Ži bezstarostne dnešku!
1Púšťaj svoj chlieb po vode
a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.
Podeľ svoj majetok na sedem, ba na osem častí,
lebo nevieš, aké nešťastie sa strhne nad krajinou.
Ak sú mraky plné,
vylejú na zem dážď.
Ak strom padne južne alebo severne,
ostane ležať na mieste, kam padol.
Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať
a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do žatvy.
Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor,
(ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej,
celkom tak nevieš, čo urobí Boh,
ktorý všetko pôsobí.
Za rána rozsievaj svoje semeno
a do večera nedaj svojej ruke spočinúť,
lebo nemôžeš vedieť,
či sa ti toto alebo iné podarí,
alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako.
Svetlo je sladké
a očiam lahodí vidieť slnko.
Preto ak človek žil už veľa rokov,
nech sa zo všetkých raduje,
ale nech pamätá, že dni temravy
sú početnejšie.
Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
(*) ("Dni temravy" môžu byť: 1) roky nešťastia na tomto svete, 2) doba v podsvetí. Súvis odporúča najmä tento druhý zmysel.) 9Mladík, raduj sa zo svojej mladosti!
Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch!
Kráčaj si cestami svojho srdca
a kam ťa tvoje oči povedú.
Uvedomuj si však (pritom),
že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca
a odháňaj (každé) zlo od svojho tela,
ale tak vek mladosti,
ako aj úsvit života je iba - márnosť.