Kaz9

Všetci ľudia sú smrteľní, preto užívaj život!

1

Keď som na to všetko upriamil svoje srdce
a chcel som to všetko vyskúmať, (zistil som),
že spravodliví a múdri ľudia
aj ich diela sú v Božích rukách,
takisto aj láska a nenávisť -
a niet človeka, čo by to mohol poznať.
Veď všetko je (ešte) pred nimi!

 (*) (Naša budúcnosť je pred nami ukrytá. Druhá čiastka 1. verša je neistá. V gréckej osnove čítame tento zmysel:
"Ani lásky, ani nenávisti nie si je vedomý človek,
všetko je pred ich tvárou,
márnosť vo všetkom.") 2

A všetko má rovnaký osud:

spravodlivý i bezbožný,
dobrý i zlý, čistý i nečistý,
kto prináša obetu i kto ju neprináša,
bohumilý človek i hriešnik,
kto prisahá aj ten, kto sa bojí prísahy.

(*) (Spoločný osud všetkých tvorov je smrť.) 3

To je zlo, ktoré lipne na všetkom,
čo sa deje pod slnkom;
že všetko má rovnaký osud
a aj srdcia Adamových synov sú plné zla,
v ich srdciach (prebýva) nerozumnosť,
pokým žijú.
A čo bude potom? "(Pôjdu) k mŕtvym!"

 4

Lebo kto môže mať nádej?
(Iba) ten, kto je pripojený ku všetkým, čo žijú.

Veď živý pes je na tom lepšie
ako lev, čo už dokonal.

(*) (Kazateľove náhľady o záhrobnom živote sa zhodujú s mienkami starších časov, ktoré v podsvetí nevideli nič radostné.)
5

Lebo živí aspoň vedia, že zomrú,
kým mŕtvi už o ničom nevedia.

 (*) (O konečnej a plnej odplate hovorí jasne jediná starozákonná kniha, Kniha múdrosti.) 6

Ani odmeny sa im už nedostane,
lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia.

Aj ich láska a ich nenávisť,
aj ich žiarlivosť patrí minulosti
a už nikdy nemajú podiel na ničom,
čo sa deje pod slnkom.

7

Nuž, hore sa! S radosťou požívaj chlieb
a popíjaj víno pri dobrej nálade,
lebo Boh mal už dávno radosť z tvojich diel.

 (*) (Zemský blahobyt a najmä spokojnosť človeka je skutočne Božím darom. To Boh odmeňuje na tomto svete človeka za záslužné činy. Ak Kazateľ neuvádza nič o možnej odplate človeka na večnosti, tým ju aspoň priamo nepopiera.)
8

Nech sú tvoje rúcha biele v každom čase
a olej nech ti nechybuje na hlave!

 9

Užívaj život so ženou, ktorú miluješ,
po všetky dni svojho nestáleho života,
ktorý ti dal (Boh) pod slnkom,
po všetky dni svojej márnosti.
Lebo to je tvoj podiel zo života
a zo všetkých tvojich námah,
ktorými sa ustávaš pod slnkom.

 (*) (Žena, ktorú miluješ – je opis pojmu milovanej manželky.)
10

Všetko, čo vykonať je schopná tvoja ruka,
konaj svojou silou!
Lebo ti nebude možné konať a počítať,
poznávať a múdro si počínať v podsvetí,
kam sa máš odobrať.

Múdre počínanie naráža časom na prekážky

11

Opäť som videl pod slnkom:

že nie rýchli (vyhrávajú) beh,
ani udatní boj,
ani múdri (nezískavajú) vždy chlieb,
ani rozvážni bohatstvo,
ani rozumní priazeň.

12

Lebo všetkých môže zastihnúť (neprajný) čas a nehoda.

Okrem toho človek nepozná svoj čas;
ale ako ryby chytajú do zhubnej siete
a ako vtáky uviaznu v osídle,
tak môže aj Adamových synov
zasiahnuť osídlo v nešťastnom čase,
keď na nich takmer nečakane dopadne.

13

Ale pozoroval som aj (iný) prípad múdrosti pod slnkom
a zdá sa mi veľmi významný:

 14

(Bolo) malé mesto,
v ktorom bývalo iba málo mužov.
Tu pritiahol proti nemu mocný kráľ,
obkľúčil ho
a postavil proti nemu mocné dobývacie diela.

 15

No našiel sa v ňom chudobný,
ale múdry muž,
ktorý svojou múdrosťou mesto vyslobodil;
nikto však už nepamätá na chudobného muža.

 16

Tu som si povedal:
"Lepšia je múdrosť ako udatnosť,"
ale múdrosťou chudobného opovrhli
a jeho slová ostali nevypočuté.

 (*) (Nevieme, na akú dejinnú udalosť tu Kazateľ naráža.) 17

Tiché náuky múdrych počuť (lepšie)
ako krik vladára nad pochabými.

 18

Múdrosť je lepšia ako útočné zbrane,
no jediný hriešnik vie pokaziť mnoho dobrého,
Kontext   Úvod   Dozadu (Kaz 8)   Dopredu (Kaz 10)

Obsah