taršišu, veď som vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý a veľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím. (*) (Pozri pozn. k 1,3.) 3Teraz však, Pane, odním odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť, než žiť." (*) (Podobnú žiadosť vyslovil aj prorok Eliáš, 1 Kr 19,4 n.) 4Pán povedal: "Azda sa právom hneváš?" (*) (Boh chce, aby Jonáš uvažoval a sám prišiel na to, že sa neprávom hnevá.)

5Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste. 6Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. (*) (Ricínus (Ricinus communis) je ker, ktorý rastie v Egypte, Sýrii, Perzii, v západnej a južnej Anatolii (Malej Ázii) a Grécku. Je 1 až 4 m vysoký, má široké listy, ktoré dávajú dobrý tieň. Rýchlo rastie, ale aj rýchlo vädne. Pritom všetkom je však prípad Jonášovho ricínu zázračný, lebo prirodzeným spôsobom ricín predsa len nerastie a nehynie tak rýchlo ako tento.) 7Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. 8A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: "Lepšie mi je zomrieť, ako žiť." 9Vtedy povedal Boh Jonášovi: "Azda sa právom hneváš na ricínus?" Odpovedal: "Právom sa hnevám až na smrť." 10Pán povedal: "Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. 11A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než sto dvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat."