Múd3

Osudy dobrých a zlých, 3,1 - 5,23

Nádej a beznádejnosť

1

Duše spravodlivých sú však v Božích rukách,
muka sa ich nedotkne.

 2

Nemúdri sa nazdávali, že je po nich;
za nešťastie posudzoval sa ich odchod,

 3

za skazu ich poberanie od nás. -
Oni sú však na pokoji.

 (*) ("Odchod, poberanie od nás" je smrť.) 4

Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky,
jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

 (*) (Výraz "nádej" (porov. Rim 5,2) má v živote spravodlivého človeka základné miesto. Jej objektom je nesmrteľnosť – athanasia. Práve tento výraz, až doteraz v celom SZ úplne nezvyčajný, ale dôverne známy Grékom, naznačuje buď nesmrteľnosť spomienky (porov. 8,13) alebo nesmrteľnosť duše. V našom prípade ho autor používa v druhom zmysle, aby ním naznačil šťastnú nesmrteľnosť v Božom kráľovstve ako odmenu za spravodlivý život (1,15; 2,23).) 5

Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie,
pretože ich skúšal Boh a zistil,
že sú ho hodni.

 6

Vyskúšal ich ako zlato v peci
a prijal ich ako celopalnú obetu.

 (*) (Celostný zápal (celopal, celostná žertva) bol najvznešenejší druh starozákonných obetí; spálil sa pri ňom celý obetný dar.) 7

Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia,
prebehnú sťa iskry cez trstinu,

 (*) ("Čas navštívenia" je tu deň súdu sveta. Rýchlo horiaca trstina predstavuje pravdepodobne hriešnikov, iskra spravodlivých, ktorí budú súdiť hriešnikov, porov. Iz 1,31; Abd 1,18; Mt 19,28; Lk 22,30; 1 Kor 6,2–3.) 8

súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať
a Pán bude večne vládnuť nad nimi.

 9

Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu
a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom,
lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

 10

Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali,
oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.

 11

Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou,
prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha
a ich diela neužitočné.

 (*) (Nádej bezbožníkov je prázdna, pretože skladajú nádej len do vecí pominuteľných.) 12

Nerozumné sú ich manželky
a ich deti hanobné,
zlorečené je ich plemeno.

Radosť z detí nie je všetko

13

Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene,
a čo nepoznala hriešne obcovanie.
Bude mať plod pri prehliadke duší.

 (*) (Za najväčšie požehnanie pokladali Izraeliti početné potomstvo. Neplodné ženy boli vystavené posmechu. Svätopisec opravuje tento názor a píše, že žena, ktorá sa v ničom neprehrešila proti manželským zákonom, a je neplodná, dostane odmenu v deň súdu a to bude jej plod.) 14

(Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé
a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi!
Za vernosť dá sa mu skvelá odmena,
utešený údel v chráme Pánovom.

 (*) ("Bezdetný", doslovne eunuch. Mojžišov zákon zakazoval klieštencom vstup do chrámu (Dt 23,1). Ale ak takýto muž (Mt 19,12) žije čnostne a pobožne, bude mať údel a zvláštnu milosť, t. j. odmenu v chráme nebeskom (Zjv 3,12; 7,15 nebo tiež volá chrámom). Svätopisec dosť zreteľne odkazuje v tomto a v nasl. verši na proroctvo Iz 56,3–5.) 15

Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie,
neodumrie nikdy koreň múdrosti.

 (*) (Neplodný muž sa už nemusí žalovať, že je suchým stromom (Iz 56,3).) 16

Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené
a plod hriešnej lásky hynie.

 17

I keď dlho žijú, nemajú ich za nič,
bez cti bude nakoniec ich staroba.

 18

Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje
ani útechy v deň súdu,

 19

lebo zlý je koniec nečestného rodu.

 (*) (Deti narodené z hriechu cudzoložstva môžu byť aj deti Izraelitov z pohanských manželiek alebo deti odpadlíkov od Boha. – Svätopisec hovorí podľa starozákonného presvedčenia, že Boh trestá hriechy rodičov na deťoch.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Múd 2)   Dopredu (Múd 4)

Obsah