Protiizraelský spolok Kanaánčanov. - 1Keď sa to dozvedeli všetci králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordána, na vrchovine, na nížine a na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejčania, Kanaánčania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci, (*) (Odkaz "to" značí, čo urobil Jozue Jerichu a Haiu (v. 3), – "na druhej strane Jordána" – v západnej Palestíne, – "Veľké more" – Stredozemné more, pozri 5,1. Západojordánsko je tu rozdelené na tri časti: 1. Vrchovina, totiž vyššie položené horské kraje, 2. Nížina, ktorá sa tiahne západne od júdskeho pohoria až po Stredozemné more, zvaná tiež Šefela, a 3. Pobrežie, nížina pri Stredozemnom mori severne od Šefely (Saron).) 2zhromaždili sa, aby jednomyseľne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom.
Lesť Gabaončanov. - 3Keď Gabaončania počuli, čo Jozue urobil s Jerichom a Haiom, 4vymysleli aj oni lesť. Nabrali potravy, na osly naložili staré vrecia a staré, dopráskané a pozväzované vínne mechy; 5na nohách mali starú, zaplátanú obuv a na sebe obnosené šaty; a všetok chlieb, ktorý si vzali na cestu, bol zoschnutý a rozdrobený. 6Tak prišli k Jozuemu do tábora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: "Došli sme z ďalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!" (*) (Gabaon (hebr. Gib’ón), dnešná dedinka el-Džíb, asi 10 km severozápadne od Jeruzalema; od Galgaly bol vzdialený na 40 km. Bolo to dôležité kanaánske mesto (10,2). Nakoľko sa tu nehovorí o jeho kráľovi, ale len o starších (9,11), zdá sa, že Gabaon spolu s mestami Kafira, Berot a Karjatiarim (9,17) tvoril akýsi spolkový štát s republikánskym zriadením. Neskoršie sa dostal Gabaon do podielu Benjamínovho (18,25) a bol prehlásený za kňazské mesto (21,17). – O kožených mechoch na vodu alebo víno pozri Gn 21,14; 42,25 nn. – "Pozväzované (Vg má "zošívané") vínne mechy" – pri diere mech zhrnuli a zviazali remienkom. – "Zmluvu" (v. 6) má Vg "pokoj".)
7Izraeliti hovorili Hevejcom: "Možno bývate u nás. Ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?" 8Oni povedali Jozuemu: "Sme tvojimi služobníkmi." Jozue sa ich opýtal: "Kto ste vy? A odkiaľ prichádzate?" 9Odpovedali mu: "Z veľmi ďalekej krajiny prišli tvoji služobníci pre meno Pána tvojho Boha. Lebo sme počuli o ňom zvesť: čo všetko urobil v Egypte 10a čo všetko urobil dvom amorejským kráľom, totiž hesebonskému kráľovi Sehonovi a bášanskému kráľovi Ogovi v Astarote. (*) (Zmluva (v. 7), ktorú majú Izraeliti na mysli, bola zakázaná. Sedem kanaánskych národov mali Izraeliti vyhubiť alebo aspoň si podrobiť. Porov. Dt 7,1–10; 17,13; Sdc 1,27–36. S ostatnými národmi mohli uzavierať priateľské zmluvy, ba prijímať ich do svojho stredu, ak sa ich príslušníci dali obrezať a uverili v pravého Boha. – O Sehonovi a Ogovi pozri Nm 21,21–35; Joz 2,10.) 11Tu nám povedali naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny: »Naberte si potravy na cestu, choďte im v ústrety a povedzte im: My sme vaši služobníci. Uzavrite teda s nami zmluvu!« 12Toto je náš chlieb! Teplý sme si ho vzali z domu, keď sme sa vydali na cestu, aby sme prišli k vám. A teraz pozrite, je zoschnutý a rozdrobený! 13A toto sú vínne mechy! Boli nové, keď sme ich plnili. A teraz sú deravé! A toto je náš odev a naša obuv! Je to zodraté na veľmi dlhej ceste."
14Tu si mužovia vzali niečo z ich potravy, ale Pánovo rozhodnutie si nevyžiadali. 15Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, že ich ponechá nažive, a náčelníci ľudu im to potvrdili prísahou.
Lesť vyšla najavo. - 16Ale tri dni po uzavretí zmluvy s nimi sa dozvedeli, že sú zblízka, ba dokonca, že bývajú u nich. 17Izraelovi synovia sa vybrali a na tretí deň prišli do ich miest. Ich mestá sú: Gabaon, Kafira, Berot a Karjatiarim. 18Izraelovi synovia ich však nepobili, lebo náčelníci ľudu sa im zaprisahali na Pána, Izraelovho Boha. No všetok ľud reptal proti náčelníkom. 19Ale všetci náčelníci vraveli zhromaždenému ľudu: "My sme sa im zaprisahali na Pána, tak im teraz nemôžeme nič urobiť. 20Darmo, musíme sa k nim takto zachovať. Necháme ich nažive, aby nás nezastihol (Pánov) hnev pre prísahu, ktorú sme im dali." 21Potom im náčelníci vraveli: "Zostanete nažive!" A boli drevorubačmi a vodármi všetkému ľudu, ako im prikázali náčelníci.
Podrobenie Gabaončanov. - 22Jozue si ich dal zavolať a vravel im: "Prečo ste nás oklamali?! Hovorili ste: »Bývame ďaleko od vás.« A zatiaľ bývate u nás. 23A teraz buďte prekliati a každý z vás musí byť navždy služobníkom, drevorubačom a vodárom v dome môjho Boha!" 24Oni odpovedali Jozuemu: "K tvojim služobníkom došla zvesť, že Pán, tvoj Boh, sľúbil svojmu služobníkovi Mojžišovi, že vám dá celú túto krajinu a vyhubí pred vami všetkých obyvateľov krajiny. Mali sme pred vami veľký strach o život a urobili sme túto vec. 25Teraz, hľa, sme v tvojej moci! Zaobchádzaj s nami, ako uznáš za dobré a správne!" 26A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelových synov, takže ich nepobili. 27V ten deň ich Jozue ustanovil za drevorubačov a vodárov pre ľud a pre (Pánov) oltár - sú nimi až dodnes - na mieste, ktoré si má (Pán) vyvoliť. (*) (Sú nimi až dodnes – porov. pozn. 7,26.)