Srdce múdreho je na pravej strane,
srdce pochabého však na ľavej.

Aj na ceste, ktorou nemúdry kráča,
trpí jeho srdce nedostatkom
a všetkým pripomína: "Tu je sprosták!"

Ak sa dvíha proti tebe aj nevôľa vladára,
neopúšťaj svoje miesto!
Lebo krotkosť utišuje aj veľké hriechy.

Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom:
(je to) nerozvážne slovo,
ktoré vyjde z vladárových úst,

ak nemúdreho ustanovia na vysoké miesta,
kým vznešení ostávajú sedieť v nízkosti.

Videl som otrokov (velebiť sa) na koňoch,
kým kniežatá šli po zemi ako otroci.

Kto kope jamu, padne do nej
a kto borí múr, uštipne ho had.

Kto kreše kamene, poraní sa nimi,
kto rúbe drevo, (ľahko) príde pri tom do nešťastia.

Kto si nenabrúsi ostrie, ak sa mu stupí železo,
musí napnúť sily.

Ak uštipne had pred zaklínaním,
nemá zisk zaklínač.

Slová z úst múdreho sú prívetivé,
(čo) však (odznieva) z perí nemúdreho, pohlcuje ho.

Počiatočné slová jeho úst sú pochabosťou,
koniec slov na jeho ústach je zlé šialenstvo.

Pochabý potára až mnoho rečí;
človek nemôže vedieť, čo sa stane,
a (ešte menej vie), čo bude potom.
Ktože mu to oznámil?

Práca unavuje pochabého,
ktorý nevie zájsť ani do mesta.

Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý,
ak tvoji predáci už za rána hodujú!

Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý,
ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas,
(jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.

Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov,
pri nečinnosti rúk premoká do domu.

Na pobavenie usporadúvajú hostinu,
víno rozveseľuje život
a peniaze dopomáhajú k všetkému.

Ani v myšlienke nepreklínaj kráľa,
ani v úkryte spálne nezloreč boháčovi,
lebo aj nebeské vtáky by mohli zaniesť tvoj hlas
a čo len krídla má, môže mu takú reč oznámiť.