Odkiaľ je Kristova moc. - 1Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?" 3On im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4Jánov krst bol z neba, či od ľudí?" 5Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?« 6Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok." 7Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mt 21, 23-27; Mk 11, 27-33.)

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 9Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.« 14Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!« 15Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným."

Keď to počuli, povedali: "Len to nie!" 17On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané:

18Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi." 19Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. (*) (Mt 21, 33-46; Mk 12, 1-12.)

Spor o dani cisárovi. - 20Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22Smieme platiť cisárovi daň, či nie?" 23On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24"Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?" 25Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!" 26A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli. (*) (Mt 22, 15-22; Mk 12, 13-17.)

Spor o vzkriesení. - 27Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 28"Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.
Porov. poznámku k Mt 22, 24.) 29Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30Vzal si ju druhý, 31potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32Napokon zomrela aj žena. 33Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku." 34Ježiš im povedal: "Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. (*) (Ex 3, 2-6.) 38A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú." 39Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal." 40A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. (*) (Mt 22, 23-33; Mk 12, 18-27.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 41On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov:

44Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?" (*) (Mt 22, 41-45; Mk 12, 35-37.)

Varovanie pred zákonníkmi. - 45Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46"Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd." (*) (Mt 23, 1.5.7; Mk 12, 38-40.)

Obeta vdovy. - 1Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, 3a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. 4Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (*) (Mk 12, 41-44.)

Eschatologická reč, 21,5-36

Predchádzajúce znamenia. - 5Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal: 6"Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené." 7Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?" (*) (Mt 24, 1-3; Mk 13, 1-4.) 8On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.« Nechoďte za nimi! 9A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď."

10Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. 12Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. 14Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, 15lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť. 16Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život. 17Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19Ak vytrváte, zachováte si život. (*) (Mt 24, 4-22; Mk 13, 5-13.)

Veľké súženie v Jeruzaleme. - 20Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. 21Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, 22lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. 23Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. 24Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. (*) (Mt 24, 15-21; Mk 13, 14-19.)

Príchod Syna človeka. - 25Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. 26Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. 27Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

28Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie." (*) (Mt 24, 29-31; Mk 13, 24-27.)

Poučenie od figovníka. - 29A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! 30Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. 31Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. 32Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 33Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. (*) (Mt 24, 32-35; Mk 13, 28-31.)

Výzva bdieť. - 34Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. 35Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. 36Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."

Ježišove posledné dni. - 37Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová. 38A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.