O šestonedieľkach. - 1Potom Pán hovoril Mojžišovi: 2"Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti. 3Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka 4a ona ostane ešte tridsaťtri dní (doma) v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. 5Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi. (*) (Nečistota rodičky nebola mravnou nečistotou, je to len obradná, čiže levitská nečistota. Pôrodné bolesti pripomínali prvý hriech, za ktorý Eva dostala trest v bolesti rodiť deti (Gn 3,16). Boh týmto zákonom chcel upozorňovať na prvý hriech a na jeho následky: odlúčenie od Boha, smrť a rozličné biedy a strasti. Narodenie dieťaťa bolo radosťou, bezdetnosť sa považovala za trest.) 6Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. 7On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu, a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. 8Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá." (*) (Pre porodenie alebo počatie matka nemohla byť považovaná za duševne nečistú. Pojem jej nečistoty mal vzťah jedine na jej telesný stav (15,19–24). – Za sedem dní bola nečistá a poškvrňovala všetko, čoho sa len dotkla. V ďalších 33 dňoch stala sa jej nečistota obyčajnou, nesmela sa dotknúť posvätnej veci alebo priblížiť sa k svätostánku. Keď porodila dievča, táto nečistota trvala časove dvojnásobne. Celostnou žertvou sa ďakovalo za dieťa. Hrdlička alebo holúbok prinášali sa za hriech, nie však za osobný, teda mravný priestupok, ale za obradný nedostatok, za pôrod a telesný stav po pôrode, čo vnútorne nebolo nijako hriešne. Túto obetu priniesla aj Panna Mária (Lk 2,24).)