Múd119

Červené more

1

Na bezbožných však neľútostný hnev dopadal až dokonca,
bo predvídal budúce ich skutky,

 (*) (Boh predvídal budúce správanie sa Egypťanov, že oľutujú prepustenie Izraelitov a budú ich svojím vojskom prenasledovať.) 2

totiž, že hoc sami nástojili na ich odchode
a rýchle ich posielali preč,
zmenia svoje zmýšľanie a prenasledovať ich budú.

 3

Ešte boli zamestnaní smútočnými obradmi,
ešte nariekali nad hrobmi zomrelých,
keď sa ináč, nerozumne, rozhodli;
a tých, ktorých úpenlivo posielali preč,
prenasledovali ako utečencov.

 4

Zaslúžený osud totiž poháňal ich k tomu koncu
a dal im zabudnúť na to, čo sa prihodilo,
aby doplnili trest, čo chyboval ich súženiam,

 (*) (K mukám desiatich rán, ktoré pretrpeli, chýbala Egypťanom ešte záhuba vojska v Červenom mori.) 5

aby tvoj ľud prekonal (svoj) nevídaný prechod,
tamtí však by našli neslýchanú smrť.

 6

Lebo všetko tvorstvo sa pretváralo znova vo svojej podstate,
aby poslúchalo celkom osobitné príkazy,
aby tvoje deti boli zachované neporušene.

 (*) (Aby Izraeliti mohli prejsť cez more, dostali tvory na čas prechodu iné vlastnosti, než mali pôvodne.) 7

Bolo vidieť oblak, ktorý zatieňoval tábor,
a tam, kde prv voda bola, vynoriť sa suchú zem,
nehatenú cestu z Červeného mora,
zeleňajúcu sa pažiť z prúdu dravého;

 8

a keď cez ňu prešli, celý národ rukou tvojou chránený,
uvideli neslýchané zázraky.

 9

Veď sa pásli ako paripy,
poskakovali jak baránky
a teba velebili, Pane, ako svojho záchrancu.

 (*) (Rozumej: Izraeliti boli plní radosti ako kone a baránky na paši. Chválospev, ktorý spievali, pozri Ex 15,1 n.) 10

Veď sa ešte pamätali na to, čo sa stalo, pokiaľ boli v cudzine,
ako muchy neliahli sa zo zvierat, lež zo zeme
a jak miesto vodných zvierat vychrlila rieka množstvo žiab.

 11

Neskôr videli i nový spôsob vzniku vtákov,
keď ich zmohla žiadostivosť bažiť po lahôdkach,

 12

pretože k ich ukojeniu jarabice vystúpili z mora.

 (*) (Keď chcel Boh Egypťanov trestať a Izraelitom pomôcť, muchy sa liahli zo zeme, žaby z vody. Týmto obrazom chce svätopisec živo predstaviť ne– obyčajné množstvo múch a žiab.)
13

Ale tresty na hriešnikov neprišli
bez predchádzajúcich výstrah strašným blýskaním.

 (*) (Červené more sa zavrelo nad egyptským vojskom, keď Mojžiš na Boží rozkaz vystrel nad ním svoju palicu (Ex 14,26 n.). Ale Boh už predtým búrkou upozornil Egypťanov na nešťastie, ktoré ich čaká v mori (Ex 14,24).) 14(13)

Spravodlivo veru znášali trest za svoju zločinnosť,
lebo veľmi rozhorčenou nenávisťou správali sa voči cudzincom.
Tamtí totiž iba odopreli prijať neznámych, čo prišli k nim,
títo si podrobovali za otrokov hostí, ktorí im dobro preukázali.

 (*) (Egypťania nenávideli cudzích Izraelitov, hoci im Izraelita Jozef kedysi preukázal neobyčajné dobrodenia.) 15(14)

A to nie je všetko! Lebo
- za čo dozaista s ohľadom potrestaní budú -
tamtí prijali hneď od začiatku cudzích nepriateľsky,

 16(15)

títo však ich prijímali s oslavou,
a keď im už zaistili práva občianske,
utlačovali ich preukrutnými robotami.

 17(16)

Teraz boli bití slepotou takisto
ako tamtí pri dverách spravodlivého,
keď boli zahalení nepreniknuteľnou tmou
a keď každý hľadal prístup k svojim dverám.

 (*) (Svätopisec prirovnáva Egypťanov Sodomitom. Títo neprijali Lota a jeho spoločníkov, ale pri súde predsa len bude možno brať na nich ohľad, pretože to boli cudzinci, ku ktorým sa zachovali neľudsky (Gn 19,4 n.). Ale Egypťania prijali Izraelitov s veľkými oslavami (Gn 45,18–20), dali im aj rovnoprávnosť a osobitnú krajinu (Gn 47,5 n.), potom ich však zotročovali. Sodomiti boli potrestaní slepotou, keď sa chceli na Lotových spoločníkoch dopustiť neprávosti (Gn 19,11). Egyptská tma sa tiež rovnala slepote.)

Doslov

18(17)

Veď sa živly pretvárajú samy v sebe,
ako tóny na citare menia druh nápevu,
ale ich zvuk ostáva vždy rovnaký.
Pozorovaním sa toto môže nepochybne porozumieť z toho, čo sa stalo.

 (*) (Ako hudobník zamieňa a spája zvuky rozličných strún, podobne Boh, ak chce pomocou tvorov robiť mimoprirodzené zázraky, ani nemusí meniť podstatu vecí, len ich vždy ináč usporiada, o čom sa možno presvedčiť, keď uvážime zázraky, ktoré sa stali pri východe Izraelitov z Egypta. Svätopisec to v nasledujúcich veršoch niekoľkými príkladmi dokáže.) 19(18)

Lebo živočíchy suchozemské premieňali sa na vodné živočíchy
a čo prv plávali, vychádzali na zem.

 (*) ("Suchozemské živočíchy" možno rozumieť len o zvieratách Izraelitov, ktoré, keď prechádzali cez Červené more, chodili na miestach, kde bývali len zvieratá vodné. Vodné zvieratá, čo vystúpili na zem, sú žaby.) 20(19)

Oheň prevyšoval svoju vlastnú silu vo vode,
a voda zabúdala na svoju hasivosť.

 (*) (Pozri 16,16–24. Začiatok verša 21 rozumej: Plamene nespálili krehké telá zvierat, ktoré sa do nich (do plameňov) dostali. – Ľadovcu podobný pokrm z neba je manna.) 21(20)

Plamene zas nestravovali
krehké telá zvierat,
ktoré sa do nich dostali,
ani sa neroztápal tak ľahko roztopiteľný nebeský pokrm,
ľadu podobný.

 22

Lebo vo všetkom si, Pane, povýšil a oslávil svoj ľud,
neopustil si ho, ale vždy a všade si mu pomáhal.
Kontext   Úvod      

Obsah