Prológ. - 1Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. 3Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, 4aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. (*) (Teofil bol dajaký popredný muž, o ktorom sa hovorí aj v Sk 1, 1. Tento predhovor nám jasne poukazuje na to, že evanjelium nie je dajakým ľudovým rozprávaním, ale dielom doloženým vierohodnými svedectvami.)

I. Narodenie a skrytý život Jána Krstiteľa a Ježiša Krista, 1,5 - 2,52

Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa. - 5Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. (*) (Dávid pri novom zriadení starozákonnej bohoslužby zadelil kňazov do 24 tried. Každá trieda konala týždenne službu v chráme. Lósom sa rozhodlo, kto akú službu má vo svojej triede konať. Jeden z kňazov denne vchádzal ráno i večer ku kadidlovému oltáru pred Svätyňou svätých a tam pálil kadidlo.) 6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.

8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: "Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud." 18Zachariáš povedal anjelovi: "Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku." 19Anjel mu odpovedal: "Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase."

21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.

23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. 24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: 25"Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi." (*) (Radosť Alžbety bola veľká. Neplodnosť totiž bola v očiach Židov veľkou hanbou, ba Božím trestom.)

Zvestovanie Panne Márii. - 26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, (*) ("V šiestom mesiaci" - od počatia Jána Krstiteľa.) 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. (*) ("Zasnúbenej" - o zásnubách pozri poznámku pri Mt 1, 18.) 28Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou." (*) ("Zdravas'" doslovne "Raduj sa".) 29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."

34Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" 35Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. (*) (Z týchto veršov sa dá usudzovať, že Panna Mária mala sľub trvalej čistoty a panenstva. Preto teraz nerozumie, že Boh chce, aby bola matkou. Anjel jej vysvetlí, že počatie bude dielom Svätého Ducha. Bude aj pannou, aj matkou. Tretie evanjelium dosť často uvádza činnosť Svätého Ducha (1, 15; 1, 35; 1, 41; 1, 67; 2, 25; 2, 26; 2,27; 3, 16. 22; 4, 1; 10, 21; 12, 12; 24, 49). Teda Panna Mária nežila manželsky s Jozefom, hoci bola jeho zákonitou manželkou. Jozef pravdepodobne vedel o tomto jej záväzku, a preto žili spolu ako brat a sestra.) 36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné." 38Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.

Návšteva Panny Márie u Alžbety. - 39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. (*) (Mesto medzi vrchmi v blízkosti Jeruzalema, kde býval Zachariáš so svojou manželkou, je podľa tradície dnešné Ain Karim vo vzdialenosti asi 6 km na západ od Jeruzalema. Z Galiley to bola asi štvordňová cesta.) 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."

Magnifikat. - 46Mária hovorila:

Narodenie Jána Krstiteľa. - 56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. (*) (Na ôsmy deň po narodení bol Ján podrobený obradu obriezky, ktorý znamenal prijatie do zmluvy. Vtedy dali dieťaťu aj meno, čo bolo spojené s rodinnou slávnosťou.) 60Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján." 61Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá." 62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať." A všetci sa divili. 64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním.

Benediktus. - 67Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:

Skrytý život Jána Krstiteľa. - 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael. (*) (Aj Zachariášov chválospev Benediktus je skladba žalmového rázu, oslavujúca príchod Mesiáša-Spasiteľa z Dávidovho rodu (68-75) a povolanie Zachariášovho syna za jeho predchodcu (76-79). "Prorokovať" v Písme znamená vo všeobecnosti hovoriť z Božieho vnuknutia; v užšom zmysle slova aj predpovedať.)

Narodenie Ježiša Krista. - 1V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. (*) (Augustus bol cisárom Rímskej ríše od roku 30 pred Kr. do roku 14 po Kr. "Celý svet" znamená vtedy známy svet, čiže Rímsku ríšu.) 2Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. (*) (Quirinius (Publius Suplicius) stál dvakrát na čele Sýrie. V oboch prípadoch sa konalo sčítanie ľudu, prvýkrát v rokoch 8-4 pred Kr. a druhýkrát okolo roku 6 po Kr. Lukáš hovorí o prvom sčítaní ľudu. Podľa toho treba upraviť aj rok narodenia Krista. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o 5 až 8 rokov neskôr. Kristus sa narodil asi o 7 rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie 754, ako to mylne vypočítal Dionýzius.) 3A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. (*) ("Do svojho mesta" - čiže do mesta, z ktorého pochádzal ich rod.) 4Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, 5aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. 6Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. 7I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. (*) ("Prvorodený" znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie.)

8V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, 10ale anjel im povedal: "Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." 13A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:

Návšteva pastierov. - 15Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: "Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán." 16Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.

20Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Obriezka. - 21Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.

Obetovanie v chráme. - 22Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, (*) ("Dni očisťovania" určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1-4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodený ako kedysi.) 23ako je napísané v Pánovom zákone: "Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," (*) (Ex 13, 2. 12.) 24a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. (*) (Lv 5, 7; 12, 8.
Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania. Bohatší mali obetovať baránka a holuba. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a ako obetu mali dať pár hrdličiek alebo dva holúbky.)

25V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. 26Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. (*) (Mesiáša, ktorého Pán posiela.) 27Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, 28vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:

Simeonovo proroctvo. - 33Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. (*) (Svätý Jozef je označený menom "jeho otec" (porov. aj 2 ,48), lebo bol mu pred zákonom "otcom" ako zákonitý manžel Panny Márie.) 34Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35- a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." (*) (Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť aj matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu.)

Prorokyňa Anna. - 36Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, 37potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

Návrat do Nazareta. - 39A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. (*) (Do Nazareta sa nevrátili hneď po obetovaní v chráme, ale až po návrate z Egypta. Lukáš sa o udalostiach, ktoré sa medzitým stali, nezmieňuje. Hovorí o nich Matúš.) 40Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

Dvanásťročný Ježiš v chráme. - 41Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. (*) (Každý Žid od 12. roku bol povinný na Veľkú noc, Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu.) 42Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. 43A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. 44Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. 45No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. 46Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. 47Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" (*) (Panna Mária podľa zákona mohla nazvať svojho manžela Ježišovým otcom, aj keď mu bol v skutočnosti iba pestúnom.) 49On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" (*) (Ježiš v odpovedi zdôrazňuje svoj božský pôvod aj to, že vôľa jeho nebeského Otca má prednosť pred vôľou jeho rodičov.) 50Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

Život v Nazarete. - 51Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. 52A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. (*) (Ježiš nerástol podľa svojej božskej prirodzenosti, ale vzmáhal sa podľa tela a ľudskej prirodzenosti.)

II. Príprava Ježišovej činnosti, 3,1 - 4,13

Vystúpenie Jána Krstiteľa. - 1V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, (*) (Lukáš opisuje skutočné udalosti a zvýrazňuje to tým, že dejiny spásy včleňuje do svetských dejín. Presne určuje čas vystúpenia Jána Krstiteľa.) 2za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. (*) (Veľkňaz Annáš bol v tom čase už zosadený. Jeho zaťa Kajfáša Rimania ustanovili za úradujúceho veľkňaza. Pre Židov však zostal veľkňazom aj naďalej Annáš. Jeho vplyv nezanikol ani po zosadení. Preto Lukáš spomína oboch, Annáša aj Kajfáša.) 3Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša:

Jánovo kázanie. - 7Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? 8Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. 9Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa."

10Zástupy sa ho pýtali: "Čo teda máme robiť?" 11On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!" 12Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?" 13On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!" 14Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?" Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"

Jánovo svedectvo o Kristovi. - 15Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. 16Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. 17V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."

Uväznenie Jána. - 18A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. (*) (Mt 3, 1-12; Mk 1, 1-18; Jn 1, 19-31.) 19Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, 20Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia. (*) (Mt 14, 3-12; Mk 6, 17-29.)

Pokrstenie Ježiša. - 21Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, 22zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie." (*) (Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Jn 1, 32-34.)

Rodokmeň Ježiša Krista. - 23Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho, 24on Matata, on Léviho, on Melchiho, on Janneho, on Jozefa, 25on Matatiáša, on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho, 26on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu, 27on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho, 28on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era, 29on Jezusa, on Eliezera, on Jorima, on Matata, on Léviho, 30on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima, 31on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida, 32on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona, 33on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu, 34on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora, 35on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu, 36on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha, 37on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana, 38on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha. (*) (Mt 1, 17.
Ježišov rodokmeň u Lk sa v mnohom odlišuje od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto so zreteľom na nich i rodokmeň Ježiša Krista ide až k samému praotcovi celého ľudského pokolenia, aby aj tým vyniklo, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí. - Jozefovi predkovia sú u Lk iní ako u Mt. Vysvetlenie podávajú svätí otcovia, odvolávajúc sa na švagrovské manželstvo, a myslia, že oba rodokmene uvádzajú predkov sv. Jozefa. Jeden evanjelista však uvádza prirodzený pôvod sv. Jozefa (Mt), druhý zasa legálny pôvod (Lk) podľa ustanovenia o švagrovskom manželstve (Dt 25, 5-6). Podľa toho Jakub (u Mt) a Héli (u Lk) boli by vlastní bratia od spoločnej matky. Héli zomrel bez potomka. Jeho vdovu si vzal Jakub a od nej mal syna Jozefa. Tak môže byť Jozef súčasne synom Jakubovým (prirodzeným) a Héliho (legálnym).)

Pokúšanie na púšti. - 1Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. 3Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom." 4Ježiš mu odvetil: "Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«" (*) (Dt 8, 3.) 5Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta 6a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. 7Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja." 8Ježiš mu povedal: "Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«" (*) (Dt 6, 13.) 9Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, 10veď je napísané:

12Ježiš mu odvetil: "Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«" (*) (Dt 6, 16.) 13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel. (*) (Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13.)

III. Ježišovo účinkovanie v Galilei, 4,14 - 9,50

Verejné vystúpenie v Galilei. - 14Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. 15Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. (*) (Mt 4, 12-17; Mk 1, 14-15.)

Ježiš v Nazarete. - 16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. 17Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:

20Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." 22Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" 23On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." 24A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. 25Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. 26A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. 27A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman."

28Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. 30Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. (*) (Mt 13, 53-58; Mk 6, 1-6.)

Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume. - 31Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil 32a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. 33V synagóge bol muž posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: 34"Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." 35Ježiš mu pohrozil: "Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. 36Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: "Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?" 37A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji. (*) (Mk 1, 21-28.)

Uzdravenie Petrovej testinej. - 38Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. 39Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. (*) (Mt 8, 14-15; Mk 1, 29-31.)

Ďalšie uzdravenia. - 40Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: "Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. (*) (Mt 8, 16-17; Mk 1, 32-34.) 42Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." 44A kázal po judejských synagógach. (*) (Mk 1, 35-39.)

Povolanie rybárov. - 1Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. 2Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

4Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: "Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!" 5Šimon mu odpovedal: "Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete." 6Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. 7Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. 8Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny." 9Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. 10Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí." 11A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (*) (Tento zázračný rybolov nie je totožný s tým, o ktorom hovorí Ján (21, 1-8) po Kristovom zmŕtvychvstaní, hoci sa navzájom podobajú.)

Uzdravenie malomocného. - 12Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." 13On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. 14A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: "Choď," povedal, "ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo." (*) (Porov. Lv 14, 2-4.) 15No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. 16On sa však utiahol na púšť a modlil sa. (*) (Mt 8, 1-4; Mk 1, 40-45.)

Uzdravenie ochrnutého. - 17Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. 18Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. 19Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. 20Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy." 21Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" 22Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach! 23Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 24Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 25A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. 26Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci." (*) (Mt 9, 1-8; Mk 2, 1-12.)

Povolanie Léviho. - 27Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!" 28On vstal, opustil všetko a išiel za ním. 29Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. (*) (Lévi je budúci apoštol Matúš, jeden z Dvanástich. Porov. poznámku k Mt 9, 9 a Mk 2, 14.) 30Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?" 31Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali." (*) (Mt 9, 9-13; Mk 2, 13-17.)

Spor o pôste. - 33Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú." 34Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť." 36Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. 37A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. 38Ale nové víno treba naliať do nových mechov. 39A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: »Staré je lepšie.«" (*) (Ježiš priniesol nové učenie (nové víno), ktoré si žiada nového človeka. Farizeji, ktorí sa pridŕžali starého učenia (staré víno), neboli schopní prijať nové.)

Spor o sobote. - 1V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. 2Tu niektorí farizeji povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?" 3Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 5I povedal im: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou." (*) (Mt 12, 1-8; Mk 2, 23-28.)

Uzdravenie v sobotu. - 6V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku. 7A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať. 8Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človeku, čo mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa. 9A tamtým Ježiš povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" 10Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela. 11Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom. (*) (Mt 12,9-14; Mk 3,1-6.)

Vyvolenie Dvanástich. - 12V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. 13Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: 14Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, 15Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, 16Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. (*) (Mt 10,1-4; Mk 3,13-19.)

Zástupy idú za Ježišom. - 17Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. (*) (Je možné, že Ježiš nezišiel celkom z vrchu, ale zostal stáť na nižšie položenej časti svahu, ktorá bola rovná a na ktorej sa poslucháči mohli pohodlne usadiť. Netreba tu teda vidieť protirečenie s Mt 5,1.) 18Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. 19A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých. (*) (Mt 4,24-25; Mk 3,7-12.)

Blahoslavenstvá. - 20On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril:

"Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

21Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

22Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. (*) (Mt 5,1.3.6.4. 11-12.
Lk podáva skrátene Kristovu reč na vrchu. Vyžadoval to jeho cieľ. Obrátencom z pohanstva nebolo potrebné uvádzať časti, ktoré nemali priamy vzťah k nim. Blahoslavenstvá u Mt nie sú bezprostredne zamerané na poslucháčov (hovorí v 3. osobe), kým u Lukáša sa oslovujú priamo poslucháči.)

Beda vám. - 24Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

25Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!
Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! 26Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

Láska k nepriateľom. - 27Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, 28žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! 29Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. 30Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. 31Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! 32Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. 33Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. 34A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.

35Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. (*) (Mt 5,39-48.) 36Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! 37Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. 38Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám." (*) (Mt 7, 1-2; Mk 4, 24.)

Podobenstvo o dvoch slepých. - 39Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? (*) (Mt 15, 14.)

40Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. (*) (Mt 10, 24-25; Jn 13, 16; 15, 20.)

Brvno v oku. - 41Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? 42Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. (*) (Mt 7, 3-5.)

Strom a ovocie. - 43Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. 44Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. 45Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa. (*) (Mt 12, 33-35; 7, 16-18.)

Podobenstvo o dvoch staviteľoch. - 46Čo ma oslovujete: »Pane, Pane,« keď nerobíte, čo hovorím? 47Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. 48Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. 49Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko." (*) (Mt 7, 24-27.)

Uzdravenie stotníkovho sluhu. - 1Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. 4Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil, 5lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil." 6Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! 8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí." 9Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" 10A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého. (*) (Mt 8, 5-13.)

Vzkriesenie syna naimskej vdovy. - 11Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. 12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. 13Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" 14Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" 15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. 16Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud." 17A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí. (*) (Vzkriesenie naimského mládenca uvádza iba Lukáš. Naim je dedinka na juhovýchod od Nazareta, blízko vrchu Tábor. Mŕtvolu v otvorenej truhle niesli do podzemnej komory.)

Otázka Jána Krstiteľa. - 18O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. 19Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 20Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«" 21Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."

Ježišovo svedectvo o Jánovi. - 24Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. 26Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. 27Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.« (*) (Mal 3, 1.)

28Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on." 29A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. 30Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. - 31"Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé:

33Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.« 34Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« 35No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti." (*) (Mt 11, 2-19.)

Kajúca a milujúca žena. - 36Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. 37V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, 38s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. (*) (Okolo stola boli pohovky, na ktoré sa hostia uložili, takže hlava sa priklonila k stolu a nohy vyčnievali von. Preto mohla žena k bosým nohám ľahko pristúpiť, poumývať ich a pomastiť.)

39Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." 40Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!" 41"Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" 43Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." 44Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. 47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." 48A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." 49Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" 50On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!" (*) (Táto udalosť sa vyskytuje iba u Lukáša. Kajúca hriešnica nie je žena, čo v Betánii pomazala Ježiša (Mt 26, 6-13). Pravdepodobne to nie je ani Mária Magdaléna, ani Mária, Martina sestra.)

Ženy v Ježišovom sprievode. - 1Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti 2a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, 3Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov. (*) (Túto správu o ženách má iba Lukáš. Chce tým zdôrazniť - proti židovskému chápaniu -, že žena je v Božích očiach rovnocenná s mužom. Oceňuje služby, ktoré vykonávali ženy okolo Ježiša a jeho učeníkov pre Božie kráľovstvo.)

Podobenstvo o rozsievačovi. - 4Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: 5"Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. 6Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. 8Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva." (*) (Mt 13, 1-9; Mk 4, 1-9.)

Prečo hovorí v podobenstvách. - 9Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. 10On im povedal: "Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. (*) (Iz 6, 9.)

Vysvetlenie podobenstva. - 11Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. 12Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. 13Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. 14Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. 15A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu. (*) (Mt 13, 18-23; Mk 4, 14-20.)

Podobenstvo o lampe. - 16Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. 18Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má." (*) (Mt 5, 15; 10, 26; Mk 4, 21-22. 24-25.)

Pravá Ježišova rodina. - 19Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. 20Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť." 21On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho." (*) (Mt 12, 46-50; Mk 3, 31-35.)

Utíšenie búrky na mori. - 22V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu. 23Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve. 24Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho. 25A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode, a ony ho poslúchajú?" (*) (Mt 8, 23-27; Mk 4, 35-41.)

Uzdravenie posadnutého v Gergeze. - 26Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei. (*) ("Gergezský kraj" - variant názvu "gadarský kraj" (Mt 8, 28) alebo "gerazský kraj" (Mk 5, 1). Pozri aj poznámku k Mt 8, 28.) 27Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch. (*) (Pozri poznámku k Mk 5, 2. Mt hovorí o dvoch posadnutých, Lk a Mk iba o jednom. Podľa tradičnej mienky robia to pravdepodobne preto, že iba jeden z uzdravených sa hlásil u Ježiša, aby sa mohol stať jeho učeníkom, a tak evanjelisti Mk a Lk si všímajú iba jeho.) 28Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!" 29Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka - už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť. 30Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" On odpovedal: "Pluk," lebo doň vošlo mnoho zlých duchov. (*) (Pozri poznámku k Mk 5, 9.) 31A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.

32Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil. 33Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. (*) (Pozri poznámku k Mt 8, 28.) 34Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. 35A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza. 36Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch. 37A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa. 38Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami: 39"Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!" On šiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš. (*) (Mt 8, 28-34; Mk 5, 1-20.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 40Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali. 41Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, 42lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. 43Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. 44Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. 45Ježiš sa spýtal: "Kto sa ma to dotkol?" Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: "Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!" 46Ale Ježiš povedal: "Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila." (*) (Mt 9, 18-26; Mk 5, 21-43.) 47Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. 48A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!"

49Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: "Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa." 50Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: "Neboj sa, len ver a bude zachránená!" 51Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. 52Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: "Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí." 53Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. 54Ale on ho chytil za ruku a zvolal: "Dievča, vstaň!" 55I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. 56Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

Vyslanie Dvanástich. - 1Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. 2Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. 4Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte. 5Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." 6Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali. (*) (Mt 10, 5-14; Mk 6, 7-13.)

Herodesov nepokoj. - 7Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," 8iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 9A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť. (*) (Mt 14, 1-2; Mk 6, 14-16.)

Návrat apoštolov a rozmnoženie chleba. - 10Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida. 11Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. 12Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: "Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste." 13On im povedal: "Vy im dajte jesť!" Oni vraveli: "Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup." 14Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: "Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!" 15Urobili to a všetkých usadili. 16Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu. 17I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali. (*) (Mt 14, 13-21; Mk 6, 30-44; Jn 6, 1-13.)

Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia. - 18Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: "Za koho ma pokladajú zástupy?" 19Oni mu odpovedali: "Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov." 20"A vy ma za koho pokladáte?" opýtal sa ich. Odpovedal Peter: "Za Božieho Mesiáša." 21Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, (*) (Mt 16, 13-20; Mk 8, 27-30.) 22a dodal: "Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." (*) (Mt 16, 21; Mk 8, 31.)

Ako nasledovať Ježiša. - 23A všetkým povedal: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! 26Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov. 27Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo." (*) (Vzťahuje sa to na Ježišovo premenenie a najmä zmŕtvychvstanie.)

Ježišovo premenenie. - 28Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. 30A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. 31Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. 32Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. 33Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí. 34Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. 35A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!" 36A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli. (*) (Mt 17, 1-9; Mk 9, 2-10.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup. 38Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa! 39Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli." 41Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna." 42Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi. 43A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou.

Druhá predpoveď utrpenia. - Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom: (*) (Mt 17, 14-20; Mk 9, 14-29.) 44"Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." 45Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Spor o prvenstvo. - 46Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. 47Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." (*) (Mt 18, 1-5; Mk 9, 33-37.)

Skutky v Kristovom mene. - 49Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." 50Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!" (*) (Mk 9, 38-41.)

IV. Ježišova cesta do Jeruzalema, 9,51 - 19,27

Nepohostinní Samaritáni. - 51Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema 52a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. 53Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. (*) (Samaritáni sa nábožensky už dávno (od čias babylonského zajatia) odtrhli od náboženskej jednoty so Židmi a pokladali svoj posvätný vrch Garizim za miesto, kde treba Boha uctievať (Jn 4, 20). Preto sa správali nepriateľsky aj voči židovským pútnikom, ktorí šli cez ich územie z Galiley do Jeruzalema.) 54Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?" 55On sa obrátil a pokarhal ich. 56A odišli do inej dediny. (*) (Verš 51 zodpovedá Mt 19, 1 a Mk 10, 1. Lukáš uvádza na začiatku Ježišovho účinkovania v Judei veľkú zbierku evanjeliového materiálu, zoskupeného okolo niekoľkých epizód, ktoré sa odohrali na judejskom území (Lk 9, 51 - 18, 14). "Pevne sa rozhodol" - doslova: "Zatvrdil si tvár" (porov. Iz 50, 7).)

Náročnosť apoštolského povolania. - 57Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: "Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš." 58Ježiš mu odvetil: "Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť." 59Inému vravel: "Poď za mnou!" On odpovedal: "Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca." 60Ale Ježiš mu povedal: "Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!" 61Aj iný hovoril: "Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou." 62Ježiš mu povedal: "Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo." (*) (Mt 8, 18-22.)

Rozoslanie sedemdesiatich dvoch učeníkov. - 1Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. 2A povedal im: "Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! (*) (Mt 9, 37-38.) 3Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. (*) (Mt 10, 16.) 4Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! (*) (Mt 10, 9-15; Mk 6, 8-11.
Porov. poznámku k Mk 6, 8-9 - Pozdrav bol obrad a vyžadoval si dlhší čas (porov. 2 Kr 4, 29).) 5Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!« 6Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. 7V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! 8A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, 9uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.« 10Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 11»Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!« (*) (Porov. Mt 10, 14.) 12Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. (*) (Ježiš dáva dvakrát praktické úpravy pre apoštolskú prácu: najprv 12 apoštolom a potom 72 učeníkom. Ľudí majú získavať pre Krista nie násilím, ale miernosťou a pokojom.)

Beda neveriacim mestám. - 13Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. 14Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.

15A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš! (*) (Mt 11, 20-24.) 16Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal." (*) (Mt 10, 40; Jn 13, 20.)

Návrat sedemdesiatich dvoch. - 17Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: "Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!" 18On im povedal: "Videl som satana padať z neba ako blesk. 19Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. 20No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi." (*) (Vyháňanie zlých duchov je jedným zo znakov príchodu Božieho kráľovstva, ktoré znamená koniec moci zlého ducha. Had a škorpión sú symboly každého nebezpečenstva.)

Evanjelium sa zjavuje maličkým. - 21V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 22Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." (*) (Mt 11, 25-27.)

Šťastie Ježišových učeníkov. - 23Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. 24Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli." (*) (Mt 13, 16-17.)

Hlavné prikázanie. - 25Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: "Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" 26Ježiš mu vravel: "Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?" 27On odpovedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!" (*) (Dt 6, 5; Lv 19, 18.) 28Povedal mu: "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!" (*) (Mt 22, 34-40; Mk 12, 28-34.) 29Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: "A kto je môj blížny?"

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. - 30Ježiš povedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?" 37On odpovedal: "Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo." A Ježiš mu povedal: "Choď a rob aj ty podobne!" (*) (Toto podobenstvo má iba Lukáš. Jericho bolo od Jeruzalema vzdialené asi 30 km smerom na severovýchod, výškový rozdiel asi 1 000 m. - Na otázku: "Kto je môj blížny?" Ježiš odpovedá podobenstvom, ktoré vedie k otázke: "Komu si ty blížny?")

Mária a Marta. - 38Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. 39Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. 40Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: "Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!" 41Pán jej odpovedal: "Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme." (*) (O tejto návšteve rozpráva iba Lukáš. "Potrebné je len jedno" - starosť o dušu má prednosť pred starosťou o telo.)

Modlitba Pána. - 1Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." 2Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte:

Podobenstvo o neodbytnom priateľovi. - 5Potom im hovoril: "Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľu, požičaj mi tri chleby, 6lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.« 7A on znútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.« 8Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. (*) (Toto podobenstvo sa nachádza len u Lk.)

Modlitba s dôverou. - 9Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 10Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? 12Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? 13Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!" (*) (Mt 7, 7-11.)

Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci. - 14Raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; 15no niektorí z nich hovorili: "Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov." 16Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. 17Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. 18Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. 19No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 20Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

21Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. 22Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.

23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (*) (Mt 12, 22-30; Mk 3, 22-27.)

O návrate nečistého ducha. - 24Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« 25Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. 26Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým." (*) (Mt 12, 43-45.)

Chvála Ježišovej matky. - 27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval." 28Ale on povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho." (*) (Tento výjav opisuje iba Lukáš. - Mária je blahoslavená preto, lebo je matkou Ježiša Krista. Blahoslavenejšia je preto, že prijala do srdca Božie slovo a vo svojom živote ho aj uskutočňovala.)

Jonášovo znamenie. - 29Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: "Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. 30Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je niekto väčší ako Šalamún. 32Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš. (*) (Mt 12, 38-42; Mk 8, 11-12.)

Výroky o svetle. - 33Nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 34Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo tme. 35Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. 36Ak bude celé tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho časť nebude vo tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom." (*) (Porov. poznámku k Mt 6, 22.)

Proti farizejom. - 37Keď ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. 38A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. 39Pán mu povedal: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. 40Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? 41Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté. (*) (Farizeji dosiahnu odpustenie hriechov, a teda čisté svedomie, ak vrátia nahrabané veci, alebo ich rozdajú ako almužnu. Porov. Zachejove slová u Lk 19, 8.) 42No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! 43Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! 44Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!"

Proti zákonníkom. - 45Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: "Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš." 46On mu povedal: "Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete. 47Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! 48Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky. 49Preto aj Božia múdrosť povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni niektorých z nich zabijú, iných budú prenasledovať; 50a toto pokolenie sa bude zodpovedať za krv všetkých prorokov vyliatu od stvorenia sveta, 51počnúc krvou Ábela až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám: Toto pokolenie sa bude zodpovedať. 52Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili."

53Keď stade odchádzal, začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. 54Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst. (*) (Mt 23, 23-36.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 1Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: "Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. (*) (Pozri poznámku k Mk 8, 15.) 2Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo. 3Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. (*) (Mt 16, 6; 26-27; Mk 8, 15; 4, 22.)

Odvaha pri vyznávaní Krista. - 4Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! 5Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohto sa bojte! 6Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. 7Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!

8Hovorím vám: Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. 9Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

10Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 32.)

11Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, 12lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť." (*) (Mt 10, 28-33, 17-20.)

Chráňte sa chamtivosti. - 13Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo." 14On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?" 15A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." 16A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. 17Premýšľal a hovoril si: »Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.« 18Potom si povedal: »Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.« 19Potom si poviem: »Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!« 20Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?« 21Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."

Dôvera v Božiu prozreteľnosť. - 22A svojim učeníkom povedal: "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. 23Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. 24Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky! 25A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 26Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné? 27Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich. 28Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 29Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! 30Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. 31Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše. (*) (Mt 6, 25-33.)

Pravý poklad. - 32Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. 33Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. 34Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. (*) (Mt 6, 19-21.)

Výzva na bdelosť. - 35Bedrá majte opásané a lampy zažaté! (*) (Židia nosili dlhší oblek. Preto pri práci alebo pri cestovaní bolo im treba šaty podpásať, aby im neprekážali v pohybe. Podpásané rúcho je znakom pracovitosti a neúnavnosti. Horiace svetlo naznačuje bdenie.) 36Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. 37Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. 38A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. (*) ("Pred polnocou" - "nad ránom" doslovne: "O druhej a tretej stráži.") 39Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. 40Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte." (*) (Mt 24, 42-44; Mk 13, 33-37.)

Podobenstvo o vernom sluhovi. - 41Peter mu povedal: "Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?" 42Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? 43Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 44Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. 45Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, 46pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými. 47Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. 48Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať. (*) (Mt 24, 45-51.)

Triedenie duchov. - 49Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! (*) ("Oheň" sa tu vysvetľuje rozlične. Ježiš priniesol na zem oheň, ktorý sa v dušiach ľudí rozhorí ako oheň lásky k Bohu. Každý to však nepochopí. Preto budú medzi ľuďmi roztržky, dokonca aj v rodinách.) 50Ale krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane! 51Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. 52Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. 53Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre." (*) (Mt 10, 34-36.)

Poznať znamenie čias. - 54Potom povedal zástupom: "Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: »Dážď príde,« a býva tak. 55A keď veje južný vietor, hovoríte: »Bude horúco,« a býva. 56Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? (*) (Židia mali dosť možností poznať a presvedčiť sa, že Ježiš je Mesiáš, ktorého proroci predpovedali.) 57Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?

Zmieriť sa s protivníkom. - 58Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. 59Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." (*) (Mt 5, 25-26.)

Prozreteľnostná výzva na pokánie. - 1Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. 2On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? 3Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." (*) (Židia videli v nešťastí trest za zvlášť ťažké hriechy. Ježiš sa otázkou podrobnejšie nezaoberá. Vyzýva iba na to, aby nešťastie iných viedlo ľudí k pokániu.)

Podobenstvo o neplodnom figovníku. - 6A povedal toto podobenstvo: "Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. 7Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?« 8On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«" (*) (Figovník predstavuje židovský národ, o ktorý sa Boh trpezlivo stará. "Tri roky" podľa niektorých sú tri roky Ježišovho účinkovania.)

Uzdravil zhrbenú ženu v sobotu. - 10V sobotu učil v istej synagóge. 11Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. 12Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: "Žena, si oslobodená od svojej choroby," 13a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

14Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: "Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!" 15Pán mu odpovedal: "Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?" 17Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. (*) (Uzdravenie chorej ženy je znakom, že sa blíži spása. Predstavený synagógy nechcel rozpoznať znamenia čias.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 18Potom povedal: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch." (*) (Mt 13, 31-32; Mk 4, 30-32.)

Podobenstvo o kvase. - 20A zasa povedal: "K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? 21Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." (*) (Mt 13, 33.)

Kto bude spasený. - 22Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. 23Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: 24"Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. (*) (Porov. poznámku k Mt 7, 13-14.) 25Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« 26Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« 27Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!« 28Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. 29A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými." (*) (Mt 7, 13-14. 22-23; 25, 11-12; 8, 11-12.)

Odkaz Herodesovi. - 31V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: "Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť." (*) (Bol to kráľ Herodes Antipas.) 32On im povedal: "Choďte a povedzte tej líške: »Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.« (*) (Ježiš najprv splní svoju úlohu v stanovenom čase, ktorý mu určil Otec, a len potom ho stihne osud prorokov, smrť v Jeruzaleme.)

Nárek nad Jeruzalemom. - 34Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. 35Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«" (*) (Mt 23, 37-39.)

V sobotu uzdravuje chorého na vodnatieľku. - 1V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. 3Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" 4Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. 5A tamtým povedal: "Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?" 6A nevedeli mu na to odpovedať.

Prvé a posledné miesto. - 7Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8"Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; 9a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. 10Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. 11Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Nezištné pozvanie hostí. - 12A tomu, čo ho pozval, povedal: "Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. 13Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. 14A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."

Podobenstvo o veľkej večeri. - 15Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: "Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve." 16On mu povedal: "Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. 17Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.« 18A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 19Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!« 20A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.« 21Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!« 22A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.« 23Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. 24Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«" (*) (Mt 22, 1-10.
Hostina je obrazom nebeskej blaženosti. Povolaní sú Židia, ktorí ako vyvolený národ mali prví vstupom do Cirkvi dosiahnuť spásu. Zavolaní z ulíc sú pohania.)

Kto môže byť Ježišovým učeníkom. - 25Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: 26"Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. (*) (Výraz "nenávidieť" je semitizmus a znamená "odsunúť do úzadia" (porov. Gn 29, 30.31.33; Dt 21, 15 a nasl.; Sdc 14, 16). Ježiš Kristus žiada, aby ten, čo ho chce nasledovať, dal mu prednosť pred všetkými, aj pred vlastnými pokrvnými.) 27A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? 29Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: 30»Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.« 31Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. 33Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia? (*) (Pozri poznámku k Mk 9, 49.) 35Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva." (*) (Mt 10, 37-38; 16, 24; 5, 13; Mk 8, 34; 9, 50.)

Tri podobenstvá o milosrdenstve, 15,1-32

a) Podobenstvo o stratenej ovci. - 1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." 3Preto im povedal toto podobenstvo: 4"Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. (*) (Mt 18, 12-14.)

b) Podobenstvo o stratenej drachme. - 8Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« 10Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie." (*) (Jedna drachma mala hodnotu jedného strieborného denára, čo bola jednodenná mzda. Nešlo teda o veľký peniaz, ale pre chudobnú ženu aj to bolo veľa.)

c) Podobenstvo o márnotratnom synovi. - 11A pokračoval: "Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. (*) ("Struky" sú pravdepodobne plody nejakého stromu v krajoch pri Stredozemnom mori, ktorými kŕmievali zvieratá.) 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. (*) ("Proti nebu," t. j. proti Bohu. Židia sa usilovali vyhnúť priamemu menovaniu Boha a radšej z úcty používali opisné výrazy.) 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.

25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«" (*) (Podobenstvo o márnotratnom synovi sa považuje za najkrajšie podobenstvo. Zjavuje nám nekonečné Božie milosrdenstvo a lásku. Podobenstvo inak poukazuje aj na vnútorný svet kajúceho hriešnika.)

Podobenstvo o nepoctivom správcovi. - 1Učeníkom povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. 2Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« 3Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« 5Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« 6On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« 7Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« 8A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. (*) (Pán chváli nepoctivého správcu nie pre jeho nevernosť a nespravodlivosť, ktorej sa ešte aj v poslednej chvíli dopúšťal, ale chváli iba jeho múdru opatrnosť, ktorou sa chcel postarať o svoju budúcnosť. Podobenstvo nám chce povedať: "Ako vedia ľudia použiť všetku svoju múdrosť a vynaložiť všetku námahu na zaistenie svojej pozemskej budúcnosti, tak majú aj kresťania, ,synovia svetla', využiť prítomnosť v záujme budúcnosti svojej duše.")

Správne používanie majetku. - 9Aj ja vám hovorím: "Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. (*) ("Nespravodlivá mamona" je majetok, na ktorom človek "stavia svoj život", v čo "dôveruje". Jeho získavanie a používanie sa často spája s nespravodlivosťou. - Aj hmotné veci máme využívať tak, aby nám nebránili, ale naopak, pomáhali získať večnú spásu.)

10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

13Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone." (*) (Mt 6, 24.)

Proti farizejom, milovníkom peňazí. - 14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.

Násilím na kráľovstvo. - 16Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím. (*) (Mt 11, 12-13.
Pozri poznámku k 11, 12. - Prvé obdobie dejín spásy bolo obdobím Zákona a Prorokov. Čas prisľúbení sa končí Jánom Krstiteľom. V Ježišovi Kristovi nadišiel čas ich splnenia. Ním sa začína nový vek dejín spásy.)

Trvácnosť Zákona. - 17Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka. (*) (Mt 5, 18.)

Nerozlučnosť manželstva. - 18Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží. (*) (Mt 5, 32; 19, 9; Mk 10, 11-12.)

Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. - 19Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. 20Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. 21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. 24I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!« 25No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. 26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik - čo ako by chcel - nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.« 27Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. 28Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.« 29Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.« 30Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.« 31Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«" (*) (Hriech boháča spočíval v tom, že svoj majetok používal iba pre seba a nevidel biedu Lazára. - "Veľká priepasť" je obraz, ktorým sa vyjadruje skutočnosť, že nebo a peklo sú od seba večne vzdialené. - "Abrahámovo lono" je starozákonný výraz, zodpovedá mu "uložili ho k otcom" čiže k patriarchom. Obraz vyjadruje blízky vzťah s Abrahámom na mesiášskej hostine.)

O pohoršení. - 1Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (*) (Mt 18, 6-7; Mk 9, 42.
"Nie je možné" - t. j. dnešný svet je už taký…) 3Dávajte si pozor!

O odpúšťaní. - Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!" (*) (Mt 18, 15. 21-22.)

Sila viery. - 5Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" 6Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. (*) (Mt 17, 20; 21, 21; Mk 11, 23.)

Neužitoční sluhovia. - 7Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«"

Desať malomocných. - 11Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" 14Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. 15Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!" 19A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."

Príchod Božieho kráľovstva. - 20Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."

Deň Syna človeka. - 22A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! (*) (Mt 24, 23; Mk 13, 21.) 24Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. (*) (Mt 24, 27.) 25Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. (*) (Mt 24, 37-39.) 28Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali 29ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. (*) (Mt 24, 17-18; Mk 13, 15-16.) 32Spomeňte si na Lotovu ženu. 33Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. (*) (Mt 10, 39; Mk 8, 35.) 34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (*) (Mt 24, 40-41.) (36) (*) ("Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá." Je to interpolácia z Mt 24, 41, preto verš Neovulgáta vynecháva.)

37Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly." (*) (Mt 24, 28.
Ježiš tu cituje príslovie; ako sa orly zletia na miesto, kde je mŕtvola, tak sa pri poslednom súde vyvolení zhromaždia vôkol Syna človeka.)

Podobenstvo o sudcovi a vdove. - 1Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: 2"V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« 4Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«" 6A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"

Farizej a mýtnik. - 9Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10"Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.« 13Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.« 14Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený." (*) (Modlitbe farizeja chýba najpotrebnejšia vlastnosť: pokora, uznanie svojej závislosti od Boha, čo práve obsahovala modlitba mýtnika.)

Ježiš a deti. - 15Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich. 16Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! 17Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." (*) (Mt 19, 13-15; Mk 10, 13-16.)

Bohatý popredný muž. - 18Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?" 19Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?" 21On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti." 22Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma." 23Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. 24Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! 25Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." 26Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?" 27On im povedal: "Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu." (*) (Mt 19, 16-22; Mk 10, 17-22.
Mt hovorí o mladíkovi, Mk o nejakom mužovi, kým Lk presne uvádza, že ide o poprednú osobu.)

Odmena tým, čo opustili všetko. - 28Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou." 29On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, 30aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život." (*) (Mt 19,27-29; Mk 10,28-30.)

Tretia predpoveď utrpenia. - 31Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka. 32Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, 33zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 34Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril. (*) (Mt 20,17-19; Mk 10,32-34.)

Uzdravenie slepca pri Jerichu. - 35Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. 36Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." 38Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 39Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 40Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41"Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." 42A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." 43A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu. (*) (Mt 20,29-34; Mk 10,46-52.
O rozdieloch u Mt a u Mk a Lk pozri poznámku k Mk 10,46.)

Zachej. - 1Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, 3zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. 4Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. 5Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" 6On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. 7Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človeku!" 8Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." 9Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. 10Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

Podobenstvo o mínach. - 11Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. 12A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!« 14Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.« 15Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal. 16Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.« 17On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.« 18Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.« 19Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.« 20Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; 21bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.« 22On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? 23Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?« 24A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.« 25Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!« 26Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«" (*) (Mt 25,14-30.
Matúš uvádza iba podobné podobenstvo. - Mína bola minca v hodnote asi 1/2 kg striebra.)

V. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme, 19,28 - 21,38

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 28Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. 29Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov 30so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«" 32Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?" 34Oni povedali: "Pán ho potrebuje." 35Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. 37A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, 38a volali:

39Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!" 40On odvetil: "Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene." (*) (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Jn 12, 12-19.)

Ježiš plače nad Jeruzalemom. - 41Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním 42a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. 43Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, 44zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 45Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov 46a povedal im: "Napísané je: »Môj dom bude domom modlitby.« A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."

Ježiš učí v chráme. - 47A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. 48Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. (*) (Mt 21, 12-13; Mk 11, 15-17; Jn 2, 14-16.
Jn hovorí, že Ježiš vyhnal aj na začiatku svojho účinkovania predavačov z chrámu.)

Odkiaľ je Kristova moc. - 1Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?" 3On im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4Jánov krst bol z neba, či od ľudí?" 5Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?« 6Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok." 7Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Mk 11, 27-33.)

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 9Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.« 14Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!« 15Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným."

Keď to počuli, povedali: "Len to nie!" 17On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané:

18Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi." 19Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. (*) (Mt 21, 33-46; Mk 12, 1-12.)

Spor o dani cisárovi. - 20Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22Smieme platiť cisárovi daň, či nie?" 23On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24"Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?" 25Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!" 26A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli. (*) (Mt 22, 15-22; Mk 12, 13-17.)

Spor o vzkriesení. - 27Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 28"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.
Porov. poznámku k Mt 22, 24.) 29Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30Vzal si ju druhý, 31potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32Napokon zomrela aj žena. 33Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." 34Ježiš im povedal: "Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. (*) (Ex 3, 2-6.) 38A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú." 39Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal." 40A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. (*) (Mt 22, 23-33; Mk 12, 18-27.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 41On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:

44Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" (*) (Mt 22, 41-45; Mk 12, 35-37.)

Varovanie pred zákonníkmi. - 45Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46"Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd." (*) (Mt 23, 1.5.7; Mk 12, 38-40.)

Obeta vdovy. - 1Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, 3a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. 4Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (*) (Mk 12, 41-44.)

Eschatologická reč, 21,5-36

Predchádzajúce znamenia. - 5Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: 6"Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené." 7Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?" (*) (Mt 24, 1-3; Mk 13, 1-4.) 8On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.« Nechoďte za nimi! 9A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď."

10Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. 12Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. 14Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, 15lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. 16Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. 17Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19Ak vytrváte, zachováte si život. (*) (Mt 24, 4-22; Mk 13, 5-13.)

Veľké súženie v Jeruzaleme. - 20Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. 21Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, 22lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. 23Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. 24Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. (*) (Mt 24, 15-21; Mk 13, 14-19.)

Príchod Syna človeka. - 25Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. 26Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. 27Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

28Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie." (*) (Mt 24, 29-31; Mk 13, 24-27.)

Poučenie od figovníka. - 29A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! 30Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. 31Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. 32Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 33Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. (*) (Mt 24, 32-35; Mk 13, 28-31.)

Výzva bdieť. - 34Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. 35Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. 36Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."

Ježišove posledné dni. - 37Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová. 38A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.

VI. Umučenie, 22,1 - 23,56

Judášova zrada. - 1Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. (*) (Mt 26, 1-5. 14-16; Mk 14, 1-2. 10-11.)

Príprava veľkonočnej večere. - 7Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. 8Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" 9Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" 10Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 12On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte." 13Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. (*) (Mt 26, 17-19; Mk 14, 12-16.)

Ustanovenie Eucharistie. - 14Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve." 17Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." 19Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." 20Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. (*) (Kalich premenenia bol kalich po skončení večere, keď sa vzdávali vďaky (porov. gr. eucharistia).)

Označenie zradcu. - 21A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!" 23A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. (*) (Mt 26, 20-25; Mk 14, 17-21; Jn 13, 21-26.)

Spor učeníkov o prvenstvo. - 24Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 25Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. (*) (Niektorí panovníci, napr. egyptský Ptolomeus, boli poctení prívlastkom "euergetés", t. j. dobrodinca vlasti a štátu. Títo panovníci, ináč krutí, si vynucujú úctu, aj keď im podľa skutkov nepatrí. V Ježišovej spoločnosti si treba úctu získať láskou.) 26Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. (*) (Mt 20, 25-28; Mk 10, 42-45.)

Odmena sľúbená apoštolom. - 28Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach 29a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. (*) (Mt 19, 28.)

Pán sa modlí za Petra. - 31Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." (*) (Tento text zodpovedá Mt 16, 17-19. Ide v ňom o osobitné postavenie Petra aj v kruhu samých apoštolov. Pre Ježišovu modlitbu Šimon sa stane potvrdením a oporou vo viere pre svojich bratov, t. j. apoštolov a všetkých veriacich. Tieto slová naznačujú Petrov najvyšší a neomylný Učiteľský úrad v Cirkvi vo veciach viery a mravov.) 33On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť." 34Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš." (*) (Mt 26, 31-35; Mk 14, 27-31; Jn 13, 36-38.)

Reč o mečoch. - 35Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie." (*) (Až od vás odídem, prídu na vás také veľké prenasledovania, že podľa ľudského súdu by ste si mali kúpiť meč, aj keby ste mali preto predať šaty. Slová o zbrani sa tu nemajú chápať doslovne, ale v prenesenom zmysle. Apoštoli sa majú ozbrojiť duchovnými zbraňami.) 36On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko." (*) (Iz 53, 12.) 38Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí." (*) (Apoštoli berú Kristove slová doslovne, a preto ho upozorňujú, že majú dva meče. Ježiš vidí, že nechápu správne upozornenie o potrebe sily, a preto ďalší rozhovor krátko ukončí. Nevysvetľuje pravý zmysel svojich slov. Najbližšie udalosti ich aj tak presvedčia o tom, že nemyslel na meče zo železa, ale na duchovnú výzbroj (22, 49-51).)

Ježiš na Olivovej hore. - 39Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" 41Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42"Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" (*) (Mt 26, 36-46; Mk 14, 32-42.)

Zajatie Ježiša. - 47Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" 49Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: "Pane, máme udrieť mečom?" 50A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna." (*) (Mt 26, 47-56; Mk 14, 43-50; Jn 18, 3-11.)

Peter zapiera Ježiša. - 54Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. 55Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57"Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel: 58"Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter povedal: "Človeče, nie som." 59A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan." 60Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." (*) (Ježiš pozrel na Petra, keď ho viedli nádvorím od Annáša ku Kajfášovi (porov. Jn 18, 24).) 62Vyšiel von a horko sa rozplakal. (*) (Mt 26, 69-75; Mk 14, 66-72; Jn 18, 15-18. 25-27.)

Ježiš pred veľradou. - 63Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!" 65A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.

66Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu (*) (Pretože nočné zasadanie a rozsudok boli nezákonné, zišla sa veľrada ráno ešte raz. Lk nerozlišuje medzi prvým a druhým zasadaním veľrady ako Mk a Mt. On zaznamenáva samu udalosť bez bližšieho určenia.) 67a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci." (*) (Ž 110, 1.) 70Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som." 71Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!" (*) (Mt 26, 57-68; Mk 14, 53-65; Jn 18, 19-24.)

Ježiš pred Pilátom. - 1Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2a začali naňho žalovať: "Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ." 3Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš." 4Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku." 5Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem."

Ježiš pred Herodesom. - 6Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. (*) (Je to Herodes Antipas, vladár Galiley a Zajordánska, syn Herodesa Veľkého. Veľkonočná slávnosť i jeho priviedla do Jeruzalema. Zvedavého vraha Jána Krstiteľa a cudzoložníka Ježiš nepokladal za hodného, aby k nemu prehovoril čo len slovo.) 8Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

Ježiš znova pred Pilátom. - 13Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14a povedal im: "Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16Potrescem ho teda a prepustím." (17) (*) ("Bol povinný prepustiť im na sviatky jedného" - dodatok, ktorý sa zdá byť vysvetľujúcou glosou. Je u Mt 27, 15.)

18Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!" 19Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

20Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" 22On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím." 23Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: (*) (Mt 27, 15-26; Mk 15, 6-15; Jn 18, 39-40.) 25prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

Krížová cesta. - 26Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

27Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«

30Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?" (*) (Zmysel Ježišových slov je: Keď sa tak kruto a neúprosne zachádza s nevinným (zelený strom je obraz spravodlivého - Ž 1, 3), o čo prísnejšie a neúprosnejšie budú potrestaní hriešnici, zaťažení ťažkými hriechmi.)

32Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. (*) (Mt 27, 31-34; Mk 15, 20-23; Jn 19, 17.)

Ukrižovanie. - 33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. (*) ("Lebka", čiže Golgota (z aram.) alebo Kalvária (z lat.). Miesto ukrižovania sa tak nazývalo pravdepodobne preto, že malo tvar ľudskej lebky.) 34Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (*) (Mt 27, 35-38; Mk 15, 24-28; Jn 19, 17-24.) 35Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." 36Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" 38Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ." (*) (Mt 27, 39-44; Mk 15, 29-32.)

Kajúci zločinec. - 39A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" 40Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." 42Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." 43On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."

Ježiš na kríži umiera. - 44Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol. (*) (Mt 27, 45-50; Mk 15, 33-37; Jn 19, 25-30.)

Po Ježišovej smrti. - 47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý." (*) ("Keď videl, čo sa stalo" - pri ukrižovaní sa totiž odohrali viaceré pozoruhodné udalosti: nastala tma, Ježiš sa nahlas modlil, ďalej sa udiali ja- vy v prírode, o ktorých hovorí Mt 27, 51-54; Mk 15, 39.) 48A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

49Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. (*) (Mt 27, 51-56; Mk 15, 38-41; Jn 19, 31-37.)

Ježišov pohreb. - 50Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj. (*) (Mt 27, 57-61; Mk 15, 42-47; Jn 19, 38-42.)

VII. Vzkriesenie a nanebovstúpenie Pána, 24,1-53

Vstal z mŕtvych. - 1V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2Kameň našli od hrobu odvalený, 3vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7»Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«" 8Tu sa rozpamätali na jeho slová, 9vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. 10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. 11Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. 12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. (*) (Mt 28, 1-8; Mk 16, 1-8; Jn 20, 1-10.)

Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom. - 13V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, (*) (Stadion = 186 m. 60 stadií je asi 11 km, teda dve-tri hodiny cesty pešo.) 14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení 18a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" 19On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."

25On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" 27A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. 30A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." 35Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. (*) (Lk tu, zdá sa, myslí na Eucharistiu.)

Pán Ježiš sa zjavuje apoštolom. - 36Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám." 37Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? 39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám." 40Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. (*) (Lk píše najmä pre Grékov, ktorí pokladali myšlienku vzkriesenia za absurditu; preto zdôrazňuje fyzickú realitu Ježišovho vzkrieseného tela.) 41A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?" 42Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43I vzal si a jedol pred nimi. (*) (Jn 20, 19-23.)

Posledné ponaučenia apoštolom. - 44Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch." 45Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48Vy ste toho svedkami. 49Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!" (*) (Apoštoli budú Ježišovými svedkami po celom svete. Ale aby mohli začať svoju činnosť, musia byť vystrojení darom Ducha, "mocou z výsosti".)

Nanebovstúpenie. - 50Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. (*) (Betánia leží na druhej strane Olivovej hory.) 51Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53Stále boli v chráme a velebili Boha. (*) (Mt 28, 18-20; Mk 16, 19-20; Sk 1, 4 a n.)