Judášova zrada. - 1Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. 2Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. 3Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; 4i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. 5Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. (*) (Mt 26, 1-5. 14-16; Mk 14, 1-2. 10-11.)
Príprava veľkonočnej večere. - 7Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. 8Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!" 9Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?" 10Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 12On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte." 13Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. (*) (Mt 26, 17-19; Mk 14, 12-16.)
Ustanovenie Eucharistie. - 14Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve." 17Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo." 19Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku." 20Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. (*) (Kalich premenenia bol kalich po skončení večere, keď sa vzdávali vďaky (porov. gr. eucharistia).)
Označenie zradcu. - 21A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!" 23A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. (*) (Mt 26, 20-25; Mk 14, 17-21; Jn 13, 21-26.)
Spor učeníkov o prvenstvo. - 24Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 25Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. (*) (Niektorí panovníci, napr. egyptský Ptolomeus, boli poctení prívlastkom "euergetés", t. j. dobrodinca vlasti a štátu. Títo panovníci, ináč krutí, si vynucujú úctu, aj keď im podľa skutkov nepatrí. V Ježišovej spoločnosti si treba úctu získať láskou.) 26Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. (*) (Mt 20, 25-28; Mk 10, 42-45.)
Odmena sľúbená apoštolom. - 28Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach 29a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. (*) (Mt 19, 28.)
Pán sa modlí za Petra. - 31Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov." (*) (Tento text zodpovedá Mt 16, 17-19. Ide v ňom o osobitné postavenie Petra aj v kruhu samých apoštolov. Pre Ježišovu modlitbu Šimon sa stane potvrdením a oporou vo viere pre svojich bratov, t. j. apoštolov a všetkých veriacich. Tieto slová naznačujú Petrov najvyšší a neomylný Učiteľský úrad v Cirkvi vo veciach viery a mravov.) 33On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť." 34Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš." (*) (Mt 26, 31-35; Mk 14, 27-31; Jn 13, 36-38.)
Reč o mečoch. - 35Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie." (*) (Až od vás odídem, prídu na vás také veľké prenasledovania, že podľa ľudského súdu by ste si mali kúpiť meč, aj keby ste mali preto predať šaty. Slová o zbrani sa tu nemajú chápať doslovne, ale v prenesenom zmysle. Apoštoli sa majú ozbrojiť duchovnými zbraňami.) 36On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko." (*) (Iz 53, 12.) 38Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí." (*) (Apoštoli berú Kristove slová doslovne, a preto ho upozorňujú, že majú dva meče. Ježiš vidí, že nechápu správne upozornenie o potrebe sily, a preto ďalší rozhovor krátko ukončí. Nevysvetľuje pravý zmysel svojich slov. Najbližšie udalosti ich aj tak presvedčia o tom, že nemyslel na meče zo železa, ale na duchovnú výzbroj (22, 49-51).)
Ježiš na Olivovej hore. - 39Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" 41Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42"Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" (*) (Mt 26, 36-46; Mk 14, 32-42.)
Zajatie Ježiša. - 47Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?" 49Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: "Pane, máme udrieť mečom?" 50A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna." (*) (Mt 26, 47-56; Mk 14, 43-50; Jn 18, 3-11.)
Peter zapiera Ježiša. - 54Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. 55Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57"Aj tento bol s ním." Ale on ho zaprel: 58"Žena, nepoznám ho." O chvíľu si ho všimol iný a povedal: "Aj ty si z nich." Peter povedal: "Človeče, nie som." 59A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: "Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan." 60Peter povedal: "Človeče, neviem, čo hovoríš." A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: "Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." (*) (Ježiš pozrel na Petra, keď ho viedli nádvorím od Annáša ku Kajfášovi (porov. Jn 18, 24).) 62Vyšiel von a horko sa rozplakal. (*) (Mt 26, 69-75; Mk 14, 66-72; Jn 18, 15-18. 25-27.)
Ježiš pred veľradou. - 63Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64Zakryli ho a vypytovali sa ho: "Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!" 65A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.
66Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu (*) (Pretože nočné zasadanie a rozsudok boli nezákonné, zišla sa veľrada ráno ešte raz. Lk nerozlišuje medzi prvým a druhým zasadaním veľrady ako Mk a Mt. On zaznamenáva samu udalosť bez bližšieho určenia.) 67a hovorili mu: "Ak si Mesiáš, povedz nám to!" On im odvetil: "Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci." (*) (Ž 110, 1.) 70Tu povedali všetci: "Si teda Boží Syn?" On im povedal: "Vy sami hovoríte, že som." 71Oni povedali: "Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!" (*) (Mt 26, 57-68; Mk 14, 53-65; Jn 18, 19-24.)
Ježiš pred Pilátom. - 1Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2a začali naňho žalovať: "Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ." 3Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On odpovedal: "Sám to hovoríš." 4Pilát povedal veľkňazom a zástupom: "Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku." 5Ale oni naliehali: "Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem."
Ježiš pred Herodesom. - 6Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. (*) (Je to Herodes Antipas, vladár Galiley a Zajordánska, syn Herodesa Veľkého. Veľkonočná slávnosť i jeho priviedla do Jeruzalema. Zvedavého vraha Jána Krstiteľa a cudzoložníka Ježiš nepokladal za hodného, aby k nemu prehovoril čo len slovo.) 8Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.
Ježiš znova pred Pilátom. - 13Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14a povedal im: "Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16Potrescem ho teda a prepustím." (17) (*) ("Bol povinný prepustiť im na sviatky jedného" - dodatok, ktorý sa zdá byť vysvetľujúcou glosou. Je u Mt 27, 15.)
18Tu celý dav skríkol: "Preč s ním a prepusť nám Barabáša!" 19Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
20Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21Ale oni vykrikovali: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" 22On k nim tretí raz prehovoril: "A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím." 23Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: (*) (Mt 27, 15-26; Mk 15, 6-15; Jn 18, 39-40.) 25prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.
Krížová cesta. - 26Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
27Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«
30Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?" (*) (Zmysel Ježišových slov je: Keď sa tak kruto a neúprosne zachádza s nevinným (zelený strom je obraz spravodlivého - Ž 1, 3), o čo prísnejšie a neúprosnejšie budú potrestaní hriešnici, zaťažení ťažkými hriechmi.)
32Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. (*) (Mt 27, 31-34; Mk 15, 20-23; Jn 19, 17.)
Ukrižovanie. - 33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. (*) ("Lebka", čiže Golgota (z aram.) alebo Kalvária (z lat.). Miesto ukrižovania sa tak nazývalo pravdepodobne preto, že malo tvar ľudskej lebky.) 34Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."
Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (*) (Mt 27, 35-38; Mk 15, 24-28; Jn 19, 17-24.) 35Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: "Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec." 36Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37a hovorili: "Zachráň sa, ak si židovský kráľ!" 38Nad ním bol nápis: "Toto je židovský kráľ." (*) (Mt 27, 39-44; Mk 15, 29-32.)
Kajúci zločinec. - 39A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: "Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!" 40Ale druhý ho zahriakol: "Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé." 42Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." 43On mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji."
Ježiš na kríži umiera. - 44Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46a Ježiš zvolal mocným hlasom: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha." Po tých slovách vydýchol. (*) (Mt 27, 45-50; Mk 15, 33-37; Jn 19, 25-30.)
Po Ježišovej smrti. - 47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: "Tento človek bol naozaj spravodlivý." (*) ("Keď videl, čo sa stalo" - pri ukrižovaní sa totiž odohrali viaceré pozoruhodné udalosti: nastala tma, Ježiš sa nahlas modlil, ďalej sa udiali ja- vy v prírode, o ktorých hovorí Mt 27, 51-54; Mk 15, 39.) 48A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
49Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to. (*) (Mt 27, 51-56; Mk 15, 38-41; Jn 19, 31-37.)
Ježišov pohreb. - 50Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj. (*) (Mt 27, 57-61; Mk 15, 42-47; Jn 19, 38-42.)