Múd11
1

Ich podujatia završovala úspechom
pod vedením svätého proroka.

 (*) (Svätý prorok, ktorý viedol Izraelitov, je Mojžiš (porov. Dt 18,15.18; 34,10; Oz 12,14; Múd 7,27; 2 Kr 4,9).) 2

Prešli púšťou neobývanou,
na neschodných miestach stavali si stany.

 3

Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.

 (*) (O bojoch Izraelitov na púšti pozri Ex 17,8 n.; Nm 21 n.; 21,21 n.; 21,23; 31,2 n.) 4

Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba
a dostali vodu zo strmého skaliska,
uhasenie smädu zo žulového kameňa.

 (*) (O zázračnom napojení Izraelitov pozri Ex 17,1 n.; Nm 20,2 n.)

Smäd Egypťanov a Izraelitov

5

Čím boli ich nepriatelia trestaní,

(6)

toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.

 (*) (Od tohto verša počnúc porovnáva svätopisec osud Izraelitov s osudom Egypťanov a poukazuje na to, že Božia prozreteľnosť pomáha Izraelitom takými zákrokmi, akými trestala Egypťanov. V historickom poradí uvádza tresty, ktoré stíhali Egypt, a k tomu z rozličných dôb izraelských dejín hľadá príklady, ako sa Izraelu podobným zákrokom pomohlo. Prirodzene tieto z dejín Izraelitov vzaté príklady už nenasledujú v historickom poradí. – Vo Vulg je 5. verš rozšírený neinšpirovaným dodatkom a znie: "Tým, čím boli ich nepriatelia trestaní, pretože mali nedostatok nápoja, tomu sa synovia Izraela tešili, lebo mali toho dostatok.") 6(7)

Miesto rieky ustavične tečúcej,
zamútenej krvou nečistou

 7(8)

ako trest za rozkaz vraždiť deti,
dal si im hojnosť vody nečakane

 8(9)

a predošlým smädom si im ukázal,
ako prísne si potrestal ich nepriateľov.

 9(10)

Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní,
poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom,
v hneve trestaným.

 10(11)

Ich si skúšal ako otec napomínaním,
tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.

 (*) (Faraón vydal rozkaz, aby izraelských chlapcov hneď po narodení hodili do Nílu (Ex 1,15.22); z trestu za to sa voda Nílu premenila na krv (Ex 7,17 n.). Na Egypt dopustil Boh takto smäd. Izraelitom zasa dal na púšti zázračným spôsobom vodu, ale smädom, ktorý tam Izraeliti za čas trpeli, im ukázal, ako ťažko trestal Egypťanov.) 11(12)

Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení;

 12(13)

stihol ich totiž dvojaký zármutok
a ston, keď sa rozpamätali na minulosť.

 13(14)

Lebo keď počuli, že ich trestmi
sa tamtým pomáha, pocítili Pána.

 (*) (Svätopisec predpokladá, že sa Egypťania dozvedeli o zázračnom napojení Izraelitov na púšti. To im zapríčinilo dvojaký žiaľ: rozpamätali sa na smäd, ktorý kedysi museli trpieť, a museli uznať, ako zázračne zahasil Pán smäd Izraelitov. Vtedy konečne zbadali Pánovu moc.) 14(15)

Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom,
museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec,
keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.

 (*) (Mojžiša, ktorého kedysi dali vyhodiť do rieky, a potom, keď žiadal prepustenie Izraelitov, posmešne odmietali, museli teraz, po východe Izraelitov, obdivovať. Porov. Ex 1,22; 2,3; 5,2–5; 17,13. 22–31.)

Rana zvierat

15(16)

Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy,
ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný,
poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,

 (*) (Týmto veršom svätopisec prerušuje prirovnávanie osudu Egypťanov a Izraelitov. Rany žiab, komárov, múch a kobyliek (Ex hl. 8. 10), ktoré postihli Egypt, sú trestom za modloslužbu, ktorú Egypťania preukazovali rozličným zvieratám, krokodílom, hadom, žabám, jaštericiam, ba aj chrobákom a muchám. V ďalších veršoch, až do konca hl. 12, hovorí o spôsobe, akým Boh tresce, potom v hl. 13 – 15 opisuje modloslužbu a len v 16,1 sa vráti k porovnávaniu osudu oboch národov.) 16(17)

aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.

 17(18)

Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke,
čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty,
poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,

 18(19)

či novostvorenú zver, ľútu, neznámu,
ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu,
alebo vypúšťa dym smradľavý,
alebo vystreľuje z očí iskry desivé,

 19(20)

takže nielen útok jej ich mohol zničiť,
ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.

 20(21)

Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť
pomstou tvojou stíhaní,
dychom tvojej moci odviati.
Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.

Boh tresce mierne

21(22)

Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc.
Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?

 22(23)

Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke
a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.

 (*) (K obrazom a výrazom pozri Iz 40,15.) 23(24)

Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný,
zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.

 24(25)

Lebo všetko, čo je, miluješ
a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil;
lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.

 25(26)

Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty?
Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?

 26(27)

Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života;
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 10)   Dopredu (Múd 12)

Obsah