Lk 4

Pokúšanie na púšti. - 1Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti 2a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. 3Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom." 4Ježiš mu odvetil: "Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«" (*) (Dt 8, 3.) 5Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta 6a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. 7Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja." 8Ježiš mu povedal: "Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«" (*) (Dt 6, 13.) 9Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu, 10veď je napísané:

12Ježiš mu odvetil: "Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«" (*) (Dt 6, 16.) 13Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel. (*) (Mt 4, 1-11; Mk 1, 12-13.)

III. Ježišovo účinkovanie v Galilei, 4,14 - 9,50

Verejné vystúpenie v Galilei. - 14Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. 15Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. (*) (Mt 4, 12-17; Mk 1, 14-15.)

Ježiš v Nazarete. - 16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. 17Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:

20Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli." 22Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?" 23On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti." 24A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. 25Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. 26A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. 27A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman."

28Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. 30Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel. (*) (Mt 13, 53-58; Mk 6, 1-6.)

Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume. - 31Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil 32a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. 33V synagóge bol muž posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom: 34"Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." 35Ježiš mu pohrozil: "Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. 36Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: "Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?" 37A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji. (*) (Mk 1, 21-28.)

Uzdravenie Petrovej testinej. - 38Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu. 39Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. (*) (Mt 8, 14-15; Mk 1, 29-31.)

Ďalšie uzdravenia. - 40Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: "Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. (*) (Mt 8, 16-17; Mk 1, 32-34.) 42Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný." 44A kázal po judejských synagógach. (*) (Mk 1, 35-39.)

Lk 5

Povolanie rybárov. - 1Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. 2Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

4Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: "Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!" 5Šimon mu odpovedal: "Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete." 6Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. 7Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. 8Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny." 9Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. 10Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí." 11A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním. (*) (Tento zázračný rybolov nie je totožný s tým, o ktorom hovorí Ján (21, 1-8) po Kristovom zmŕtvychvstaní, hoci sa navzájom podobajú.)

Uzdravenie malomocného. - 12Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." 13On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. 14A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: "Choď," povedal, "ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo." (*) (Porov. Lv 14, 2-4.) 15No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. 16On sa však utiahol na púšť a modlil sa. (*) (Mt 8, 1-4; Mk 1, 40-45.)

Uzdravenie ochrnutého. - 17Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. 18Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. 19Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. 20Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy." 21Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" 22Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach! 23Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? 24Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!" 25A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. 26Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci." (*) (Mt 9, 1-8; Mk 2, 1-12.)

Povolanie Léviho. - 27Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!" 28On vstal, opustil všetko a išiel za ním. 29Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. (*) (Lévi je budúci apoštol Matúš, jeden z Dvanástich. Porov. poznámku k Mt 9, 9 a Mk 2, 14.) 30Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?" 31Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali." (*) (Mt 9, 9-13; Mk 2, 13-17.)

Spor o pôste. - 33Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú." 34Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť." 36Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového. 37A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. 38Ale nové víno treba naliať do nových mechov. 39A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: »Staré je lepšie.«" (*) (Ježiš priniesol nové učenie (nové víno), ktoré si žiada nového človeka. Farizeji, ktorí sa pridŕžali starého učenia (staré víno), neboli schopní prijať nové.)