Kaz7

Životné pravidlá

1

Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej.
Lepší je deň smrti ako deň narodenia.

(*) (V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.) 2

Lepšie je ísť do smútočného domu
ako do domu, kde hodujú.
Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka
a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.

3

Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech:
lebo aj pri nevľúdnej tvári
srdce môže byť blažené.

4

Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu,
kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.

5

Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho,
ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.

6

Lebo ako práska tŕnie pod kotlom,
tak vyznieva aj smiech pochábľa.

Aj to je len márnosť.

(*) (Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.) 7

Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho,
ako úplatok nakazí srdce (sudcu).

(*) (Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.) 8

Lepšie je končiť niečo ako začínať,
lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.

9

Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil,
lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.

10

Nepýtaj sa: "Ako to, že predošlé dni
boli lepšie ako terajšie?"
Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.

11

Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom;
to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.

12

Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí.
Osoh z poznania múdrosti je taký,
že zachováva jej majiteľa pri živote.

(*) ("Tieň" má význam ochrany, záštity.)
13

Všímaj si Božie dielo!
Ktože by mohol urobiť rovným,
čo on raz skrivil?

(*) (Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.) 14

V deň blaženosti buď blažený,
v deň nešťastia si všimni:
tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh,
aby človek nemohol objaviť
ani najmenšie zo svojej budúcnosti.

Zlatá stredná cesta

15

Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti:

stáva sa, že spravodlivý hynie
aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti;

a stáva sa, že hriešnik dlho žije
aj popri svojej hriešnosti.

16

Nerob sa nadmieru spravodlivým,
ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry.
Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?

17

Nepočínaj si príliš zlostne,
ani sa nezachovaj až veľmi pochabo!

Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?

18

Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého,
ale ani od druhého neodťahuj ruku!
Lebo kto sa bojí Boha,
má úspech vo všetkom.

(*) (Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.) 19

Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu,
než akú majú desiati vladári v meste.

(*) (Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).) 20

Lebo niet na svete človeka,
ktorý by bol taký spravodlivý,
že by konal iba dobré
a nedopustil by sa hriechu.

21

Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči,
ktoré sa hovoria,
aby si nemusel počuť svojho sluhu,
ako ťa potupuje.

22

Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje,
že si aj ty potupne hovoril o iných.

23

Toto všetko som skúmal v múdrosti.

Povedal som si: "Rád by som bol múdry!" -
a ona sa odo mňa vzdialila.

24

Ďaleké je všetko, čo už bolo,
a také hlboké, až prehlboké je to …,
kto to odhalí?

Maj sa na pozore pred pochabou ženou

25

Všetko som v duchu prezrel,
aby som spoznával, skúmal a hľadal
múdrosť a zmysel (všetkého) -
aby som poznal,
že bezbožnosť je pochabosť
a nerozumnosť bláznovstvo.

26

A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec:
ženu, ktorá je ako sieť,
jej srdce ako osídlo
a jej ruky sú ako putá.

Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť,
ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.

27

Hľa, toto som objavil,
povedal Kazateľ,
jedno i druhé,
aby som našiel zmysel,

28

ktorý ešte vždy hľadá moja duša,
a nenašiel som ho:

Našiel som jedného človeka z tisícich,
ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!

(*) (Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).) 29

Hľa, iba toto som objavil:

Že Boh stvoril človeka priameho,
ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.

(*) (Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Kaz 6)   Dopredu (Kaz 8)

Obsah